Dôstojníčka (nápad) d

7. kapitola 2C

Rozhovory, ktoré medzi nimi prebiehali o pár dní neskôr mali už úplne inú príchuť.

„Rada som ťa poznala, Lia..."

„Nesmieme sa ešte vzdávať, Flo..."

Naklonila sa k nej a pomohla jej posadiť sa pohodlnejšie. Cítila pritom, ako sa časť toho jemného prachu spôsobeného ostreľovaním jaskyne, dostala do jej zopnutých vlasov. Boli v obkľúčení ďaleko od základného tábora, ďaleko od akejkoľvek pomoci.

Snoke zrušil Renov rozkaz a ona bola nútená podstúpiť svoju prvú skutočnú misiu na bojovom poli. Pokazené kocky, ktoré sťažovali komunikáciu bolo nutné dostať do pôvodného stavu. Flo sa prihlásila ako jej pilotka a spolu s malou jednotkou sa mali nenápadne dostať na miesto, ktoré... bolo takpovediac teraz súčasťou silnej palebnej línie.

Flo bola zranená, prišli o pár mužov a ona bola práve teraz nútená len čakať na to, čo sa stane, či po nich veliteľ Ren príde, alebo ich tu nechá zomrieť.

Huxovi sa dovolať ani nedalo a keby aj, zo svojej pozície by nemohol nič urobiť, kým by sa sem z tábora dostali bol by už dávno koniec.

Nepriateľské sily sa približovali, obkľučovali ich zo všetkých strán, len veliteľ Ren mal tú moc po nich prísť, no to si vyžadovalo isté obete, ktoré...

„Nikto po nás nepríde, Lia... kvôli nám neprehrá celú vojnu, niečo také si nevezme na zodpovednosť..."

Zavrela oči, bezpochyby ovládaná bolesťou, ktorú jej spôsobovali zranenia, na ktoré nemali tak celkom lieky, aspoň nie, ktoré by jej bolesť skutočne utíšili.

„Možno máš pravdu, ale aj tak... urobíme všetko čo bude nutné na to, aby sme to vydržali čo najdlhšie..."

Steny sa opäť otriasli od ďalej detonácie, bolo toho len málo čo sa dalo robiť, len sa kryť a občas opätovať paľbu zo zdrojmi, ktoré mali, ich loď bola zničená a jediné čo ich... vskutku ju už možno ani len nebude trápiť tá dilema, či by mohlo dieťa zasiahnuť do jej života, alebo...

Do istej miery mala pravdu, vskutku sa na to nemohli spoliehať, hlavne nie teraz keď situácia bola taká neprehľadná a veliteľ Ren... nevedela či ju má až natoľko rád, aby riskoval Snokov hnev, aby riskoval prípadnú porážku Prvého rádu.

„Oddýchni si, teraz na to nemysli..." snažila sa to povedať nielen jej, ale aj sebe, lebo aj ona potrebovala, aby...

„Dúfala som, že ešte raz pôjdeme domov na Arkanis, že možno uvidím to čo je tam ukryté... potom, keď získam to, čo pre nás znamená mať česť a hrdosť..." povedala, akoby sa s ňou snáď napokon chcela podeliť o tajomstvo, ktoré...

Možno blízkosť toho, čo predpovedala Annie ju prinútilo hovoriť.

„Čo je tam ukryté, Flo?"

„Môj syn, je s mojimi rodičmi..."

„Tvoj syn, ale to znamená, že tá prestávka v štúdiu, že si nebola chorá, ale..."

Prikývla.

Vtedy sa vyhovárala na akési zranenia, ktoré... no až do poslednej chvíle, kedy to bolo možné na sebe nedala nič...

Znamená to, že to je to spojenie, ktoré ich spája, aj napriek tomu, že Hux... že o ňom stále nemá dobrú mienku.

„Prečo si potom... prečo si neostala s..."

„Je to zložité, zložitejšie než si myslíš, nevieš ako to tam chodí... je to domov, ale aj... pasca... Ty si nežila v tej časti, čo ja, nevidela si to čo som videla ja..."

„Takže to nevie, on nevie..."

Pokrútila hlavou.

„Nevie a ani sa to nedozvie... Bez ohľadu ako to s nami dopadne, no chcela som ... teraz, keď neviem čo sa stane, chcela som, aby niekto vedel... aby sa ma niekto dokázal pochopiť..."

Nevedela či to chápe, nevedela či by dokázala urobiť to isté, jediné čo mohla bolo aj naďalej ju držať za ruku.

„Ešte ho uvidíš, spolu ho navštívime..."

Usmiala sa.

Potom prišiel ten úder, niekto prerazil ich barikádu, niekto o kom nevedeli či je priateľ alebo nepriateľ.

Bola pripravená na všetko aj na priamy boj, na všetko, čo by mohlo zabrániť, aby Flo ešte niekedy videla svojho syna, na ktorom jej zrejme záleží viac než si vôbec dokáže predstaviť. Inak by naňho nemyslela práve teraz, inak by nebol tou osobou, ktorú by chcela ešte vidieť aj napriek bolesti.

Úľava, zaplavila ju tak prudko, až takmer cítila ako sa jej dotýka šťastie. Keď sa dívala do jeho tváre, keď videla, že v ňom namiesto hnevu práve teraz prevláda to isté, čo bolo zrejme vpísané aj v jej tvári, keď sa ich pohľady stretli.

Veliteľ Ren po nich napokon prišiel, urobil to...

„Pane..."

„Ponáhľajte sa, nemáme veľa času..."

„Áno, pane..."

Rýchlo im predostrel svoj plán na to, aby sa dostali bezpečne z obliehania.

Musela pomôcť Flo, našťastie sa zvládala udržať na nohách, no možno to bol práve jej syn, ktorý jej dal tú silu, keď napokon boli v bezpečí štítov Finalizera. Flo na ošetrovni spolu s pár ďalšími, ktorí vyviazli a ona pri svojom pánovi.

To, že sa zapojil do boja znamenalo, že bolo nutné urobiť ďalšie opatrenia, aby ...

Stála na mostíku neďaleko veliteľa Rena. Sledovala jeho pokojný a chladnokrvný postup. Prikázal jej, aby sa od neho ani len nepohla a ona rada splnila tento jeho rozkaz.

Doslova ho študovala a sama v ňom nachádzala všetko, čo by mal mať dobrý dôstojník, keď sa zbavil hnevu bolo priam zážitkom ho sledovať v boji, ktorý sa presunul do vyšších sfér. 

Prvý rád získal víťazstvo, ktoré nebolo možné spochybniť, úplne vyčerpal obranu planéty.

Postupne celý ten rozruch utíchol a bolo viac než jasné, že sa už bude pracovať len na kapitulácii a vyjednávaniach, keďže ich cieľom nebolo zničiť tunajší život, ale z neho aj naďalej ťažiť to, čo Prvý rád potreboval.

Nebolo to spravodlivé a pre tunajších ani príjemné, no ona sa veľmi skoro mala možnosť naučiť, že moc vždy zvíťazí, že akákoľvek malá iskra nádeje, je väčšinou potlačená, že je lepšie sa k nej pridať, ako vzdorovať svojmu osudu.

„Pane..." chcela ho zastaviť, keď ich služba skončila, chcela mu poďakovať za to, že riskoval tak veľa, aby ich dostal z toho...

„Nie, podporučíčka, Lia, teraz nie..." dal jej najavo, že nemá v pláne sa s ňou zhovárať, aspoň nie teraz.

„V poriadku, pane..."