Dôstojníčka (nápad) d

10. kapitola 2

Jej prebudenie však bolo rovnako ako tie druhé...

Cítila sa zvláštne, akoby urobila niečo s čím nebola celkom vnútorne vyrovnaná... no zrejme to bolo to najlepšie čo mohla urobiť, lebo jej telo sa cítilo dobre, aj keď ona sama ešte stále pochybovala...

Čo sa prejavilo aj tým, že chcela odísť z toho miesta, takmer na pol ceste, ktoré nebolo celkom vo veliteľskej časti, ale ani v tej pre bežných smrteľníkov.

Zrejme sa pokúšal to nejakým spôsobom urobiť tak, aby sa pri ňom cítila dobre, to jej svojím spôsobom imponovalo, že bol ochotný zabudnúť na to, čo bolo dobré preňho a pre istotu sa snažiť chápať aj ju.

Na chrbte pocítila dotyk jeho ruky.

„Prosím, Lia, neodchádzaj, je mi s tebou dobre..."

Cítila ako ju objal, no stále bolo všetko také, akoby... nebola si istá prečo vlastne dovolila, aby... akoby sa stále nemohla rozhodnúť či...

„Čo si budú myslieť, ak ... mala som predsa službu..."

„To je v poriadku, Hux si s tým poradí, nemaj obavy... Nie, je na tom nič zlé, ak ostaneme spolu... Ostaneš, prosím..."

Znelo to, akoby skutočne túžil potom, aby bola pri ňom len pri ňom a nič viac, a nebol to príkaz, ktorý by ju mohol niečím len nahnevať.

„Tak dobre, pane..."

Ľahla si späť k nemu, späť do jeho objatia, necítila nič iné než jeho mier a pokoj, jeho tvár bola uvoľnená a spokojná, akoby sa zbavil tej temnoty, ktorá by ho inak menila na atraktívneho no zároveň aj nebezpečnejšieho než...

Rozumela tomu, že netúži po samote, zistila, že samota je plná strachu, ktorý nemôžete cítiť, kým je tu niekto, kto vám povie, že sa môže rozplynúť, tak rýchlo ako všetky ostatné pocity, ktoré...

Túžiť po blízkosti osoby, na ktorej nám záleží nie je vskutku nič zlé, ak by však...

„Pane, kedy ste si prvý raz všimli, že... Kedy ste pochopili, že chcete byť so mnou..." nevedela či mu smie položiť tú otázku ani si nebola istá či jej na ňu už svojím spôsobom neodpovedal. Povedal jej predsa, že nenachádzal pokoj, odkedy nastúpila do služby, to však bola len fyzická záležitosť, ktorú mohlo pokojne vyriešiť to, čo sa medzi nimi stalo...

„Povedzme, že bude lepšie, ak ti to pripomínať nebudem... nedovolil by som to ani tým ostatným..."

Tak sa teda niečo stalo, niečo na čo si nepamätá a možno bude skutočne lepšie, ak to nebude vedieť, no bol k nej úprimný a to...

Možno to je jeden z dôvodov, prečo sa cíti taká rozpoltená keď je s ním, prečo robí tieto rýchle a nelogické rozhodnutia a potom za ním aj tak opäť uteká, akoby sa vôbec nič nebolo stalo, pravda však býva krutá, pravda však býva niekedy aj dvojsečnou zbraňou, dotknúť sa jej niekedy znamená padnúť až na dno...

„Takže mi to radšej nepoviete?" skúšala to napriek všetkému znovu...

„Nie, Lia, radšej nie, no môžem ti pokojne povedať, že ťa ľúbim, to ti urobí väčšiu radosť, ver mi..."

„A môžem aspoň hádať?"

„Tak tvrdohlavá, ale dobre, pokojne hádaj..."

„Niečo som urobila, niečím som na seba upriami pozornosť..." len strieľala na slepo, no on zbledol a mierne prikývol, pričom ju držal o niečo pevnejšie, než predtým...

„Bola to moja vina, nepochopil som to správne, no viac už skutočne nemienim prezradiť..."

„Tak krutý, ale dobre..."

Oprela si tvár o jeho plece.

Jednou rukou prešla po jeho hrudi, dotkla sa niektorých jaziev, ktoré... Cítila len teplo... len zvedavosť... či jej dotyk bude pôsobiť naňho...

„Vieš, že..."

Nedokončil to, zrejme nemohol, keď sa perami dotkla jeho krku a pomaly prešla nižšie, zasypávala ho nežnými bozkami, ktorým možno nemohol rozumieť, lebo im nerozumela ani ona sama...

Snažil sa nehýbať, bezpochyby preto, aby ju neodradil od tejto činnosti, nech už mala v úmysle čokoľvek.

„Ale nehneváte sa na mňa, pane, však... nebudete sa na mňa už viac..."

„Nie, Lia, isteže nie... to ani nie je môj skutočný hnev...."

Začínala chápať, že ten zrejme vyzerá inak, že ten zrejme je niečím, čo... nechce spoznať ani keby mala kvôli tomu obetovať samú seba.

Oddychovala v jeho náručí, pohltená tým okamihom, kedy sledoval jej reakcie a aj on ju len hladkal, akoby bol jej priateľom, akoby jej skutočne rozumel a chápal, že sa bojí prílišnej rýchlosti... chápal, že potrebuje viac času, aby si zvykla na nové veci, že rozumie len pevnému rádu, ktorý len nerada porušuje.