Láska ide cez hokej ✔

35. časť

Deň bežal za dňom až prišla základná časť bojov o The Cup. Prvý zápas je Coyotes - Ducks. Prehrali sme 4:5. A takto sme pokračovali ďalej.. išlo to s nami dole vodou, ako nie žeby sme prehrávali všetko ako CD prehrávač. Vyhrávali sme a prehrávali. Nadišel deň, keď sa hral zápas Coyotes - Penguins. So Sidom sme si prestali písať, teda ja som mu písala ale on neodpisoval. Asi si našiel priateľku a tá nechce aby si písal s nejakou inou ako je ona. No nič.

,,Fakt nepůjdeš na ten zápas ?" opýtal sa a ešte viac ma objal.
,,Nie. Nebudem sa vedieť ústrediť a ktovie či pôjdem na tréning." pokrútila som hlavou a znovu mi začali stekať slzy. Nedávno mi prišla správa od rodičov, že moja sesternica Iva zomrela. Mala som ju fakt, strašne rada a skončilo sa to takto. Mala len niečo po dvadsaťpäťke.
,,Nebreč prosím tě."
,,Ale keď to nejde." vzala som si vreckovku.
,,Je mi to hrozně líto."
,,Hmm." utierala som si slzy ako to len šlo, ale bolo to zbytočné, bolo ich čoraz viac.
,,Nebul nebo začnu i já."
,,Pokúšam sa ale nejde to. Prečo mi vždy začiatok sezóny musia niečim pokaziť ?"
,,No.. začátek sezóny tohle již dávno není. A nevím."
,,Hmm super. Zajtra zápas čo ?"
,,Jó. Chceš něco na oběd ?"
,,Neviem, ale asi nie. Po tejto správe ma prešla chuť."
,,Tak dobrě."
,,A proti komu sa hrá ?"
,,Pittsburgh Penguins."
,,Aha."
,,Proč ?"
,,Len tak."
,,Jaj. Dneska je ten trénink ale ty nejdeš k nám že jo ?"
,,Idem pozrieť tučniakov no."
,,Odkoukej od nich něco." uškrnul sa.
,,Jasné, agent v prestrojení."
,,Jo a přesne takhle budeš celej den !" rozkázal mi keď som sa usmiala.
,,Pokusím sa."
,,Fajn. Kdy mají trénink ?"
,,O 12:00 prečo ?"
,,Jen že je 11:35."
,,Čo ?!" vyvalila som sa z postele ako veľká voda. Vytlačila som Mareka z izby aby som sa mohla obliecť. Vzala som si červenú bundu Coyotes Hockey, rovnako červenú kšiltovku s rovnakým nápisom, čierné roztrhané rifle a čierne tenisky. Už mám dôvod prečo byť celá v čiernom. Vzala menovku a foťák. Urobila som si dva boxerské vrkoče a potom zbehla do kuchyne. Schmatla som jednu palacinku a trielila von.
,,Ahoj !"
,,Kde jdeš vole ? Já tě odvězu !"
,,Nie netreba."
,,Neskoro." prefrčal okolo mňa a nastúpil do auta. Rýchlo som nastúpila k nemu a išli na štadión.

,,Tak sa maj." vystúpila som pri štadióne.
,,Čus !" rozlúčil sa a odišiel. Napochodovala som si to pred vchodové dvere štadiónu. Po niekoľkých sekundách som ich otvorila a vošla dnu, smer striedačka. Vytiahla som ešte mobil a keď som uvidela aké mám oči, skoro som odpadla. Boli červené, nie veľmi a asi ich nebolo až neviem ako vidieť. No nič, keď už som tu. Konečne som pri striedačkách, kde už sú hráči.
,,Kateeee !" zvolal niekto za mnou. Otočila som sa a tam bol Matt. Silno som ho objala, maca jedného.
,,No vitajte !"
,,Nejako si nám podrástla." uškrnul sa.
,,Jasné, jeden a pol milililimetra."
,,No a ? Ale podrástla si." zasmial sa.
,,Kde máte Sida ?" obzerala som sa dookola.
,,Ešte je v kabíne, môžeš ísť za ním, všetci sme už tu." dokončil Riley.
,,Ok." to bolo posledné čo som povedala a zdrhla.

,,Sid ? Sidneeey ? Crosby kokso ozvy saaaaa." volala som po kabíne. Nič. Po dvoch minútach hľadania ho, ma to prestalo baviť, tak som išla späť k ľadu.

,,Našla so ho ?" opýtal sa Geno.
,,Nie."
,,Hmmm." otočil sa na Olliho
,,Ja neviem kde môže byť." pokrútil hlavou.
,,Ale to je jedno. Ja som tu prišla kvôli robote.." nedohovorila som.
,,A kvôli nám nie ?" vyvalil oči Matt.
,,Kebyže ma necháš dohovoriť, dozvieš sa." dopovedala som sa išla si po svojom. Fotila som a fotila a Sida neobjavila. Asi dostal voľno.

,,Kate ? Čo je ?" zastavil na po tréningu pred štadiónom Matt.
,,Neviem o čom hovoríš."
,,Tie tvoje oči..."
,,To až tak vidno ?"
,,Nie."
,,Tak ako vieš že mi niečo je ?"
,,Celý čas ťa sledujem a vidím že si zamyslená a úplne vedľa. A už ťa nejakú tu dobu poznám. Kebyže na teba letí puk tak si ho asi ani nevšimneš."
,,Matt.." znovu sa mi nahrnuli slzy do očí.
,,Kate.. neplač..prosím." silno ma objal a ja som mu plakala do trička.
,,Chcela by som neplakať.."
,,Čo sa stalo ?"
,,Zo..zomrela mi.."
,,Kto ?"
,,Sesternica."
,,Kate to mi je ľúto. Úprimnú sústrasť." ešte viac ma objal.
,,Ďakujem."
,,Čo sa stalo ?" opýtal sa Conor, keď už vyšli zo štadióna aj ďalší hráči. Ja som len pokrútila hlavou.
,,Potom vám poviem. Môžem nie ?" pozrel na mňa a kývla som hlavou.
,,Môžeš ísť s nami na hotel." povedal Matt.
,,Nie, ďakujem."
,,Čaute !" všetci sa rozlúčili, nastúpili do autobusu ktorý tam na nich čakal a odišli. Matt im ešte dal tašku. Potom sme tam ešte ostalí stáť.
,,Choď s nimi."
,,Nie, ostanem ešte s tebou."
,,Za chvíľu prídu hráči Arizony."
,,Nevadí." usmial sa.
,,Dobre no."
,,Neplač už." utrel mi slzu.
,,Pokúsim sa." slabo som sa usmiala.
O chvíľu začali prichádzať hráči.
,,To sú oni ?"
,,Hmmmm hej."
,,Zase plačeš ?"
,,Nie ale slzy si idú samé."
,,Och." usmial sa a znovu ma objal.
,,Prečo si taký vysoký, joj."
,,Neviem." usmial sa.
,,A ešte keď si obuješ korčule tak to máš mimálne dva a pol metra."
,,Možno." uškrnul sa.
,,Katko ? Katkoooo." volal niekto za nami, hneď som vedela že to je Marek.
,,Hm ?" kývla som hlavou smerom k nemu.
,,Co se děje ?" podišiel k nám.
,,Nič."
,,Znovu brečíš kvůli tomu ?"
,,Hej."
,,Aha."
,,Neviem či sa poznáte, ale určite hej. Marek toto je Matt Murray a Matt toto je Marek Langhamer."
,,Jasné že sa poznáme." uškrnul sa Matt.
,,Čo si si myslela ?"
,,Nič vy brankári." prevrátila som oči.
,,Ja idem, chceš si zobrať auto ?"
,,Hej choď a nie ďakujem." usmiala som sa a on sa vyparil.

,,Nezájdeme niekam ?"
,,Môžeme." usmiala som sa.
,,Dobre,"
,,Alebo nejdeme pozrieť na ich tréning ?"
,,Mne to je jedno."

,,Tak to poďme niekam. A nemala by si byť aj na ich tréningu ?" opýtal sa keď sme už smerovali do neznáma.
,,Nie, ja chodím na tréningi súperom a niekedy idem samozrejme pozrieť aj na nich."
,,Aha teba posielajú odkukávať hej ?"
,,Nie, ale ja som chcela ísť na váš tréning."
,,Milé od teba."
,,A kde máte vlastne Sida ?"
,,Dostal voľno, ale zdalo sa mi že som ho videl v buse."
,,Aha."
Ešte nejakú hodinu sme sa len tak prechádzali a potom ma odprevadil k Marekovi.

,,Teraz by som mohla ja teba odprevadiť." usmiala som sa.
,,Nie."
,,No dobre."
,,Tak ahoj." silno ma objal.
,,Ahoj."
,,Už neplač."
,,Nebudem." sľúbila som a potom mu ešte zakývala a odišla do domu.

,,Katko ? Jsi tady ?"
,,Hej," zakričala som z obývačky.
,,Fajn."
,,Ale idem sa prejsť..dobre ?"
,,Sama ?"
,,Áno, prepáč."
,,Neva," usmial sa a ja som sa vybrala do izby. Vzala som si sivé nohavice, biele tričko a na to čiernu mikinu.

,,Tak ja idem, ahoj !" rozlúčila som sa a vyšla von. O niekoľko minút mi zazvonil mobil, volajú mi baby zo skupiny.
G:,,Čus !"
,,No čaute, videochat nedám ale."
D:,,Prečo ?"
,,Musím sa pozerať pod nohy a ne na vás."
B:,,A to kde si ?"
,,Prechádzam sa."
G:,,Aha."
,,Viete o tom ?"
N:,,O čom ?"
,,Že smrdíte za močom." vybuchla som do smiechu.
M:,,Dik."
,,Nemáte zač."
G:,,A vieš o tom čo sa stalo ?"
,,Hej."
G:,,Úprimnú sú.." nedohovorila.
M:,,Čo sa stalo ?!"
,,Ále." povedala som smutným hlasom, znova som mala slzy na krajíčku.
B:,,No ?"

,,Sidney !" zvolala som na partiu ktorá išla po vedľajšom chodníku. Bol tam Sid, Matt, Olli, Riley, Geno a Jake.
,,No čau !"

G:,,Kača si tu ?"
,,Sorry ženy, musím končiť. Zajtra sa ozvem. Bye !" a zrušila som.

Pomali som sa približovala k prechodu, bola som ale od neho ešte dosť ďaleko keď...
,,KATE !!!!!!" zvolal Matt. Ja som sa otočila a bolo neskoro. Pristála som na čelnom skle nejakej dodávky.
,,Kateee !" zvolal aj Sid a trielili ku mne.