Láska ide cez hokej ✔

64. časť

(Samo Buček ⬆)

,,Nie ! Pomoc !!!!!!" zkričala som. Už sa len modliť aby to niekto počul.
,,Pšššt ! Zase nekrič, nebude to bolieť." stále sa približoval a ja som si začínala predstavovať svoj pohreb.
,,Choďte preč ! Pomoc ! Prosím !" kričala som z plného hrdla, predsa ma ten hokej niečo naučil. Zjapať jak siréna.
,,Ale už ticho !" bol pri mne. Cúvala som a obzerala sa k hotelu. ,,Nikto ! Nie prosím." nahrnuli sa mi ešte viac slzy do očí.
,,Aaa !" potkla som sa a zletela na zem. Stále som pomocou rúk cúvala a pokúšala som sa vstať, no už som mala zamrznuté ruky a z toľkého plaču som už nevládala. Obzrela som sa a uvidela konečne, zrejme záchranu. Bežali ku mne štyria chlapci. Potešila som sa ako nikdy. No nemohla som zabudnúť na toho psychoša čo sa stále približoval.

,,To čo má byť ?!" zvrieskol niektorí z nich. Cez tie zaslzené oči som im nevidela do tvári. Ale podľa hlasu som usúdila že to bol Fehy.
Traja sa predo mňa postavili a ten štvrtý mi pomohol na nohy. Silno som ho objala a už nikdy nechcela pustiť. Rýchlo vytiahol mobil z vrecka a zavolal políciu. Plakala som ako keď som bola malá a dostala som pukom pod oko a potom som tam mala monokel. No toto bol plač o 100-krát silnejší. Oddneska chodím potme von len s doprovodom. Inač už ani na krok.

,,Kto si ?" opýtala som sa.
,,Nevieš kto som ?"
,,Ako hej len ťa nevidím cez tie slzy."
,,Alex." (Tamáši)
,,Alex to si ty ?" silnejšie som ho objala a znovu začala plakať.
,,Už je dobre." povedal mi do vlasov.
,,Ja sa tak strašne bojím." povedala som cez vzlikanie.
,,To ti verím." ešte tuhšie ma ponoril do svojho objatia. O chvíľu som začula policajné sirény. Chalani medzi tým toho útočníka nejako dostali k zemi a odzbrojili ho. Stáli nad ním aby im neušiel skôr, ako príde polícia. Čo sa im podarilo. Prišla aj sanitka. ,,A to načo ?" vyvalila som oči. Mne stačí keď ma má kto objať a nie aby tu prišla ešte sanitka. Tú mi netreba.

,,Si v poriadku ?" opýtal sa Solak (Solenský).
,,Hej." kývla som slabo hlavou a stále som obímala Alexa.
,,Prečo si ušla ?"
,,Buky prosím ťa.. ja to nechcem rozoberať." (Buček)
,,Tak dobre.. no nabudúce si budeš musieť dať väčší pozor. Nebudeme tu vždy." skonštatoval.
,,Budem sa snažiť." utrela som si slzu. Dúfam že poslednú.

O chvíľu na to ma zavolal nejaký sanitkár aby som išla do sanitky, že ma pozrú. Neviem načo keď mi nič není. Dobre, mám len zodratú dlaň z toho pádu keďže po chodníku sú kamienky, ale nič viac.
Po chvíli som z nej vystúpila a chalani boli stále pri lavičke a bol pri nich policajt.
Prišla som k ním a pozdravila som sa.

,,To ste vy, čo vás tento chlap napadol ?" začal vyšetrovať a ja som ucítila ako ma Alex obial okolo ramien. Pritisla som sa k nemu a zatvorila oči.
,,Áno." povedala som slabo.
,,Je to psychicky narušený človek .."
,,Ani som si nevšimla." povedala som ironicky, ale radšej po Slovesky a chalani sa usmiali.
,,Ktorí podľa všetkého ušiel zo psychiatrie.. jeho už dlhšiu dobu hľadáme..." potom tam ešte niečo rozprával a chcel spísať zápisnicu. ,,Načo ? Žijem ? Žijem." povzdychla som si. O chvíľu som za sebou začula kroky a zrejme som ich nezaregistrovala jediná. Otočili sa aj chalani. Zbystrila som zrak a uvidela Miša (Ivana) a Romča. Slabo som sa usmiala a už sa mi zatvárali oči.
,,Chce sa ti spať ?" opýtal sa Fehy.
,,Trochu.." zývla som si.
,,Čo sa tu stalo ?" opýtal sa Mišo.
,,Kat..."
,,Alex, teraz nie, potom. Ja to už nechcem v živote počuť. Ešte ta blbá telka sem prišla." zastavila som ho.
,,Kde je ?!" otočil sa Buky.
,,Kto ?" vystrašla som sa.
,,Telka." vysvetlil.
,,No, tam." ukázala som na auto pri chodníku.
,,Asi by sme mali ísť.. keď zistia že sme to boli m.." dumal Alex.
,,Neskoro." povedal Romčo. Reportérka sa k nám blížila aj s kameramanom.
,,Ale to nemusíte robiť rozhovor keď nechcete, nie ?" pozerala som sa z jedného na druhého.

,,Dobrý večer." pozdravila sa reportérka.
,,Dobrý." odvetili sme všetci naraz a otrávene. Kebyže vidíte koľko mala na sebe make-upu, tak by sa vám chcelo plakať. A ten účes ? Och Bože. Jak paviánia riť.
,,Chceli by sme s vami urobiť rozhovor." dopovedala a urobila duck face.
,,Poďme preč, je mi z nej zle." pošepkala som im a oni sa zasmiali.
,,Povieme vám len toľko, napadnutá je v poriadku, žije a nechce robiť žiaden rozhovor. Majte sa." povedal Fehy a ja som sa na neho usmiala.
,,Počkajte !" zastavil nás kameraman.
,,Hm ?" otočili sme sa.
,,Vy ste hokejisti, nie ?"
,,A teraz budeme v telke.. do kelu." povedal potichu Buky.
,,Nie.." povedala som a tiahla ich preč.
,,Bolo to živé vysielanie !" zakričala reportérka a my sme stuhli.
,,Super !" zakričal jej Alex.

,,To ste prišli sami od seba ?" opýtal sa Buky.
,,Nie.. poslal nás tréner. Keďže sme už boli všetci na izbách alebo proste v hotely. Videl že stále štyria chýbajú a okolo išla polícia a sanitka. Tak sledoval kam ide a potom keď videl že už je v tom hotely kde chodíme jesť tma, zhodnotil že zrejme tam budete vy. Tak nás tu poslal." vysvetlil.
,,Aha." kývli sme naraz hlavami a zasmiali sme sa.

,,Si robíš srandu ?" rozhodila som rukami. Hotel bol zamknutý.
,,Zamknuté ?" opýtal sa Alex a pristúpil ku mne.
,,Hej." mala som chuť kopnúť do tých dverí.
,,Išla by si k nám na hotel ?" opýtal sa Romčo.
,,Tak mne to je jedno.. len už nechcem byť von."
,,Tak počkaj, idem za trénerom." rozbehol sa cez cestu a bežal až ku hotelu. Ten ich bol chvála Bohu otvorený.

O chvíľu z neho vybehol a bežal k nám.
,,Poď." kývol hlavou smerom k hotelu.
,,A má kde spať ?" opýtal sa Fehy a prešli sme cez cestu.
,,Hej, veď na každej izbe sme po štyroch a zdá sa mi že v jednej sú len traja." odpovedal Romčo.
,,Hej. Ja, Fitko a Ruža."
,,Fitko je Filip a Ruža Adam ?" opýtala som sa a oni súhlasne prikývli.

Otvorili mi dvere do hotelu a vošli sme doň. Bol tam tréner a ten nás zastavil.
,,Tak čo sa to stalo ?"
,,Tréner, potom vám to povieme. Katka to nechce rozoberať." vysvetlil Alex.
,,Tak dobre, ku komu ide zo izby ?"
,,Buky, Fitko a Ruža." odpovedal Mišo.
,,Dobre.. choďte a neviem, Martin ty ostaň tu." kývol na Fehyho a my sme išli k výťahu.

,,Chalani, Katka tu dneska prespí." Buky otvoril dvere a vošli sme dovnútra.
,,Ahojte."
,,Ahoj." odzdravil Fitko.
,,Čo ťa vymkli ?" uškrnul sa Ruža.
,,Hej." uchechtla som sa a posadila sa na posteľ.
,,Fakt ?" posadil sa Fitko.
,,Aj to."
,,Jak aj ?"
,,Vieš čo Buky ? Povedz im to. Mne to je už jedno." vyzula som sa, vyzliekla som si mikinu a ľahla som si.

Pokým on vysvetľoval, ja som zaspala.