Láska ide cez hokej ✔

58. časť

Je Štedrý večer, ležím už najedená pri telke a sledujem Popolúšku, tak ako každé Vianoce. Bez nej sa to nezaobíde.
Som nažratá jak prasa. Keď zjem ešte jeden perník tak asi puknem. Brat tu behá okolo mňa, ktovie... asi spaľuje kalórie 😂. Mohla by som sa k nemu pridať, ale nedám to.
Jedna sestra už odišla a ďalší brat sa niekde už moce. Pfff. Sme doma len ja a brat. Už sme prišli od starích rodičov. Mama a otec sú ešte u nich.
Po chvíli ležania mi začal zvoniť mobil.

(○ja●mama)
●Katka ?
○No ?
●Choď skontrolovať tú izbu s balkónom úplne hore, tam kde ste boli so Sidneym.
○Načo ?
●Zajtra večer by mali prísť hostia
○Čooo ? Jaký ?
●Teraz neviem jaké majú priezvisko, ale je to naša rodina. No choď a keď to nebude oblečené, tak to iba nachystaj ale neobliekaj, dobre ?
○Dobre. Čau.
●No čau.

,,Ohhhhhhh." zhodila som sa z gauča rovno na zem a zostala na nej chvíľu ležať.

,,Hlavne že naša rodina ale priezvisko nevie. No pekne." pokrútila som hlavou a šľapala po schodoch k izbe. ,,Poobliekaná je a je aj povysávaná. Ok." skontrolovala som a vraciala sa späť na svoje miesto na gauči.

Zvalila som sa späť a prikrila som sa perinou. Po chvíli, ani neviem ako som zaspala.

,,Katka.. Katka." niekto ma chytil za rameno a triasol mnou.
,,Veď čoo ?" zahundrala som.
,,Ideš na polnočnú ?"
,,Ee." pokrútila som hlavou. Nemôžem otvoriť oči, lebo potom už nezaspím.
,,Naozaj ?"
,,Nie." hodila som si na hlavu perinu.
,,Dobre."

Zrejme to bola mama.. ale veď to je jedno. O niekoľko minút som znovu zaspala.

¤ Ráno ¤

Zobudila som sa na niečo ťažke na mojom bruchu. Otvorila som oči a uvidela moju mačku. Pőtiy (Pti). No moju, je to mačka mojej sestri, lenže ona má psa takže Pőtiy musela ostať u rodičov. Rozmýšľala som že si ju zoberiem ku sebe do bytu. Lenže ja skoro vôbec niesom doma takže by mi tam ešte zdochla, čo nechcem.

Pozerala na mňa obrovskými očiskami, akoby ma hypnotizovala.
,,Moja zlatá to sa ti nepodarí." pohladila som ju po hlave, chcela ma dostať z postele aby som jej išla dať žrať.
,,Musíš ešte chvíľu počkať." povedala som o chvíľu. Ale asi som mala byť radšej ticho. Zaťala mi pazúry do kože na bruchu.
,,Au au au ty šviňa." zhodila som ju zo seba a potom rovno aj vstala. Dala som jej žrať a znova zaľahla.
Zatvorila som oči a hneď ich aj otvorila. ,,Čo ?!" vyjavene som sa pozrela na hodiny. 10:00 a ja ešte spím. Booooože. Vstala som a rozmýšľala že pôjdem lyžovať. Čo som o chvíľu aj zrealizovala. Vstala som, poobliekala, najedla a mohla som vyraziť.

Lyžovala som do 16:00 až som musela ísť späť domov lebo vypínali vleky.

Už som bola pred domom, keď okolo mňa prešlo auto s českou značkou a odbočilo k nám. Nechápavo som sa na neho pozrela. Možno sa zmýlili. Tak som zastavila na ceste a zapozerala sa do mobilu, akože tam nebývam.
Z auta vystúpili dve osoby. Muž a žena. Zrejme manželia. Poobzerali sa a potom išli ku vchodu.
Zazvonili a prišla im otvoriť mama. Objala ich a pozvala dovnútra. ,,Zrejme to bude tá rodina, lenže z Česka ? Ja mám v Česku rodinu a ani o tom neviem. Dobreee." pomyslela som si a pobrala som sa tiež dovnútra.
Vybehla som do izby v ktorej som mala spať (a aj tak som zaspala na gauči). Vyzliekla som si otepľováky a zavesila ich na radiátor. Zobliekla som si aj tričko lebo som bola spotená jak nič.
Vzala som si čierne triko a k tomu maskáčové kraťasy. Vzula som si kroksy (po mojom krosky 😂) a zbehla dole. Otvorila som dvere na našom poschodí a vošla do kuchyne.
,,Dobrý." pozdravila som sa.
,,Ahoj. Jaká jsi už velká." privítala ma.. neviem... ale asi teta či čo. Len som sa usmiala.
,,Katka toto je tvoja teta Ivana a ujo Dalibor." povedala mama. Vzala som si perník a pochutnávala si.
,,Ivana Langhamerová." podala mi ruku. ,,Langhamerová.. Lang.. preboha !" začala som sa dusiť na perníku. Kašľala som jak o dušu a začala som byť pekne červená. Mama mi chcela pomôcť, ale zastavila som ju pohybom ruky a rozbehla sa do izby.

Ešte aj v izbe som nenormálne kašľala až som ten perník konečne dostala do správneho otvoru. Zvalila som sa na posteľ a spracovávala to ,čo som sa práve dozvedela. ,,Marek je môj bratranec ? Bratranec ?!" šokovane som hľadela do steny. Rozhodla som sa, že mu zavolám.

(○ja●Marek)
●Prosím ?
○Langhamer ! Vedel si že si môj bratranec ?!
●Kdo je tam ?
○Kača.
●Která ?
○Tá ktorá s tebou bývala v Arizone.
●Ooo Katko, ahoj.
○Tak ?
●Co ?
○Vedel si že si môj bratranec ?
●Co ?!?!?
○Takže nie ?
●Ne ! Si děláš srandu že jo ?!
○Kiežby..
●A jak to víš ?
○Tvojí rodičia prišli k nám na dovolenku
●Fakt ?
○Hej.
●Já tomu nemůžu uvěřit.
○Ani ja.
●Proboha.
○Vieš jak to mohlo dapadnúť ?
●Jó.. jenom, proč mi to neřekli ?
○Ja neviem
●Já.. já nevím co říct.
○Som na tom podobne.
●Proč jsi se neozvala ?
○Kedy ?
●Leckdy.
○Ja neviem, mala som toho veľa. Prepáč.
●Nevadí.
○Tak, ako sa ti zatiaľ hrá za Kometu ?
●Tak jako za každý jiní tým. Supr.
○To je dobré.
●Jo jo. Víš co ?
○Ee.
●Někdy v léte, nebo tak začátkem léta bychom s týmem měli přijít do Tatranské Lomnice.
○Čo ?! Načo ?
●Soustředění.
○Ooooooo.
●Už se teším že tě znovu uvidím.
○Aj ja.
●Teďka už ale musím jít, mám trénink. Ahoj.
○Ahoj.

Po chvíli rozmýšľania že o tom napíšem aj babám.
,,Ženy vy buďte nabudúce ohľadom chlapov ticho !"
M:,,???čo???"
,,Marek je môj bratranec vy ťavy."
G:,,Čo ?!"
,,Presne to 😑"
B:,,Si robíš srandu však ?"
,,Tak isto zareagoval Marek. A nie, nerobím."
N:,,Sssssssssssssss."
,,To je dačo hrozné s tým mojím životom."
D:,,Ale no."
,,A nie ?"
B:,,Nie."

,,Čo ste tam ticho ?"

¤ O hodinu neskôr ¤

G:,,Baby ? 😧"
,,Jej dakto po tej hodine napísal. Čo ?"
G:,,Ja.. ja som sa rozišla s Jackom 😭"
B:,,Čo ?!"
M:,,Prečo ?!"
G:,,Ja neviem..😭 proste, nechcela som s ním už byť."
,,Nechcela... si robíš srandu ?"
G:,,Nie,"
,,Ty si blbá."
N:,,Kača !"
,,Čo ?!"
N:,,Ona sa tu rozišla s chalanom a ty jej natrepuješ že je blbá ?!"
,,A není ?"
B:,,Nie ! Ona mala narozdiel od teba jednécho chalana už skoro rok ! A nie každý mesiac niekoho iného !"
,,Hej ?! Veď ja som vždy ta najhoršia že ?! Veď prečo nie ! Vy ste...oh."