Láska ide cez hokej ✔

26. časť

,,Máš všetko ?" opýtal sa Sid keď sme niesli veci do auta. Nastal deň, kedy sa vraciame do Pittsburghu.
,,Myslím.." otočila som sa na kufor a vo vchode ho otvorila a skontrolovala či mám to čo by som mala mať.
Znovu som ho zazipsovala a zišla po schodoch na príjazdovu cestu a k autu, kde Sid naložil kufre. Je 05:24 takže je ešte pekná tma.
,,Milujem tmu a noc." zapozerala som sa už na hviezdy, ktoré už nebolo dobre vidno a potom na Sida, ktorý ku mne pristúpil a zozadu ma objal.
,,Aj ja." uškrnul sa.
,,Bude mi to tu chýbať." povzdychla som si a chytila ho pevnejšie za ruku.
,,Neboj, ešte tu určite prídeme." usmial sa a pobozkal ma.
,,Idem ešte na chvíľu do vnútra.." vymanila som sa zo zovretia a išla späť do izby. ,,Porazené wi-fi !" nadávala som v duchu, až som ho konečne našla.
,,Čo to ?" povedala som do ticha. Otvorila som správu čo mi prišla na mail. Keď som ju otvorila vyvalila som oči. Kto mi môže písať, za prvé tak skoro ráno a za druhé po anglicky ? Prebehla som riadky očami.
,,Čo ?" skríkla som s vyvalenými očami a rýchlo si zakrila ústa, dúfajúc že ma nikto nepočul. V maili bolo že má o mňa záujem Arizona Coyotes, samozrejme ako fotografku. ,,Majú o mňa väčši záujem jak o hráčov Pittsburghu." zaškerila som sa.
,,Katkaaa !" volala na mňa mama zo schodov. ,,Už musím ísť no." znovu som si povzdychla, poslednýkrát preletela izbu pohľadom a.. ,,skoro som na vás zabudla." zbadala som na posteli sluchátka. Na to najhlavnešie zabudnem, veď prečo nie ?
Rýchlo som sa rozbehla po chodbe, keď tu sa mi do cesty postavili dvere. Ja magor, že su otvorené.
,,!! BOOM !!" ozvalo sa snáď na celý dom a potom nenormalný, neovládateľný výbuch smiechu. O chvíľku sa otvorili dvere v ktorých sa objavil Sidney a mama, s očami ako puk. Ja tam ležím na podlahe červená od smiechu a si držím nos, ktorý to schytal najviac. Pozrela som na nich a už sa smiali aj oni.
,,No poď." smial sa Sid a pomohol mi vstať.
,,Ja nemôžem," plakala som od smiechu.
,,Prečo ?" vystrašila sa mama.
,,Ja neviem." smiala som sa ďalej, až som nakoniec vstala a išla k autu. Rozlúčila som sa s mamou a nastúpila. Otec nás odvezie na letisko do Krakowa.

Celú cestu som nespala. Naposledy keď som letela do Pittsburghu, tak som mala po boku Michaela. Vracala som sa a so mnou Sid. Idem späť do Pensylvánie, som so Sidom. ,,Čo keď sa vrátim späť, tak už to nebude Sid ani nikto ?" začala som tuho premýšľať, čo by sa stalo kebyže kývnem na spoluprácu s Arizonou.

Auto zastalo pri letiskom.
,,Ideme ?" opýtal sa Sid. Kývla som hlavou a vystúpila. Nasala som do pľúc, čerstvý, letný vzduch. Už len niekoľko hodín a bude tu nenormálna horúčava.

,,Ahoj !" objal ma silno otec keď sme už mali ísť do lietadla.
,,Ahoj." utrela som si slzu keď som sa od neho odtiahla.
,,A ty, dávaj na ňu pozor !" povedal Sidovy. A ako inač, musela som mu to preložiť.
,,Jasné." usmial sa na mňa. Otec sa potom rozlúčil aj so Sidom a vybrali sme sa na kontrolu a do lietadla.

,,Ideš spať ?" opýtal sa v lietadle.
,,Hmm," kývla som hlavou a zapozerala sa von z okna.
,,Deje sa niečo ?"
,,Ehm.. nie." usmiala som sa a chytila ho za ruku. ,,Ako mu mám povedať o Arizone ?" vzdychla som si.

,,Sid ?" opýtala som sa po vzlete.
,,No ?" otočil pohľad na mňa.
,,Kebyže nerobím fotografku tučniakom ale niekomu inému a niekde inde, vadilo by ti to ?"
,,Ehm.. noo.. prečo ?" nahodil nechápavý výraz.
,,No, len tak." usmiala som sa a oprela sa o sedadlo. Cítila som jeho stále nechápavý pohľad, nechala som to tak. O niekoľko minút som zaspala.

,,Do hajzlu !" povedala som potichu keď som sa zobudila. Turbulencia. ,,Už len toto mi k šťastiu treba." prevrátila som očami. O niekoľko sekúnd prestala a ja som sa mohla znovu ponoriť do ríše snov. Tak som aj urobila a o niekoľko minút som o sebe nevedela. Jediné čo viem, stále som počúvala whatcha say remix 😂😍.

,,Debilná turbulencia !" toto som už ale nevydržala a povedala to nahlas, našťastie nie až tak aby ma bolo počuť na celé lietadlo. Počul ma (asi) len Sid.
,,Čo je ?"
,,Turbulencia je."
,,Jaj." uškrnul sa.
,,Ty si nespal ?"
,,Hej, ale len chvíľu."
,,Aha. Koľko ešte ?"
,,Hmmmmm.. tak dve hoďky ?"
,,Až." povedala som znudene.
,,Hej no."
,,Tak ja si idem teda čítať, lebo keď bude ďalšia turbulencia a zobudila by ma, tak to už nevydržím..." skončila som a začitala sa do knihy.

,,Konečne." radovala som sa keď som po 11 hodinovom lete vyšla z lietadla a mohla poriadne, na čerstvom vzduchu rozchodiť boľavý zadok.
Boli sme už po kontrole. Pozrela som sa na Sida ktorý stál obďalieč a (ako inač) rozdával podpis za podpisom a fotku za fotkou. To sa už k nim blížil Leo a zrejme druhý Sidov kamoš. Za nimi išli jeho rodičia a Taylor. Nikto ma nezbadal keďže som stála ďalej. ,,Tak aspoň idem na záchod." pobrala som sa preč.

Začal mi zvoniť mobil, keď som vychádzala z wc.
,,Kde si ?" zdvyhla som to.
,,Bola som na záchode.."
,,Ide po teba Leo.. sme už v aute."
,,Ok." povedala som a zložila. ,,Skoro si si všimol chlape že som bola preč."

,,Tu si." povedal Leo keď mi išiel naproti.
,,Hej."
,,Poď." povedal a celú cestu k autu sme kecali a smiali na blbostiach. Aspoň ja som sa smiala ako... noo... blbá 😂, keď nie horšie.
Prišli sme k autu kde stál Sidney a jeho kamoš bodyguard.
,,Konečne." povedal.
,,Problém ?"
,,Nie.." povedal a dodal:,,Toto je Dylan, môj kamoš "bodyguar". Dylan toto je Kate, moje dievča." zoznámil nás a podali sme si ruky.

,,Idem si ľahnúť." povedala som už doma, ak to tak môžem nazvať. Vyšla som do spálne a ľahla si. ,,Konečne nieči mäkké." hodila som si vankúš na hlavu a zaspala.