Láska ide cez hokej ✔

73. časť

(Marcus Foligno ⤴)

,,O koľkej si prišla ?" prebrala ma zo zamyslenia Dia.
,,Neviem." mykla som plecom.
,,Nekecaaaj." hodila do mňa vankúš.
,,Prestaň." zasyčala som, odhodila od seba vankuš a trafila Majku ktorá ešte chrápala a ďalej som pozerala von oknom a obrovské snehové vločky.
,,Veď čo je ?" prebudila sa Majka.
,,Kačenka nemá náladu." odvetila s úškrnom Dia.
,,Hahaha." prekrútila som očami a išla som sa obliecť.

,,Kde pôjdeme dneska ?" opýtala sa Gabika cestou do jedálne.
,,Čo ja viem." som plecami a po chodbe sme sa už presúvali k jedálni. Otvorila som dvere a vybrala som sa rovno ku stolu s babami v pätách. Vybrala som sa ku Švédskym stolom. Zobrala som si dve torttli a išla som na svoje miesto.
Sadla som si a pustila som sa do raňajok.

,,Kedy odlietame ?" povedala s plnými ústamy Gabika.
,,Neviem jak vy, ale ja tu som až do finále." odvetila som a pustila som sa do druhej torttily.
,,Jaj veď hej." kývla hlavou Majka.
,,A nevedela by si nám na finále vybaviť dajaké.. také..hm.." zasekla sa Dia.
,,Zamantinelové miesta ?" zasmiala sa Naty.
,,A kde mám teraz po nich akože ísť ?" rozhodila som rukami.
,,Do kasy ? Tebe dajú možno nejakú zľavu." uchechtla sa Baja.
,,Ale choď dakde ty zľava." prekrútila som očami a pokrútila hlavou.
,,A nie ?" zarazila sa Majka.
,,Prečo by už len mne dávali zľavu ? Pretože robím kameramanku ? Pffff." uchechtla som sa a vstala od stolu.
,,A nie ?" zopakovala sa.
,,Kde ideš ?" zastavila ma Dia.
,,Idem vám zohnať tie lístky, pana." vložila som si ruky do vreciek.
,,A to nás nepočkáš ?" nadvihla obočie Gabika.
,,Nie,"
,,Prečo ?" ďalej vyzvedala Majka.
,,Budete frfľať a frfľať a tak bez vás to budem mať 8-krát rýchlejšie. Dajte pozor na Suomiho a keď tak s ním choďte von." vypochodovala som z jedálne, vybehla som do izby. Znovu som sa prezliekla a rozhodla som sa, že si pôjdem zabehať.

Keď som zišla dole, baby ešte stále sedeli pri stole a jedli. ,,To som taká rýchla ?" uškrnula som sa. Do uší som si dala slúchadla a pustila hudbu, skontrolovala som či mám peniaze vo vrecku spolu s mobilom. Mám.
Vybehla som z hotelu a rozbehla sa ku štadiónu, pochybujem žeby mali otvorené a predávali lístky ale aspoň si zabehám, no čo.

Zastavila som sa až pred štadiónom a ako som hovorila, nikde ani nohy. Vytiahla som mobil, zapla som dáta a naťukala do googlu stránku, ktorú písalo na dverách zimáku. Na nej by sa mali pravdepodobne predávať lístky, tak to skontrolujem.

Po chvíli som ju našla a hľadala lístky na štvrťfinále. ,,Katarína ty krava." plesla som sa po čele. Keď som uvidela tie lístky, zistila som že ja som ich kúpila už cez Vianoce. Ja som ale dutá hlava, že ? Na niečo také zabudnúť to je u mňa dačo hrozné. Strčila som mobil do vrecka a rozbehla som sa k hotelu, inou stranou akou som prišla.

Po ceste som sa zastavila v obchode a kúpila Suomimu granule a hračku.

,,To má 300 kíl či čo ?" hodila som granule na zem. Kúpila som to najväčie vreco (či jak to mám nazvať) čo tam bolo, že zvyšok čo Suomi nezožerie odnesiem tej paní, veď musela dať Suomimu nažrať nie ? Podišla som k lavičke a sadla som si, že si trochu vydýchnem. Predsa behať 20 minút a potom vletieť do prevareného obchodu a ešte taká naobliekana, no ďakujem pekne.

Po chvíli som vstala, prehodila som si vreco s granulami cez rameno a vybrala som sa na cestu.
Zastavila som na prechode a čakala kým sa nejakému šoférovy uráči zastaviť aby som prešla na druhú stranu. O niekoľko sekúnd ku mne pribehol nejaký chalan, rovnako zadychčaný ako ja pred chvíľou. Mal na sebe čiernú bundu zo znakom Sabres. Presne takú akú nosia hráči. Hmm.
Hodila som granule na zem, lebo sa mi už prestali prekrvovať prsty.
,,Pomôžem vám ?" opýtal sa ma ten chalan vedľa keď videl moje už fialové prsty.
,,Netreba, nejako sa doplazím k hotelu. Ďakujem." usmiala som sa.
,,Ale nie," zdvihol zo zeme vreco.
,,Tak ďakujem.."
,,Ja som Marcus Foligno." podal mi prázdnu ruku.
,,Katarína Greiss." opätovne som mu tiež podala ruku.
,,Teší ma."
,,Aj mňa." odvetila som.
,,Asi budeme musieť ísť naokolo, zrejme je ten semafór pokazený a keď je pokazený a nesvieti, nikto nezastavý." otočil sa a ja som ho následovala. Chytila som druhú stranu vreca za uško a tak som mu uľachčila nosenie.

,,Mne sa zdá že som vás už niekde videl." skúmal ma pohľadom.
,,Tykajte mi."
,,Potom aj ty mne." zasmial sa.
,,Bola som na zápase predvčerom v New Yorku."
,,Ahaaa, ty si potom prešla cez zábradlie k.. neviem komu."
,,Ty si to videl ?"
,,Hej, ešte som bol na striedačke."
,,Aha." zasmiala som sa.
,,Tvoj známy ?"
,,Aj hej.." povzdychla som si.
,,Máš veľa kamarátov medzi hokejistami ?"
,,Viac než dosť a pribudol k nim ďalší." zasmiala som sa.
,,Kto ?" opýtal sa s tušením v hlase.
,,No, ty. Samozrejme keď chceš byť môj kamoš." zasmiala som sa.
,,Jasné." usmial sa a prešli sme cez ďalší prechod. Tu už našťastie semafor fungoval.

,,Ty zrejme niesi z USA ani Kanady čo ?"
,,Nie, ja som až zo Slovenska."
,,Fuuu." uškrnul sa.
,,Jak vieš ?"
,,Už som bol hoci kde a tvoje meno som tu nepočul. To je skôr také európske meno, možno." mykol plecom a zasmial sa.
,,Tak neviem, Katherine a Kate je podobné tomu môjmu.. no ja som stále Katarína. Ale hovor mi Kate." pripomenula som mu.
,,Ty mne keď tak hovor Marc alebo Marcus, to je jedno."
,,Fajn, Marc. O chvíľu budeme pri mojom hotely, takže ak sa ponáhľaš stačí povedať, ja si to už odnesiem." usmiala som sa.
,,Nie, len som si prišiel zabehať."
,,Kedy máte ďalší zápas ? Teraz máte 5 zápasový trip či ?"
,,Zajtraaaa večer a hej."
,,Aha."
,,Prečo ?"
,,Len tak."
,,Do kedy si tu ? Vaši už vypadli nie ?"
,,Hej ale dostala som tu ponuku kameramanky, teraz na WJC tak tu som až do finále."
,,Tak to sa ešte určite stretneme." usmial sa a ja som mu úsmev opätovala.

,,Ďakujem za odnos." zasmiala som sa pred hotelom.
,,Aj nabudúce." zasmial sa.
,,Nabudúce už asi nebudem také ťažké vrece kupovať." uchechtla som sa a spoza hotela vyšli nejaké osoby. Otočila som hlavu a boli to baby spolu so Suomim. ,,Ach jaj." prevrátila som oči. Hneď ako ma zbadali zastali a sledovali ma, teda nás.

,,Tak vám teda v ďalších zápasoch držím palce.. keď sa už náhodou neuvidíme."
,,Ďakujeme.. ja dúfam že ešte hej." zasmial sa.
,,Tak.. ehm.. ja idem."
,,Nepomôžem ti to vyniesť ?"
,,Netreba. Tam sú moje kamošky, dám to im. Nech posilujú." ukázala som na nich a zasmiali sme sa. Teraz budú hučať že som ich ohovárala.
,,Tak sa maj." podal mi vrece.
,,Ahoj." vývla som hlavou na pozdrav a rozbehol sa preč.

Ja som sa pobrala do hotela, aj tak by mi to nepomohli vytiesť.