Láska ide cez hokej ✔

39. časť

,,Ide sa na tréning ?" opýtala som sa a zvalila sa znovu vedľa postele.
,,Áno." odpovedal Niklas.
,,Už ? Teraz ? Hneď ?"
,,Hej."
,,Och." znovu som vstala, vzala tričko a išla sa prezliecť do kúpeľne. O chvíľu som z nej vyšla, v izbe bol už len Marek.
,,Katko ?"
,,Hm ?"
,,Co jse to stalo ?"
,,Marek, ja.. prosím."
,,Oliver že ?"
,,Čo ? Ako.. ako vieš ?"
,,Odkdy sme tu přišli ste sa na sebe ani nepodívali, stačilo sa na neho koukout když přišiel do jídelne že nebyl ve své kůži."
,,Jak vieš že práve on ?"
,,Byli jste jediný kdo nebyl dolú, asi mi to docvaklo ne ?"
,,Hm aha."
,,Tak ?"
,,On si myslí že medzi nami niečo je."
,,To fakt ?"
,,No."
,,Mám si s ním promluvit ?"
,,Nie. Poď už lebo nás odídu." vstala som, vzala foťák a vyšla na chodbu. Dole bola väčšina hokejistov ktorý už vychádzali von. Vyšli sme na parkovisko kde bol autobus, naložili do neho veci, nastúpili sme a vyrazili na štadión. Sadla som si k Marekovi.

Zastavili sme pred veľkým štadiónom. Vystúpili sme, zobrali veci a vošli dnu.
,,Už si tu bol ?" opýtala som sa vo vnútri Mareka.
,,Jo."
,,Ja sa tu stratím." uškrnula som sa.
,,Vždyť jen jednou." zasmial sa. Otočila som sa, ani neviem prečo a uvidela som že hneď za nami ide Oliver. Pozeral na mňa a ja na neho, hneď som odvrátila pohľad a pozerala sa pod nohy.
Vybrala som sa ku striedačkám, na tribúnach bolo zopár fanúšikov. ,,Ďalši odkukávači taktiky." povedala som si pre seba a usmiala sa.
O chvíľu na ľad vybehli aj hráči. Sem-tam som fotila, keďže sa mi nejako nechcelo. Potom som sa posadila na striedačku, keďže ma začala bolieť noha. Robila som tam grimasi od výmyslu sveta. Snažila som sa ňou trošku pokývať ale cez tú sadru to boh vie ako nešlo.
,,Bolí hej ?" prisadol si Tyler.
,,Hej no." oprela som sa.
,,Poznám, najhoršie je, keď sa musíš poškrabať a nejde to. Vtedy by som najradšej tú sadru roztrhal na milión kúskov." zasmial sa a ja s ním.
,,Presne," odpovedala som cez úsmev. Zacítila som na sebe Oliverov pohľad. Bože, správa sa, ako keby som sa s ním rozišla a začala chodiť s niekýn iným.
Po chvíli som sa postavila a uráčila sa ísť fotiť, +- som odfotila len tri fotky.

,,Jdeš ?" opýtal sa ma Marek pred busom.
,,Ja sa asi trochu prejdem, veď hotel nie je ďaleko."
,,Fakt ? Vždyť by mohl jít i Oliver.." pošepkal.
,,Mohol.. zavolal by si ho prosím ?"
,,Dobře." prišiel k priestoru kde sa dávajú kufre a poslal za mnou Olivera.
,,No ?"
,,Chcem sa porozprávať."
,,Ale ja sa nemám o čom porozprávať."
,,Oliver prosím. Stále nad tým rozmýšľam, neviem sa sústrediť na nič iné."
,,Možno zajtra, som unavený." zvrtol sa na päte a odpochodoval do autobusu. Ostala som tam stáť a slzy nechala voľne stekať. Nevedela som čo robiť. Sadla som si do snehu a začala plakať ako to len išlo.
,,Katko." čupol si ku mne Marek a pohladil ma po chrbte.
,,Ja neviem čo mám robiť." vzlikala som.
,,Tu máš." podal mi vreckovku.
,,Kde je bus ?"
,,Poslal jsem ho prič."
,,To prečo ?"
,,Nenechám tě tu přece, když si Oliver nedokáže vážit toho co má, nebo mohl mít."
,,Ďakujem." objala som ho a ďalej plakala. Po chvíli mi pomohol vstať.
,,Jsem tu proto abych ti pomohl, když bude potřeba." usmial sa.
,,Ja.. ja neviem čo mám povedať. Strašne ti ďakujem !"
,,Nemáš vůbec zač." objal ma a pomali začali kráčať smerom k hotelu.

,,Prečo je na mňa taký ?" opýtala som sa keď sme už boli ďalej od štadióna.
,,Nevím, vůbec ho takového neznám."
,,Asi len žiarli."
,,Jó, to bude tím."
,,Hmm."
,,Dej mu šanci, on je jiný."
,,Dúfam." usmiala som sa a zvyšok cesty sme mlčali.

Otvoril mi dvere vo vchode do hotela.
,,Ďakujem." usmiala som sa a vybrali sme sa do izby. V nej ale nikto nebol.
,,Všichni budou ve společenský. Jdeš i ty ?"
,,Nie, ja tu ostanem, potom možno." usmiala som sa a Marek odišiel. Postavila som sa k oknu a zapozerala sa do diaľky a znovu nechala tiecť slzy. Keď v tom sa otvorili dvere do izby. Otočila som sa a tam stál Oliver, hneď som odvrátila zrak a pozerala ďalej do okna. Zase nemusí vidieť že plačem kvôli nemu. Posadila som sa na posteľ a schmatla vreckovky. Utrela som si slzy, vyfúkala nos a snažila som sa prestať plakať, ale nešlo to. Už som to nevydržala a vstala som že pôjdem za ostatnými, nebudem tu predsa s tým.. tým.. radšej ničím. Keď v tom ma chytil za ruku a zastavil ma.
,,Čo chceš ? Pusti ma !" vytrhla som ruku z jeho zovretia.
,,Kate.. ja.. prepáč. Som somár a to ako som sa k tebe dneska správal.. takto sa fakt môžem správať len ja. Strašne ma to mrzí. Som.."
,,To už je jedno." skočila som mu do reči.
,,Kate.."
,,Nie. Ty si ma trápil dneska celý deň, nevedela som sa sústrediť ani na chodenie ani na nič ! Teraz sa tráp ty, ja už nemienim míňaň toľko sĺz pre niekoho, ako ty !" otočila som sa a zamkla sa v kúpeľni. Pozrela som sa do zrkadla na oči, boli celkom v pohode. Učesala som sa a vzala dve gumičky a natiahla som si ich na ruku, vlasy som si nechala rozpustené. Odomkla som a vyšla von. Pozrela som sa na Oliverovu posteľ. Bol tam, sedel na kraji postele a hlavu mal v dlaniach. Mala som chuť si k nemu sadnúť a objať ho, ale on nechal mňa trápiť tak ho nechám aj ja, nech sa naučí aké to je. Pozrel sa na mňa a ja som sa radšej vybrala za ostatnými.
Vošla som do spoločenskej miestnosti. Niektorý hrali biliard, ďalší NHL, ping-pong.. no proste všetko možné. Ja som si prisadla k hráčom NHL.
,,Chceš ?" opýtal sa ma Scott.
,,Ok.. len počkaj." skĺzla som sa na gauč a rýchlo si urobila cop.
,,Takže aký tím si berieš ?"
,,Arizona.. aby som na vás mohla kydať." rozrehlila som sa a oni tiež.
,,Fajn." zasmial sa Alex. Do brány som naschvál postavila Mareka, mám na koho hučať keď pustí gól.
,,Bože Marek ! Ty si také drevo !" zvolala som a všetci sa začali smiať. Otočila som sa a uvidela Olivera ktorý hral biliard, ale radšej som sa ďalej venovala svojej hre. Je ešte len 1. tretina a ja už prehrávam 0:2.
,,No počkaj Goligoski ! Oľutuješ že si mi dal gól !" stláčala som čudlíky ako to len išlo aby som Alexovi dala minimálne gól.
,,Poooooooooooď !" ostávalo už len 20 sekún do konca tretiny a ja som ju nemienila ukončiť bez gólu. 5 sekúnd... 4...
,,Gool ! Hahaha." zasmiala som sa.
,,Aj tak si ju prehrala." zasmial sa Alex a ja som na neho pozrela vražedným pohľadom.
,,Toto si nemal !" hodila som po ňom vankúš a potom ďalší a ďalší.