Láska ide cez hokej ✔

18. časť

,,Michael ?" zakričala som, keď som sa ráno zobudila a jeho nikde.
,,Noo ?" zvolala pravde podobne z kuchyne a privalil sa ku mne.
,,Dačo ti prišlo." škeril sa.
,,Čo to ?"
,,Veď to otvor a uvidíš."
Otvorila som krabicu a tam bol dres Pittsgurghu s mojim priezviskom a číslom 1 + ostatné veci ako rukavice, atď.
,,Wow.. to je od teba ?" kývol hlavou a ja som ho pevne postískala.
,,Ďakujem !" pobozkala som ho a on sa usmial.
,,To malo byť na tvoje narodeniny,"
,,Ale veď ja som narodeniny mala už v novembri." uškrnula som sa.
,,Ja viem.. ale no.. proste som ti to nemal kedy dať."
,,Aha no. Nevadí." usmiala som sa a zvalil sa vedľa mňa.
,,Sid písal že si zahráme na štatióne. Prídu aj fanúšikovia. Bude to taký ako tréningový zápas. Chápeš ? A ty budeš asi jediná ktorá bude hrať hokej."
,,Chápem. Ale ako jediná ?"
,,No ako jediné dievča budeš na ľade.." usmial sa.
,,Jáj. Tak hej."
,,No vstaň, urobil som palacinky."
,,Sa nezdaš, pán domaci." uškrnula som sa.
,,Pani domáca.." hodil po mne vankúš.
,,Hej ! Skoro si priskočil Daky !"
,,No fras by ju vzal ! Zase sa ide zvaliť na moju posteľ." sťažoval sa a potom radšej odišiel. Nemohla som sa prestať usmievať.

,, Kde si dal tie korčule ?"
,,Eeeee.. vo vchode by mali byť."
,,Jaj hej, tu sú." vzala som korčule a sadla si na gauč.
,,No ? Dobré ti sú ?" prisadol si.
,,Hmm, hej. Akurát."
,,Super. Daj si ale aj výstroj, či ti bude dobrá a nebudeme musieť ísť dajakú požičiať."
,,Už letím." postavila som sa pred skriňu a vytiahla výstroj. ,,Bože.. už som si ju dlho na seba nedávala." pomyslela som si.
,,No tak ?"
,,Veď čakaj, ešte som ju ani nevytiahla !" natiahla som ju na seba a navrch som si dala veci od Michaela, čo som dostala na oneskorené narodeniny.
,,No uka už." vyšla som spoza rohu.
,,No ?"
,,Čo no ?" pozrel sa na mňa.
,,No nič no." smiala som sa.
,,Je ti dobrá ?"
,,Na jak.."
,,Na.. tu máš prilbu.."
,,Dikes."
,,Kebyže ťa nepoznám, tak si myslím že si môj spoluhráč, ktorému za priezviskom napísali ová." smial sa.

,,Kde si toľko ?" kričala som na neho z vchodu.
,,Veď už idem." vyšla som von aj s taškami v ktorej boli moje a Michaelove veci.
,,No daj." povedal a zobral mi svoju tašku. Nastúpili sme do výťahu a išli do garáže.
Hodili sme veci do auta a išli na štadión.
,,A ako sa vlastne hrá ?" Opýtala som sa v aute.
,,Budeme rozdelený na dva tími. A obidva tími majú svojeho trénera, aj šatňu."
,,Aha.. stavím sa, že hrám proti tebe."
,,Jak si to uhádla ?"
,,Mala som tušáka."
,,Jaj, ale máš v tíme Sida a ževraj ťa chceli dať za kapitánku." uškrnul sa.
,,Čo ?! Mňa ? Čo ledva stojím na korčuliach ?"
,,Hej teba. A ty že ledva stojíš na korčuliach ? No pche." usmiali sme sa a zaparkovali.
Pred štadiónom na nás čakal Sidney.
,,Sid by mal byť tam." ukázal na postavu stojacu pri dverách. Išli sme k nemu. Pozdravil sa s Michaelom a vybrali sme sa do šatní.
,,Budeš kapitánka.."
,,Takže si zo mňa Michael srandu nerobil, hej ?"
,,Nie." uškrnul sa.
,,Hm. Super.."
,,A potom nebudeš len kapitánka.."
,,Čo ?"
,,Uvidíš potom." povedal a otvoril mi dvere do šatne. Pozdravili sme sa s chalanmi s tímu a išla som si dať výstroj.
Už som konečne navlečená a obutá, hokejka v ruke a ide sa.
,,Stoj." zavolal na mňa Marc. Som rada že ho máme v bránke.
,,Áno ?" zastavila som a vrátila sa späť k šatni.
,,Zabudla si si C-čko a dať si čierne pásiky na líca." usmial sa a tréner mi ho nalepil ma dres a Marc mi podal čiernu farbu.
,,Budeš mať také provizórne." usmial sa.
,,Nevadí." Vyšla som zo šatne a za mnou všetci ostatný. Zastavili sme sa nakonci tribúny a čakali na sirénu. Keď zazvonila, nabehli sme na ľad. Cítila som na sebe pohľadi fanúšikov so spýtavím pohľadom ,,Kto to je ?"
Postavili sme sa na modré čiari, buchli hokejkami o ľad a išli k bráne.
,,Ideš na bully ?" opýtal sa Justin.
,,Ja ?"
,,Hej."
,,No, dobre." pozrela som sa kto ide na bully z druhého tímu. Michael... uf. Postavila som sa oproti nemu.

Rozhodca zapískal a hodil puk, ktorý mi Michael ukradol. Rozbehla som sa za ním a ukradala si ho späť. Nahrala dozadu Genovy a on Sidovy. Žrďka.
Teraz sa rútia do útoku súperi. Rútili sme sa za nimi ale Jake (Guentzel) bol v nájazne. Dobre že Marc stál tam kde mal. Striedam. Sadla som si na striehačku a dala si dole prilbu aby som si utrela sklo na prilbe. Otočila som sa a vzadu na mňa pozeral malý chlapec. Usmiala som sa na neho a on stále pozeral ako oťapený. Pri ochrannom skle som našla nejaký puk, vzala som ho a hodila mu ho. Usmial sa a rýchlo ho ukázal svojmu asi otcovi. Dobre že mu oči nevyskočili. Idem na ľad. Takto hore-dole sa hralo celú tretinu.
,,Konečne dlhšia prestávka." pomyslela som si a zamierila do šatne. Cestou do nej ma ťapkali po chrbte spoluhráči za dobrý výkon. ,,Bože toto že bol dobrý výkon ? Veď som stála uprostred plochy." usmiala som sa sama pre seba.

Znovu ma poslali na bully. Teraz tam ale nestál Michael ale Olli (Maatta). ,,Ale noo." povedala som si. Rozhodca hodil puk a schmatla som ho a rýchlosťou blesku nahrala Justinovy aby mi ho Olli nezobral. Stihla soooom.
Po niekoľkých minútach prišiel gól. Dal ho Sidney a asistovala som mu ja. Normálne najväčší leňochod na ľade asistoval.
Ale potom sme dostali a tretina sa skončila 1:1.

,,Tu je to prekvapenie." zabránili mi vojsť do šatne Marc a Geno. Keď sa uhli zbadala som brankársku výstroj a mňa skoro treplo o zem.
,,Ľudia, povedzte mi že si robíte srandu !" prosila som.
,,Ehm.. nie." povedal Sid.
,,Mamiiiiiií." hrala som plakanie a oni sa smiali.
,,No poď si to dať na seba." povedal Marc a ja som sa išla do toho navliecť.
,,Keď sa v tomto dostanem pred šatňu, tak budem najšťastnejší človek na tomto štadióne." uškrnula som sa. Konečne to mám na sebe !

Nabehla som na ľad a keď si ma všimol Michael, tak som myslela že zomrem. Nedá sa nič robiť. Našťastie si povedali aby nedávali také rany ako obvikle. Predsa len v bránke nestojí Marc alebo kto, ale ja.
Hralo sa hlavne v strednom pásme. Sledovala som puk na každom milimetri. Keď v tom ho na mňa Michael vypálil. Natiahla som lapačku a chytila ho. ,,Jeeeeeeeeeeee" tešila som sa: ,,Môj prvý zákrok a prežial som."
Do koca zápasu sa ešte stav menil.
Tretina sa skončila 4:4.
A na rade bolo predĺženie, ktoré sa skončilo 5:4 pre nás.
A potom samostatné nájazdy.
,,Marc ! Zachráň ma." prišla som ku striedačke.
,,Od čoho ?" uškrnul sa.
,,Od nájazdov."
,,To v pohode dáš, dohodli sa že nebudú dávať rany." povedal a ja som odkorčuľovala, postrážiť si svoju svätyňu.
Dobre priznávam ! Dokašľala som to ! Za chrbát dotlačili 3 góli. A tak sme prehrali.
Postavila som sa a išla si podať ruky.
,,Dobre si chytala," pochválil ma tréner keď som prišla do šatne.
,,Ďakujem."
Prezliekla som sa, zbalila veci a rozlúčila som sa s chalanmi.
Michael už čakal pri aute.
,,Kde to bude ?"
,,Domov !" nasadla som do auta.
,,Unavená ?"
,,Nie.. ešte by som vládala odohrať jeden zápas." dodala som ironicky.
,,Hej ? Super.. ešte sa môžeme vrátiť" uškrnul sa.
,,Nie, nie, nie !" zakrútila som hlavou.

,,Posteľ moja !" skočila som do postele a ani neviem ako, zaspala som.