Láska ide cez hokej ✔

22. časť

¤O MESIAC NESKÔR¤

,,Sidneeeey." budila som Sida.
,,Hmm."
,,No nešomri a vstaň !"
,,Veď už.." sadol si na kraj postele a začal sa obliekať. Ja som už stála v kúpeľni.
,,Znesiem dole kufre.." navrhol sa.
,,Netreba, zoberiem ich ja."
,,No, ty pokým sa vytrepeš z tej postele, budeme už aj na letisku," uškrnula som sa.
,,Zase nepreháňaj." prifrčal ku mne a zobral mi kufre. ,,Fajn no." usmiala som sa.
,,Dobré ráno." pozdravila partia.
,,Dobré." odvetili sme so Sidom.
,,Pripravený ?" opýtal sa Jack smerom k Sidovy.
,,Jasné !" prikývol.
,,Môžeme ísť. Leo tu bude každú chvíľu." ani nedopovedal a Leo zazvonil. Leo je Sidov kamoš..
,,Čus bro !" pozdravili sa.
,,Čau !"
,,Ahoj." zamávala som mu.
,,No čaute ľudia !" pozdravil nás. Partia sa s ním spoznala už na oslave výťaztva v Stanley Cupe.
,,Ideme ?" navrhla Naty. Kývli sme hlavami a vybrali sa von. Navalili sme kufre do veľkého čierneho auta a nasadli. Bol to taký minibus z požičovne.
,,Nastupovať !" usmial sa Leo a otvoril zadné dvere. Všetci sme nastúpili dozadu. Len Leo a Sid dopredu. Obidvaja si dali okuliare ako najväčší bossovia.
,,Pripútaný ? Vyrážame !" uškrnul sa Sid, naštartoval a vydali sa na letisko.

Zastal na parkovisku pri letisku.
,,Vystupovať mládež !" smial sa Leo.
,,Viem že sa nás chceš zbaviť ale to sa ti tak skoro nepodarí !" smial sa Sidney. Skôr ako vystúpil, dal si na hlavu čiernu kšiltovku. Vystúpili sme a vonku stáli dvaja bodyguardi.
,,Prvýkrát idem v sprievode ochranky." pošepkala mi Majka a uškrnuli sme sa. Keď Sida spoznali nejaký fanúšikovia, hneď sa k nemu nahrnuli. ,,Vďaka za ochranku," pomyslela som si.
Prešli sme kontrolou a potom čakali na lietadlo.
,,Sidneey !" zavolal známi hlas zanami. Otočili sme sa. Sidova sestra Taylor a rodičia.
,,No ahoj !" pozdravil ju Sid a objal.
,,Ahoj Sidney." pozdravili ho rodičia.
,,Ahojte."
,,Dobrý deň." pozdravili sme s partiou a zoznámili ich. Ani nie o 5 minút neskôr nám oznámili že máme ísť do lietadla.
,,Tak šťastnú cestu !" popriali nám.
,,Čauko !"
,,Dovidenia !" zavolali sme a stratili sa.

,,Kde sedíme ?" opýtal sa Sid.
,,Tam. Sedíme ja, Majka, Gabika. Ďalší rad je Dia, Naty, Baja. A vedľa sú Sid, Jack, Martin. Zanimi sú Max, Viktor a Mišo. " ukázala som prstom na naše rady. Išli sme si sadnúť.
,,Ja to celé prespím." povedala Majka po vzlete.
,,Aj ja." uškrnula som sa. O polhodiny sme zaspali.

Zobudila som sa na hluk.
,,Prepáč ! Spadol mi mobil." zagrimasila sa Gabika a zdvihla ho.
,,Teraz už nezaspím." povedala som.
,,Koľko ešte ?" opýtala sa Majka.
,,Neviem. Jack..Jaaaack." hovorila Gabika do svojho milého, ktorí ju ignoroval keďže mal pustenú hudbu.
,,Bože, ved do neho drgni." uškrnula som sa.
,,Jaaaaaaaack !" konečne do neho drgla.
,,Čo je ?" otočil sa.
,,Ako dlho letíme ?" opýtala sa Majka.
,,Čo ja viem..Martin ?" pokračoval v pýtaní.
,,No ?"
,,Koľko letíme ?"
,,Neviem. Sidney ?"
,,Hm ?"
,,Koľko letíme ?"
,,Mňa sa nepýtajte !" uškrnul sa a pokračoval ďalej: ,,Max ? Koľko je hodín.... Maax,"
,,Max spí." povedala Baja. A Sid prekrútil očami.
,,Mišo.. koľko ?" opýtala sa Dia a ťukala na hodinky.
,,13:07. Veď máš hodinky."
,,Veď ja viem koľko je hodín. Ale ako dlho letíme." zaškúlila Dia.
,,Jaaaaj... noo.. eee...." nedohovoril.
,,Čo koľko ?" prebral sa Max.
,,Koľko hodin letíme ?" vypytovala sa ďalej Majka.
,,Ehm.. možno 3-4, neviem." pokrútil hlavou.
,,No aspoň dačo, dik." povedala Majka a sadla si. A ja som sa uškŕňala spolu so Sidom, písali sme si totiž samé somariny. O hodinu som znovu zaspala, ani neviem ako.

,,Už nespíš ?" spýtala sa ma Gabika, keď som sa zobudila.
,,Nie, strašne ma bolí zadok." fňukala som.
,,Aj teba ?" ozvala sa zozadu Dia. Od nej sa to dalo čakať.
,,Koľko ešte ?" opýtala som sa a uškrnula sa nad predstavou, že to bude pokračovať ako pred niekoľkými hodinami.
,,Ešte dve hodiny." odpovedal Sidney.
,,Ďakujem." usmiala som sa a vytiahla si knihu.

,,SLOVENSKO, TEŠ SA !!" zvolal Sidney keď sme už boli po kontrole a namierili si to von. Tam už na nás čakalo 5 aút.
,,No vitajte !" vystúpil z každého auta nejaký člen z rodín a pozdravil nás.
,,Ahoj !" pozdravila som otca.
,,No vitaj ! pozdravil nás keď vystúpil.
,,Dobrý !" pozdravil sa Sid, samozrejme po anglicky. Podal otcovi ruku a on ju prijal.
,,Oci, to je Sidney."
,,Sidney, toto je môj otec." zoznámila som ich a nalažila kufre do auta. Rozlúčili sme sa zo zvyškom partie a vydali sa domov.