Dôstojníčka (nápad) d

E

Po štyroch rokoch...

„Madam..."

„Potrebujete niečo Mitaka?"

Bola nahnevaná, že ju ruší pri jej práci, že sa vôbec odvážil prerušovať pokus, od ktorého záviselo, či...

„Prepáčte, madam, ja... oznámili mi, že... vaša dcéra..."

Nepočúvala. Nechcela počúvať.

„Je v starostlivosti svojej pestúnky, alebo sa snáď mýlim..."

„Áno, bola teda, vyzerá to tak, že zas ušla a je niekde tu no nevieme presne, kde..."

„Tak ju hľadajte... hľadajte ju skôr, než to zistí jej otec..."

Mitaka zbledol.

„Áno, madam, iste madam..." videla ako uteká ako rozdáva ďalšie rozkazy.

Malá sa s nimi opäť zahráva, to má po svojom otcovi, no tentoraz jej to len tak ľahko neprejde...

Predpokladala, že kvôli malej bude zas celá veliteľská loď na nohách, no nemala v úmysle dovoliť, aby si opäť presadila svoje, musí sa naučiť, že keď je v práci, nemôže ju len tak vyrušovať kvôli...

Ani nie o dvadsať minút jej ju priniesli hore. Bola v poriadku, ako inak, opäť len...

Lia si ju od neho prevzala, napriek všetkému čiastočne znepokojená, že by skutočne...

„To sa robí? To nie je od teba veľmi pekné, takto si utiecť..."

Aimee sa len usmievala, akoby snáď...

„Mama..." opakovala... spôsobom, ktorý by obmäkčil priam každého. Za to samozrejme mohol jej otec, ktorý vždy splnil všetko, čo...

„Teraz som nadporučíčka Lia... som v práci, moja milá..." a čoskoro už bude aj...

No nemala by predbiehať...

No ak Ren stratí nervy bude to skôr než...

„Prišla som..."

„To vidím, prišla si, ale aj tak pôjdeš pekne späť do svojej izby... robíme pokus, ktorý...."

„A zablúdila..."

Bolo zrejme zbytočné jej to vysvetľovať.

Jediné čo v skutočnosti chcela bola jej láska, to sa snažila dlho pochopiť, to sa svojím spôsobom stále ešte len učila...

„Príde čas, keď už nebudeš blúdiť, keď nájdeš všetky cesty..."

Sľúbila jej to, priala si, aby to tak bolo, napriek všetkému si to želala viac než...

„Madam, dokončíte pokus?"

„Neskôr..."

Opustila mostík.

Musela to urobiť pre jej bezpečnosť,

„Kedy príde Neal?"

„Neviem, už dávno som..." isté väzby boli pretrhnuté, väzby, po ktorých možno už ani nemohla...

„No možno čoskoro..."

„Neala mám rada..."

„Aj ja ho mám rada..." pripustila tú možnosť, že by ju práve tá návšteva potešila.

***

Keď sa vrátila, bol tam aj on.

Jej osud.

Jej pán.

Jej život.

Nemohla prestať, nedokázala sa ho nikdy úplne vzdať, aj keď sa o to pokúšala.

Tak dlho, tak neúprosne, ako sa od neho vzďaľovala, bola k nemu zároveň priťahovaná.