Dôstojníčka (nápad) d

4. kapitola 2

***

Robila základné merania frekvencií, ktoré používali, nemala práve teraz nič iné na práci, tak ich aspoň testovala, tak ako to mala už aj predtým v úmysle, keby sa jej naskytla príležitosť otestovať ich v ťažko dostupnom teréne.

Navštívila aj dôstojnícky medicínsky stan, kde jej bez problémov urobili preväz ruky.

Všetko to tam vyzeralo tak dobre, ako na základni, nespoznala žiadny rozdiel, keďže trooperi mali oddelené miesto pre takéto prípady, bola tam teraz takpovediac sama, okrem nej bol v teréne ešte jeden dôstojník, ktorý takpovediac zastupoval Rena, no ten bol v poriadku a takisto aj ich veliteľ zatiaľ stan nepotreboval, preto bol otestovaný zatiaľ len ňou.

Toto druhé miesto vyrástlo takpovediac za noc, ktorá bola pokojná a vskutku nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo diať niečo mimoriadne. Spalo sa jej dobre, nemala žiadne nečakané návštevy a nič v noci nenarušilo tej všadeprítomný pokoj.

Tábor bol akoby vlastným svetom dokonale oddeleným od vojny, občas zaznievali len tiché rozhovory Trooperov, ktorí boli na stráži, rôzna zmes ich rodných jazykov.

Ona si pokojne pracovala na svojich veciach, kontrolovala stav kociek, vylepšovala ich dosah a občas vydala pár rozkazov týkajúcich sa hlavne fungovania tábora, ktorý jej bol takpovediac práve teraz zverený.

Veliteľa Rena, takmer ani nevidela, od toho posledného rozhovoru, zrejme jej služby nepotreboval. Čo ju potešilo, ale aj... stále cítila akési znepokojenie a nevedela si vybrať medzi tými dvoma možnosťami.

Nevedela, či je korisťou pomaly chytanou do pasce, alebo či o ňu stratil záujem kvôli jej...

No keďže sa nevyznala vo svojich vlastných pocitoch len ťažko by mohla analyzovať tie jeho.

Práve teraz si však priala len byť v bezpečí a plniť si svoje povinnosti, tak ako najlepšie vie.

Preto dokončila tie posledné merania poznačila si výsledky tým, že ich nahrala do systému.