Dôstojníčka (nápad) d

9. kapitola 3.2

Malé postrčenie.

Tak takto to vníma on, keď...

Na chvíľu zavrela oči, akoby si priala, aby... a keď ich otvorila... bol stále tak blízko...

Veriť mu, bolo ako šialenstvo, ktoré by ju mohlo vyjsť draho, ale zároveň aj... čiastočne si priala, aby...

„Neznamenalo to, že ti chcem skutočne ublížiť... oľutoval som aj to, že som ..." chvíľu pôsobil inak, akoby ani nebol tým za koho sa zvyčajne...

Čo bolo nebezpečnejšie, lebo nevedela čo presne by ešte tak od neho mohla čakať, keď sa rozhodol hovoriť s ňou takýmto spôsobom.

Nereagovala, nevedela akoby mala reagovať tak, aby náhodou neurobila niečo, čo by ho mohlo vrátiť do jeho zvyčajných koľají. Priala si byť len šťastná tak, ako všetci, ale vedela, že to nebude...

„Oddýchneme si?" opýtal sa jej spôsobom, ktorým možno naznačoval, že má záujem aj o niečo viac než o oddych.

„Ešte nie som unavená, pane..." hlesla napol znepokojená tým ako sa na ňu díval, bola s ním nebolo to prvý raz čo by bola s ním, no práve teraz mala pocit, že od nej očakáva priveľa.

„To je poriadku, rozumiem ti..." odstúpil od nej a na istý čas si sadol do svojho kresla, odlepila sa od steny a prechádzala sa v bezpečnej vzdialenosti od postele, čo len urobí, čo len má urobiť... ako zastaviť všetky tie zvláštne pocity, ktoré... Možno to čo by sa mohlo stať len navýšilo jej strach. Možno preto, lebo jej hrozili tie veci, na ktoré si myslela, že ešte nemá... Možno ak sa rozhodne kráčať po nebezpečnej pôde, pochopí, že... no nedokázala to urobiť, pamätala si, ako rozbil tú miestnosť, keď mu pripomenula tie veci, posledné po čom túžila bolo vidieť ho skutočne nahnevaného aj keď ešte nedávno k tomu nemal zrejme ďaleko...

***

Bol to zvláštny večer, taký nijaký, ani jeden z nich poriadne nespal, niežeby sa venovali niečomu inému.

A keď boli opäť spolu na mostíku, aspoň čiastočne cítila zmiernenie toho tlaku, aj keď to už bola chránenou osobu, lebo všetci na ňu akosi zvláštne hľadeli, ešte aj Mitaka klopil zrak, ak sa náhodou naňho pozrela o žiadnych ďalších pohľadoch zrejme nemohla byť ani reč.

Generálka Organa chcela hovoriť so svojím synom, požiadala o to a práve teraz bola jej žiadosť schvaľovaná.

Zaujímalo ju ako to dopadne, keď... či vôbec bude ochotný čo i len nadviazať spojenie, momentálne mala k nemu najbližšie, keďže stála takpovediac pri ňom, čo však nič nemenilo na jeho zvyčajnej tvrdohlavosti.

„Ako ste sa rozhodli, pane..." opýtal sa ho Mitaka, ktorý potom ako si Hux šiel na povrch vybaviť isté záležitosti, stal jeho dočasným zástupcom, keďže veliteľ Ren po tejto funkcii práve teraz netúžil.

Pýtal sa ho na to nadmieru opatrne a stál v dostatočnej vzdialenosti od neho, na to, aby ...

„Nemám v úmysle sa zaoberať bezvýznamnými osobami, očakávam, že jej dáte odpoveď. Ktorú by ste dali aj ostatným povstalcom, ak by sa odvážili požiadať o tento druh láskavosti... Nebudem mať žiadne námietky proti spusteniu útočnej sekvencie..."

Útok.

On chce zaútočiť na loď svojej matky. A keby len zaútočiť, chce ju zničiť, aj keď ona mala v úmysle s ním len hovoriť a ani len nenaznačila, že by ich zbraňové systémy mierili na nich...