5. kapitola 1 C

78 3 2
                                    



„Bola to sila..." hlesla rozochvene, keď jej veliteľ Ren ochotne pomáhal so zapínaním uniformy.

Dotýkal sa jej tak jemne, bolo veľmi príjemné sa ním nechať... aj napriek tomu, že sa predtým bránila čo i len tej možnosti, že by mohli... teraz jej to pripadalo prirodzené dovoliť mu, aby sa o ňu postaral.

„Zablokovalsi kocky pomocou sily, aby si mi zabránil vypočuť si celú správu, urobil si tozámerne..." nebola si istá, len strieľala na slepo, nebola si istá, len strieľala na slepo, bola to len taká teória, ktorá sa objavila v jej mysli.


„Áno, Lia, urobil som to..." ani sa nesnažil to poprieť. To, čo jej urobil, len preto, aby získal to, čo...

Nahnevalo ju to, natiahla ruku, akoby ho chcela udrieť, zastavil ju takpovediac stále ešte nežne, no dôrazne.

„To, že sme spolu, to že ťa ľúbim neznamená, že mi nemusíš preukazovať rešpekt, Lia. Neželám si ani to, aby sme voči sebe používali násilie, nepovažujem to za nevyhnutné, ale keď si myslíš, že by sa to malo zmeniť..."

„Nie, pane, nechcem násilie..."

„Takvidíte, podporučíčka, Lia, vedel som, že si budeme rozumieť."


Nechal ju tam len tak stáť, chvela sa od hnevu čiastočne zmáčaná ďažďom, ktorý akoby ju potrestal za jej nerozvážnosť.

poznámka: Ren teda vyhral alebo...? Uvidíme, čo Lia urobí, bude rozumná alebo sa mu opäť postaví na odpor? 

Dôstojníčka (nápad) dTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon