Sadol si k nej.
Stále sa celá chvela, akoby snáď... to dievčatko ju privedie do šialenstva, je to jej malá dcérka, ale aj tak... nikdy sa necítila taká zraniteľná, ako ... vôbec nevie čo od nej má čakať, keď prístroje neukazujú nič zvláštne.
Ona len... stále chce mať pri sebe svojho otca... je tvrdohlavá a už teraz si neúprosne presadzuje svoju vôľu...
Upokojila sa, až keď pocítila jeho dotyk, jemný no zároveň...
„Môžeš pri nás ostať?" bolo to vôbec po prvý raz čo pochopila, že tento boj nemôže vyhrať.
„Áno, Lia, rád pri tebe a našej dcére ostanem..."
Trochu sa posunula, aby si mohol ľahnúť k nej, to bolo zrejme to čo chce dosiahnuť a keďže nepozná slovo vyjednávanie, bude to musieť urobiť, tak aby mala aj ona aspoň chvíľu pokoja.
Privrela oči a snažila sa pokojne dýchať, keď sa jej dotýkal, snažila sa nemyslieť na svoje telo, ktoré sa nateraz prebúdzalo aj v tak trochu inom zmysle.
Malá sa akoby zázračne upokojila, už len reagovala na jeho dotyk, jemne a láskavo, akoby snáď túžila predĺžiť ten okamih, keď sa ich bude dotýkať.
A ona cítila istú povedzme, že... mieru vzrušenia, ktorá zrýchlila jej dych, keď si k nej ľahol a bol tak blízko, že mohla cítiť jeho telo, cítila to, akoby snáď...
Nemala by ho chcieť, nemala by vôbec a prečo vlastne nie? Malá len pokúša osud nemá žiadne skutočné problémy s ňou, je zdravá a už znepokojujúco čulá.
„Ja... myslím, že... potrebujem teba, ale..."
Pobozkal ju.
Cítila to takmer na celom tele, také to neodolateľné teplo a jej odpoveď bola viac než...
Nič ju nezaujímalo, jej myseľ jednoducho vypla a ona cítila len jeho ako ...
Podriadila sa tomu pocitu, ktorý bol prudký, ako... bola bezmocná voči vlastným túžbam, keď...
Cítila jeho jemné láskanie, keď sa ním nechávala absolútne ovládnuť, keď bol v nej, opatrnejšie než predtým, keď predtým láskal a jemne dráždil jej telo, tak až bola úplne vo vytržení a cítila ako ju napĺňa ostrá spokojnosť.
„Prosím..." vzlykla, keď... objímala ho pevne, chcela aspoň čiastočne ovládať potešenie spojené s ... nevedela prečo práve teraz tak veľmi túži práve po ňom a...
Cítila sa milovaná, cítila sa, akoby nič nemohlo narušiť jej znovuobjavené vzrušenie, keď bol jej súčasťou, keď sa s ňou miloval a napĺňal jej túžby, akoby sa skutočne snažil jej rozumieť, keď sa ho dotýkala, aby posilnila ten dojem, že ona sa snaží o to isté...
Jej telo sa podriadilo úplnej spokojnosti, úplne sa odovzdalo tým pocitom, nechalo sa uspokojiť jeho vplyvom, akoby nič viac neexistovalo, keď bola v jeho náručí, akoby na ničom inom nezáležalo, len na tom, že sú spolu, akoby celé jej telo bolo súčasťou šťastia, ktoré ju napĺňalo stále viac a viac až kým neboli všetky tie pocity znásobené a ona sa držala toho okamihu, ako svojej jedinej záchrany.
YOU ARE READING
Dôstojníčka (nápad) d
Fanfiction"Veliteľ Ren si želá, aby si sa stala jeho milenkou." to jej povedala kapitánka Phasma, po ukončení malej porady."