Dôstojníčka (nápad) d

7. kapitola 1

Jej ruka bola opäť v poriadku. Zdravotníčku to stálo vskutku veľa úsilia, no po zranení neostala ani len najmenšia stopa. Jej pokožka bola hladká, akoby snáď ani len... a tušila, že to nie je celkom štandardná starostlivosť poskytovaná členom rádu.

No bolo to viac než vôbec mohla čakať, keďže tu boli aj iné okolnosti, ktoré... Takmer spanikárila, keď zistila že vonkajší obal na jej lokálnej antikoncepcii sa poškodil.

Bol to vskutku hrozný pocit a ona sa s ním vyrovnávala dlho, s tým, že zrejme zmeškala vhodnú dobu a teraz bude musieť počkať, či bude mať svoje dni alebo...

Na tú druhú alternatívu nemohla ani len pomyslieť. Ledva predsa zvládla to, že by mala byť v jeho blízkosti a teraz...

„Ste si istá, že sa už nedá nič urobiť?" opýtala sa zdravotníčky ešte raz.

„Nie, madam..."

„A čo ak budem... čo ak náhodou..."

„Budete sa musieť rozhodnúť, no nateraz je ešte priskoro, aby ste sa tým trápili..."

Jej sa to teda povedalo, priskoro, že priskoro... Čo urobí, ak... nechcela si ani len predstaviť...

A zrejme nebola jediná, kto sa niečoho obával, lebo do stanu prišla aj Florence, mierne poblednutá...

Lia sa skutočne zľakla, že tým, že nechala otvoriť tie dvere... Hux nevyzeral na taký typ človeka, nepredpokladala, že by jej mohol skutočne ublížiť... Nikdy by si neodpustila keby...

No Flo sa k nej len sklonila a vtisla jej jemný bozk na líce.

„Annie mi povedala, že už od rána stresuješ, tak som sa prišla na teba pozrieť, ona práve pripravuje stíhačku, to vieš, čoskoro odchádzame tak som chcela, aby si... no počula som, čo si... "

Zdravotníčka sa diskrétne vzdialila, keď pochopila, že rozhovor sa zrejme presunie k témam nie pre ňu určeným.

„Prosím, nikomu to nehovor... hlavne nie..."

„Veliteľovi Renovi?" opýtala sa Flo prísne.

Lia pomaly prikývla.

„Prepáč ja, chcela som ti o ňom povedať, ale nevedela som či vôbec môžem... nechcem, aby si sa ty alebo Annie... aby ste sa kvôli mne dostali do problémov... no potom som počula... prepáč, no aj ja som počula, čo sa stalo... prišiel Hux a ..."

„Rozumiem, teraz je mi jasné, že tie dvere sa neotvorili len také samé od seba... požiadala si veliteľa Rena, však? Aj on bol tam, keď..."

„Mrzí ma to..."

„To nič, viem, že si mi chcela len pomôcť... aspoň som sa vyhla trestu, ak už nič iné, no o Huxovi nechcem hovoriť. Ani s tebou ani s Annie... ... prepáč, ale poviem vám o ňom toho len veľmi málo..."

„Chápem..." hlesla obozretne. „Rozumiem čím prechádzaš..."

Kto iný než ona mohol pochopiť, čo to znamená zapliesť sa do záležitosti tohto druhu.

„No chcem, aby si vedela jedno, neplánujem si s ním budúcnosť ani nič podobné... Od školy sa v podstate v mojom názore naňho nič nezmenilo... A čo sa týka tvojho problému, nebudem sa o tom nikomu zmieňovať... ale keby si potrebovala s čímkoľvek pomôcť, som tu, samozrejme aj Annie...aj keď teraz je to s ňou ťažké, lebo myslí na to, že ideme veď vieš... taká je vždy, keď nám hrozí tá možnosť..."

Boj. Smrť atď... to bola práve jedna z tých nálad, ktorá ju vtedy postretla a bolo lepšie sa jej vyhnúť, keď sa so všetkými takpovediac lúčila.