Láska ide cez hokej ✔

60. časť

Dneska naších hokejistov čaká zápas proti Kanade. Naše miesta sú nečakane za Slovenskou striedačkou. Nieee, ja to tak nekupujem naschvál 😁. Zápas sa začína o 18:00.

Vstala som o 06:30 a hneď sa išla poobliekať. Snažila som sa nejako vyhýbať tým trom.
Keď som vyšla s kúpeľne, stále spali ako zarezané. Tak som sa teda pobrala do jedálne na raňajky. Zišla som na chodbu a videla cez akvárium (je také veľké, urobene do steny) že jedáleň je plná chlapov. ,,Ejjjj nebodaj hokejisti.." uškrnula som sa.
Na sebe som mala bielu mikinu s logom Popradu a čierne roztrhané rifle. Nevedela som či tam môžem alebo nemôžem ísť, ale najskôr to druhé.
Už som bola skoro pri dverách keď ma zastavila recepčná.
,,Slečna tam nemôžete ísť !"
,,Ani len po jedlo ? Zoberiem si ho na izbu."
,,Aha, to môžete." usmiala sa a ja som otvorila dvere do jedálne. Našťastie Švédske stoli boli dosť ďaleko od stolov pri ktorích sedeli tý chlapci.
Prešla som okolo vešiakov a uvidela bundy Slovenskej hokejovej reprezentácie. ,,Dobre som si myslela." usmiala som sa v duchu a pokračovala ku Švédským stolom. Ten hosťovský bol urobený oproti dverám a pre hokejistov... oni ho mali trošku ďalej od nášho.

Keď som si už jedlo ukládala na tácku, ucítila som na sebe pohľad. Neviem prečo, ale kútiky sa mi stále skrúcali do úsmevu a nevedela som to ovládať. ,,Kurňa, neusmievaj sa." hovorila som si v sebe, ale nešlo to.
Keď som zdvihla tacku zo stola, začal mi vybrovať mobil.
,,Porazí." povedala som potichu, prekrútila som očami a tacku položila späť na stôl. Inač, dobre že som mala mobil zapnutý na vybrácie, lebo kebyže začne zvoniť, tak všetci v tejto miestnosti by popadali zo stoličiek.
,,Čo je ?" prijala som to.
M:,,Kde si ?"
,,Odišla som, už sedím na štadióne a vyhrievam miesta."
D:,,Ale niee, naozaj."
,,Bože môj, išla som si po raňajky."

Hneď, ako som dohovorila som to zrušila. Schmatla som tacku a vypochodovala von z jedálne. Namierila som si to k tej recepčnej.
,,Môžem sa opýtať ?"
,,Áno ?"
,,To sú hokejisti že ?"
,,Áno, Slovenský."
,,Tiež som Slovenka. A prečo sú na raňajkách tu a nie na ich hotely ?" usmiala som sa.
,,V ich jedálni sa prepadol strop a rúra im nejde, takže tu budú chodiť na raňajky, obedy a večere plus mínus do pondelka."
,,Aha. Ďakujem." zvŕtla som sa na päte a odpochodovala k výťahu.

,,Prečo si si ich doniesla tu ?" začala Dia.
,,Lebo dole sú reprezentanti."
,,Jaký ?" vyvalila oči Majka.
,,Naši."
,,Oooo." zaškerila sa Majka.
,,Tak to bežím dole." vstala Dia z postele a začala sa obliekať.

,,Kačaaa !" zakričala Majka z kupeľne.
,,No ?"
,,Pôjdeš aj mne po raňajky prosím." vykukla z nej.
,,Dooobreee." odpovedala som jej a potom išla dole so všetkými.

,,Teraz si budú myslieť že si taká nenažraná." začala sa smiať Dia. To sme už boli dole a vchádzali sme do jedálne. Hokejisti tam ešte boli.
Otvorila som dvere a vošla dnu, Dia išla predposledná. Posledná bola Baja.
Chytila som kľučku že za nimi zatvorím. Lenže šikovná Dianka nedá pokoj..
,,Do ritiii !" zhíkla a spadla na zem. Zakopla malíčkom o zárubňu. My sme ale slepé že ? Všetci hokejisti sa na nás pozreli a my sme sa smiali jak retardované. Potom som Diu chytila pod pazuchy a pomohla jej vstať.
,,Dianka ty si grambľavá." plakala som od smiechu.
,,Au au.. ale to nebol malíček. Auuu."
,,A ktorí ?" opýtala sa Gabika.
,,Ten vedľa malíčka. Do pekla bolí to, strašne."
,,Gabika choď s ňou do izby, môže byť zlomený. Baja a Natali zoberieme raňajky." rozkázala som im. Gabika išla s Diou a my sme sa vrátili do jedálne. Stále som sa smiala, ani neviem prečo, ale nemohla som prestať.
Vošli sme do jedálne a namierili si to ku Švedskému tolu.
,,Všetko v pohode ?" zakričal jeden z nich, bol blízko nás. Samozrejme už Slovensky lebo zistil že sme Slovenky vďaka mojej bunde a Diinemu výkriku -do riti-. Ešte neviem ich mená poriadne, ale keď sme tu leteli, prezerala som si ich fotky a ku niektorím mená viem. Zdá sa mi že to kričal Roman Durný, ale niesom si istá.
,,Áno." odpovedala som mu a začala nakladať na tácku Majke.