Láska ide cez hokej ✔

1. časť

,,Čo máš dnes na stravu ?" opýtala sa ma Gabika.
,,I don't know."
,,Fakt ?"
,,Jop."
,,Ja viem že mi nechceš dať.. ale.. nemám dneska."
,,Ani ja nemám dneska." zopakovala som po nej.
,,Nie a toto je čo ?" zamávala mi horalkou pred nosom, ktorú mi vybrala z bočného vrecka.
,,Hej !"
,,Takže je moja ? Jeee ďakujeeem." objala ma a ja som mala chuť jej vraziť. Ale takú poriadnu.
,,Je moja a prestaň ! Jakeby si nemala na svoje."
,,Keď mne sa ráno nechce."
,,Tak si zober peniaze a idem do obchodu." prekrútila som oči, otvorila horalku a lahodne sa do nej zahryzla.
,,Jooj."
,,Hmmm. Tá je perfektná !"
,,Prestaň !" dupla nohou ako male dieťa a ja som sa išla popučiť od smiechu.
,,Ty sa dosmeješ."
,,Uhm. Pri tebe určo."
,,Ale fakt nemáš dnes nič na stravu."
,,Bože ! Jakeby si nechodila na obedy !"
,,No Bože.." prekrútila oči.
,,Idem na kebab." zabočila som.
,,Jeeeej všakže aj mne kúpiš ?"
,,Vyser si oko."
,,Ale joj."
,,No ale joj."
,,Ale dáš mi odkusnúť jasan ?"
,,Nie."
,,Ano."
,,Nie."
,,Si hrozná."
,,Tvoja mama."
,,Fuuuu jake rektyyyyy." povedal niekto za nami. Ihneď sme sa otočili. Jožo a Peter. Zohraná dvojka. Nikoho a nič nepotrebujú. Za tento školský rok majú už niekoľko tisíc poznámok. Aj tak.. na strednej sú tie poznámky na dve veci. Neviem načo ich vôbec píšu.
,,Bacha ! Majsterka v akcii !" povedal Peter.
,,No a jak." uškrnula som sa.
,,Rekty." povedala potichu otráveným hlasom Gabika. Jožo jej na základke vyhodil do záchodu tajný denník. Keď v ňom listovala, skoro som sa dozvracala. Ten denník skončil v chlapčenskom hajzli a ona v ňom listovala ! Fuuj.
Odvtedy ho nemusí a pri každej príležitosti vždy na neho načo našije a potom ma prúser. Ako nie žeby sme mi dvaja boli kamoši, ale zvykli sme si. Čo sa o Gabike povedať nedá.

Čo najrýchlejšie som kúpila kebab a vytratili sme sa od stánku. Gabike už stáli vlasy hore dubkom len z jeho prítomnosti. Niekedy mám pocit že sa jej nadovšetko páči, len stále to zapiera. Kebyže mi dovlečie niekoho iného, ok ale pokým nemá chalana je to Joža zamilovaná. Žiadne námietky. Proste som povedala.

Ale ! Keďže som sa vám ani poriadne nepredstavila. Ani ja a ani "moja" partia bláznov.
Volám sa Katarína Greiss, pre kamošov Kača alebo Kaťa. Som od prírody bruneta a mám zmiešané oči.. modro-hnedo-zelené. Vždy mi niekto povie že tie oči sú čudné, no popritom pekné a zaujímavé.
Študujem v Starom Smokovci. Milujem zimu. Moje obľúbené obdobie. Zamozrejme ju milujem kôli zimným športom. Ale k nim patrí samozrejme aj futbal. Nie je to síce zimný šport ale nevadí. Toto jediné mi nie je proti srsti.
Teraz niečo k partii. Je nás šesť dievčat ešte zo základky - Majka, Baja, Dia, Naty, Gabika. Chodili sme na rovnakú školu, no po ôsmom a deviatom ročníku sa naše cesty rozišli. No aj tak sa stále stretávame. Dia a Majka sú z nás najstaršie. Takže stále keď niečo dobabreme, majú to nastarosti :D. Všetky májú už 19 ale mi to dávame za vinu im, furt. Ja som výnimka.. mám 18. Ale zase som medzi nimi najvyššia takže odomňa držia ruky ďalej, pretože ak sa mne niečo nepáči, tak je zle xD.

Vyčapali sme po schodoch školy a rozrazili sme dvere. Ihneď na nás všetci upriamili pohľady tipu "Ste normálne ?" Pravdu povediac, nie, nie sme.
S každým som si vymieňala pohľady a medzitým mi Gabriela vytrhla z rúk kebab a rozbehla sa naprieč školou preč. Rozbehla som sa za ňou a po ceste som stratila tašku. O tú sa nebojím, bojím sa o zdravie toho kebabu. Gabiela zatočila za roh a keď som zastala, aby som nikoho nezrolovala keď vybehnem, ozvalo sa len..
,,Prepáčte." ihneď som tam nakukla.
Stál tam riaditeľ s cesnakovím dresingom na saku. Vedľa neho šokovaná Gabika. Ihneď, keď som sa začala smiať, som sa rozbehla preč, aby som nemala problém aj ja. A teraz si už ten kebab môže zjesť. Taký s riaditeľským topingom už nechcem.

,,Tak čo ? Prúser ?" zasmiala som sa keď vošla do triedy.
,,Nie."
,,Nie vôbec."
,,Ti hovorím že nie."
,,Neverím."
,,Tak never."
,,Pochybujem žeby ťa pustil bez trestu."
,,Ja som to vyjednala."
,,Uhm." prevrátila som oči.
,,Ale nie, povedal, že keď sa to ešte raz zopakuje, tak mám po chlebe. A oddneska si tie kebaby nechaj."
,,Veď ja som ti ho nedala."