Láska ide cez hokej ✔

13. časť

Dneska som sa rozhodla, ísť si zasnowboardovať. Predsa keď je vonku tak krásne bielo.. no nevyuži to !

,,Bože to je strmé," pozrela som sa dole svahom.
,,Nekecaj ! To v pohode dáš !" upokojovala ma kamoška Sára, ktorá tiež snowboarduje, lenže vždy keď ju volám, tak nemá čas.
,,Ideme dole ?" opýtala som sa keď som si zapla nohu o dosku.
,,Kto bude dole posledný, kupuje hranolky a kto predposledný čaj !!" zakričala Sára a rýchlo sme sa pustili dole svahom. Dole sme boli prvé ja a Sára. Čakali sme už len na našeho posledného šťastlivca. Ako posledná prišla Dia. So Sárou sme si ťapli.
,,Muhahaha !" smiala som sa, že nič neplatím. Sme tu Sára, ja, Dia a Majka. Ostatné tri sú nešportové.
Vypla som si nohu a popínala som sa ku sedačke.

,,Do hajzlu, môj zadok !" skňučala som, keď som na zjazdovke nadišla na ľad a hrana sa mi šmykla a mňa tam vytrelo. Samozrejme ony sa hneď začali smiať.
Hneď ako som sa postavila, znovu som neudržala rovnováhu a zase som zletela. No tentokrát sa mi podarilo stiahnuť aj Sáru. Lenže namiesto toho, aby som padala dozadu, som padala do predu. Čo znamenalo, že hneď ako som dopadla, som sa začala spúšťať hlavou dole a naberať na prudkom, zľadovatelom svahu rýchlosť. Nijako to nešlo zabrzdiť, keďže snowboard sa nemal kde zaryť. Snažila som sa otočiť, no ani to sa mi bohvie ako nedarilo. Rozháňala som sa rukami ako retardovaný mrož, čo -ako inak- tiež nefungovalo.
,,Však zabrzď !" zjavila sa predo mnou Majka na lyžiach. Už som si predstavovala ako tie lyže zachytím tvárou a ešte lepšie by bolo kebyže ich zachytím hranami rovno do ksichtu.. nemalo by to chybu. Chodila by som jak múmia. Išlo to čoraz rýchlejšie a ja som zachytila nejaký výbežok, bok dosky sa mi tam -chválabohu- zachytil a mňa stočilo doskou dole. Okamžite som zaryla prednú hranu a zostala som rozvalená na zjazdovke. Zhlboka, no rýchlo som dýchala. Nie, niesom začiatočník, ale v pádoch som profesionál.
,,V pohode ?" zabrzdila nado mnou Dia a frkla mi sneh do tváre. Rýchlo som ju zdvihla a zatriasla ňou.
,,Hej.. trochu."
,,Dobre potom." vydýchla Sára.
,,Nemalo to chybu no." prišla Majka a akurát si odkladala mobil do vrecka a nasadzovala si rukavice.
,,Ty. Si. To. Kamerovala ?" nadvihla som obočie.
,,Trošku." zasmiala sa a ja som ju prepaľovala pohľadom. Ale zase mám spomienku.
,,Pozrite sa, neviem jak vy, ale ja som si prišla zasnowboardovať.." povedala Sára.
,,A my čo ?" pozrela na ňu Dia.
,,No zatiaľ to vyzerá tak, že ste sa tu prišli skôr váľať." uškrnula sa.
,,Kebyže to je prvá jazda, ale desiata.. chcelo to už pád." uškrnula sa na mňa Majka.
,,Tak určitee." prekrútila som oči.
,,A nie ?"
,,Nie."
,,Ok."
,,Takže kedy pôjdeme na hranolky ?" opýtala som sa.
,,Čo ja viem.." mykla plecami Dia.
,,Fajn tak, tak približne za hoďku a pól." navrhla Majka.
,,Veď dovtedy zamrznem." striasla sa Sára.
,,A o čo im asi ide." uchechtla som sa a vstala som, keďže som cítila ako mi začínajú premokať šušťáky.
,,To mi nedošlo." uškrnula sa.
,,Poďte, čo stihneme urobiť ešte zopár jázd a potom pôjdeme na tie hranolky."
,,Ale ja platim len hranolky, nič viac." upozornila nás Dia.
,,Veď dobre, aj tak čaj kupuje Majka."
,,Ale čaj, nič iné.. ani horúcu čokoládu. Len čaj."
,,A keď bude čokoláda lacnejšia než čaj ?"
,,Tak v tom prípade hej, ale inač nie."
,,Okay." prilývla som a pustila som sa dole.

Podarilo sa nám urobiť ešte okolo desať jázd, keď Sáre začali odmŕzať prsty.
,,Poďme si sadnúť prosíím."
,,Už ?"
,,Hej, je mi zima."
,,Dobre no." prekrútila som očami a vyzula som si snowboard. Sadla som si medzi viazania a popínala som sa po rovinke k bufetu. Oprela som dosku o stojan a čakala som na ostatné. Keď tu mi pípla správa. Vytiahla som mobil a rozsvietila displej.

,,Kto píše ?" opýtala sa Majka a nakukla mi do mobilu.
,,Natali, že kde sme."
,,Napíš jej že sme v bufete."
,,Mala ísť s nami." mykla plecami Sára.
,,Čo narobíš.. nechcelo sa jej no."
,,Veď jej napíš."
,,Veď dobree." kráčala som po schodoch do bufetu, kde som obsadila stôl. Po chvíli prišli aj ostatné.

,,Takže štyrikrát hranolky.." diktovala Dia pri pulte.
,,Ja si dám horúcu čokoládu." povedala som.
,,Ešte dvakrát horúcu čokoládu a dvakrát čaj."
O chvíľu nám to podali a kráčali sme k svojim miestam. Kde sa zjavila Natali, Baja a Gabika.
,,Čo vy tu ?" vyletelo zo mňa.
,,Priviedli sme ti prekvapenie." uškrnula sa Baja.
,,Čo ? Komu ?" povedali sme s Diou naraz.
,,Ka-Katke." už jedla Gabika.
,,Choďte ešte objednať." prosila Natali a ja so Sárou sme sa rozosmiali. Kebyže vedia o stávke..
,,A kde je to vaše prekvapenie ?"
,,Čaká pri vaších snowboardoch. Neviem či sú vaše ale vyzerali tak.."
,,Dobre no.." položila som prilbu na lavičku medzi Diu a Natali a kráčala som von. ,,Veď tu nikto.." pomyslela som si až pokým som nezbadala zrejme danú osobu. Okamžite som sa rozbehla k Michaelpvi.
,,No ahoj." objal ma jednou rukou.
,,Ahooooj."
,,Prišla si si zalyžovať hej ?"
,,Hej, čo tu robíš ?"
,,Niesi rada že tu som ?"
,,Som ale veď sa len pýtam."
,,Ále. Mám vykĺbené rameno, ako si si už iste všmla a keďže nemôžem nič robiť, proste som sa opýtal či by som mohol. Prikývli ale už pozajtra idem preč."
,,Aha.. tak skoré uzdravenie."
,,Ďakujem." usmial sa.
,,Ideme dovnútra ?"
,,Dobre." prikývol a išli sme za ostatnými.