Láska ide cez hokej ✔

4. časť

Prišiel pondelok a s ním aj škola. Vstala som na zvonenie budíka a teraz som už nemeškala a konečne som stíhala ale dilema ma neobišla. ,,Čo si mám, do kelu, obliecť ?!" Kričala som v duchu. Obliekla som si roztrhané rifle, dlhé tričko zo šikmím strihom, čiernu bundu a ide sa. Gabiku som stretla pri ich ceste ako už na mňa čaká a ideme na bus. Prečo ta zastávka je tak ďaleko ?!

,,Pôjdeš dnes po škole do Popradu ?" Opýtala som sa cez prestávku.
,,Načo ?" Opýtala sa ma a ja som si myslela že to znamená nie.
,,Nooooo... do Forumu a kúpime si nejaké knížky, ok ?" Odpovedala som jej otázkou.
,,Tak dobre.." usmiala sa na mňa a ja som sa potešila. Práve zazvonilo a viac sme už nestihli.

Sedíme v buse cestou do Popradu.
,,Možno prídu Baja a Naty ale niesom si istá." Prerušila som to ticho čo vládlo v buse (Naty a Baja sú naše spolužiačky zo základky). Keď sme sa dotrepali zo stanice do Forumu, tak sme si išli sadnúť do Martinusu a zobrali sme si s regálov knížky, objednali si koláč a horucú čokoládu.
,,Nachvíľu ťa tu nechám, tam v tom obchode som videla futbalové rukavice. Idem si po nich, ok ?" Povedala som.
,,Dobre len sa prosím nezabudni..." prosila ma žartom. Vo dverách som stretla Naty a Baju. Od radosti že sa po takom dlhom čase vidíme sme sa objali. A ja som išla ďalej.
Vošla som do obchodu a skoro sa mi podlomili nohy, bol tam ten hokejista ! Kupoval si fľašku na vodu. Bol presne tam kde som potrebovala ísť. Šokýýýýý. Ale išla som tam a (som šikovné decko, viem) šmyklo sa mi na čerstvo zotretej dlážke. Keď si všimol že padám chytil ma a ja som sa začala smiať a on so mnou.
,,Ďakujem.." povedala som, keď som už stála na vlastných.
,,Ále, nemáte zač." Usmial sa a ja som sa práve ešte viac zamilovala.
,,Ja som Michael.. teší ma. A tykajte mi..." Povedal a podal mi ruku. Prijala som ju.
,,Ja som Katarína, aj mňa.. ehm.. aj ty mne." a úsmev mu opätovala. Ja si tykám s hokejistom ! Neverím !
,,Teba poznám.. videl som ťa v sobotu na zápase." Prehodil.
,,Ty si ma videl ?" Opýtala som sa.
,,Jasné ! Veď sedíš hneď za našou stredačkou, čo si čakala ?" A zasmial sa. Ehm.. jasné, už viem prečo tam sedím. Zobrala som rukavice s regálu.
,,Futbalové rukavice ?" Opýtal sa ma nechápavo.
,,Eee.. áno. " usmiala som sa.
,,Hráš futbal ?" Opýtal sa a ja som sa zapozerala do jeho hlbokých modrých oči.
,,Jasné!" Dala som mu krátku odpoveď.
,,Ja už musím ísť.. mám tréning..." Povedal. A potom dodal: ,,...dúfam že prídeš v pondelok ešte na zápas." On sa pýta či prídem na zápas ? Blbá to otázka :D.
,,Že sa vôbec pýtaš !" uškrnula som sa.

Babám som to všetko vykecala a potom sme išli domov. Celú cestu som myslela na Michaela, hokejistu, ktorí ma oslovil.

●●●●●●●●●○
Táák ďalšia čast je tu 😊
Dúfam že sa páči ..

Majte saaa 😘