Dôstojníčka (nápad) d

10. kapitola 1

Uvedomovala si veľmi dobre, čo riskuje, keď sa pokúsila zmierniť jeho hnev, keď cítila, ako zložila zbrane, len zo strachu, len preto, lebo on nebol ochotný prijať nič iné len jej ospravedlnenie.

„Poď so mnou, Lia..." pošepol jej spôsobom, ktorým dal jasne najavo, že túži po víťazstve, ktoré mu môže dať len ona.

„Chceš sa predsa, so mnou zmieriť, chceš, aby som cítil, že ..."

Prikývla, ale aj stále sa bála trestu, ktorý by mohol...

„Ublížiš mi?"

„Nie, povedal som ti predsa, že si neželám, aby sa ti niečo stalo... a už vôbec nie mojou rukou... poď so mnou, láska moja..." zopakoval svoju žiadosť a ona... stále ešte zamotaná v jeho objatí, cítila len tú zvláštnu nezhodu, medzi svojimi prianiami a prianiami svojho tela, ktoré mu rozumelo a prialo si, aby...

No zároveň za tým, čiastočne cítila tú možnosť, že by to mohla byť pasca, z ktorej opäť nebude môcť uniknúť.

„Skús mi dôverovať, Lia... uvidíš, že to neoľutuješ..."

Priala si to urobiť, nielen preto, že bol dnes pekný, ale aj preto, aby zistila čo vlastne chce ona a z čoho vlastne pramení jej...

„No neviem, pane, dnes vám to veľmi pristane, viete čo sa vtedy o vás hovorí všakže..."

„Neviem, no pokojne mi to môže byť povedať..."

„Hovorí sa, že ste nebezpečnejší než kedykoľvek predtým..."

„Možno no nie pre teba, nie skutočne..."

„Ale..."

„Si akási nerozhodná, tak to vyriešim za teba..."

„To teda..."

Vzal ju do náručia, doslova a ona skutočne nevedela a odniesol si ju tam, kam potreboval.

Nateraz nemala námietky voči jeho postupu, aspoň nie voči tomu, čo s ňou urobil, keď si dovolila mu skutočne veriť.

Bola len milovaná, pomalým priam láskavým spôsobom, ktorý ju zbavoval strachu, bola len v jeho objatí, len cítila, že ak chce, dokáže byť aj človekom, no zároveň aj... mužom, ktorý vie čo chce a len tak ľahko sa nevzdáva svojich cieľov.

Bola milovaná spôsobom, ktorý jej pomohol zabudnúť na všetko ostatné, aj na to, že ešte mala službu a akosi sa jej tam nepodarilo vrátiť, lebo bola zamestnaná až príliš istým veliteľom, ktorý jej dovolil si aj trochu pospať.