Láska ide cez hokej ✔

15. časť

Týždeň prebehol dosť rýchlo. V nedeľu sme boli na rozlúčkovej pizzi.

,,Ahoj." pozdravila ma Gabika.
,,Čafik."
,,Prišla som sa rozlúčiť," oznámila. Kývla som hlavou a silno ju objala. Spoza nej sa potom objavila celá partia, usmiala som sa.
,,Deti moje."
,,Ta raz babky a teraz deti ?" usmievala sa Majka.
,,Hej. Budete mi chýbať !" už som mala slzu na krajíčku.
,,Aj ty nám.." povedala Baja a hodila som sa na nich a silno ich vyobímala.

Je 5:30 a o 6:30 vyrážame do Krakowa a z neho poletíme do Waršavi a potom do Pittsburghu.
,,Katka už si vstala ?" vošla do izby mama. Ja som už sedela oblečená na posteli.
,,Hej."
,,Ideš sa najesť ?"
,,Hmm, hej." vstala som a dala si müsli z jogurtom. Mňam.

,,Michael je tu !" zvolala mama. Vykukla som cez okno a z auta vystúpil Michael. Išla som mu otvoriť.
,,Ahoj.." pozdravila som ho a taxikára Riša. S Rišom sa poznáme, sme dobrý kamoši.
,,Ahoj." odzdravili a Michael potom dodal: ,,Pripravená ?" kývla som hlavou.
,,Kde má kufor ?" opýtal sa Rišo a ja som mu ho podala a išiel ho dať do auta.
,,Ešte si si to nerozmyslela ?" usmieval sa Michael.
,,Keď sa to budeš stále pýtať, tak si to rozmyslím a poletíš sám." uškrnula som sa.
,,Už som ticho !" smial sa.
,,Môžeme ísť ?" opýtal sa Rišo. Kývli sme hlavami a ja som sa rozlúčila s rodičmi a súrodencami.

¤O 3 HODINY NESKÔR¤
,,Katka," budil ma Michael.
,,Hm ?"
,,Poď. Už sme tu." ukázal na letisko.
,,Aha." pretrela som si oči, otvorila dvere a vystúpila z auta.
,,Pospala si si ?" usmieval sa Rišo.
,,Hej. V tvojom aute sa dobre spí." uškrnula som sa.
,,A ja že na Michaelovi." tiež sa uškrnul a ja som sa pozrela na Michaela.
,,Opierala si sa o mňa." vysvetlil mi.
,,Jaaaj." usmiala som sa.

¤O CHVÍĽU NESKÔR¤
,,No ľudia," začal Rišo: ,,Majte sa a šťastnú cestu." zaželal nám, rozlúčili sme sa a išli na kontrolu, potom do lietadla.
Už sedíme v lietadle. V 8. rade.
,,Ideš ku oknu ?" opýtal sa Michael.
,,Keď tam nejdeš ty tak áno."
,,Tak sadaj." posadila som sa a pozrela cez okno.
,,Uf.."
,,Hm ?" pozrel sa na mňa.
,,Nič..len prvýkrát letím."
,,Neboj sa." upokojoval ma.
,,Dobre no." usmiala som sa. Nejakú hodinú po vzlete zaspal. Pustila som si hudbu do slúchadiel a tiež som zaspala. Zobudlia som sa po piatich hodinách.
,,No dobre ránko." pozdravil ma.
,,Ehm.. aj tebe." usmiala som sa.
,,Ešte koľko ? Už ma bolí zadok."
,,Ešte 5 hodín, alebo tak nejak." vyvalila som na neho oči a on sa usmial.
,,Och..."
,,Rozmýšľala si čo by si v Pittsburghu robila ?" opýtala sa ma po chvíli.
,,Ešte nie."
,,A robila by si fotografku ?"
,,Dobrý nápad."
,,Mám pre teba robotu." usmial sa.
,,Jakú ?"
,,Robila by si klubovú fotografku. Chodila s nami na zápasi, tréningi a tak. A samozrejme, fotila by si."
,,Si robíš srandu ?"
,,Nie. Keď prídeme do Pittsburghu, napíšem do klubu. Dobre ?" povedal. Kývla som hlavou a potom zase zaspala.
Zobudila som sa hodinu pred pristánim.
Pozrela som sa na Michaela a ten spal. ,,Dobre no." povedala som si a vytiahla knihu.
,,Michaeeel.." prezmenu som teraz ja budila jeho. Akurát sme pristáli.
,,Už sme tu ?" opýtal sa.
,,Áno." kývla som hlavou.

Vystúpili sme z lietadla a išli po kufre.
,,Poď von." povedal mi Michael keď sme už mali aj po kontrole.
,,Už idem." následovala som ho. Vonku stálo Michaelovo BMW. Pri ňom stál nejaký chalan.
,,Katka, toto je Attila." zoznámil nás už po anglicky.
,,Ahoj." usmial som sa a podal mi ruku. Urobila som to isté.
,,Odlož tie kufre." povedal Michael a Attila zobral kufre do auta.
,,Stavím sa že nič nerobil pokým som tu nebol." uškrnul sa a išli sme nastúpiť.
Ale Michaela zastavil, zrejme nejaký fanúšik a chcel sa s ním odfotiť, potom ale prišli ďalší a ďalší.
,,Attila, prosím ťa.." povedal Attilovi, aby už mohol nastúpiť. Postavil sa pred Michaela a zdržiaval fanúšikov, Michael medzi tým nastúpil a Attila za ním.
Dal si čierne okuliare a vyrazili sme. Prešli sme okolo štadióna.
,,Pekný je."
,,Hej no." usmial sa.
,,Máte dneska tréning ?" opýtala som sa.
,,Čo je dneska vlastne ?" pozrel sa na Attilu.
,,Hm..piatok." povedal.
,,Hej, zajtra je zápas." kývol.
,,Ideš ?"
,,Ešte do nedele mám voľno, keďže to rameno je stále také aké je. Zajtra idem na kontrolu a potom sa uvidí."
,,Aha." kývla som hlavou. To už sme zastavili pred mrakodrapom.
,,Wow." povedala som a pozerala sa hore.
,,Hej, wow." usmial sa. Attila vybral kufre a išiel za nami.
,,Na ktoré poschodie ?" opýtala som sa.
,,Desiate."
,,Až ?" pozrela som sa na neho.
Vošli sme do výťahu a vyviezli sme sa na desiate poschodie. Michael odomkol a Attila dol dovnútra kufre, potom odišiel. Vyzula som sa a vošla do veľkého bytu.
,,Si robíš srandu." vyvalila som na byt oči.
,,Mal by som ?" uškrnul sa. Byt bol ladení do čierno-biela.
,,Je to pekne zladené." usmiala som sa.
,,Dúfal som že sa ti to bude páčiť. A je tu ešte niekto..." usmial sa a ja som sa na neho pozrela. Zapískal a z kuchyne vybehlo šteniatko.

Kľakla som si k nemu a zobrala ho do náručia. Michael sa na nás usmieval.
,,Má meno ?" opýtala som sa.
,,Ešte nie, budeš mu ho musieť vybrať." usmieval sa a ja som stále sedela na stred izby.
,,Čo taaaak..hmmm... Bady ? Benny ? ... počkať, dúfam že si chlapec." smiala som sa a Michael sa pripojil.
,,Ehm... je to ona." smial sa ďalej.
,,Aha. Táák Linda ? Dakota ?"
,,Dakota je pekné..." usmial sa.
,,Okay, tak Daky." usmiala som sa tiež.
,,Poď sa vybaliť." postavila som sa a išla za ním. Vybalili sme sa.
,,Ideš spať ?" opýtal sa.
,,Vyspala som sa v lietadle. Síce je tu ten časový posun, ale spať sa mi vôbec nechce. Ty ?"
,,Neviem... ideš sa pozrieť na štadión ?"
,,Hm.. dobre." usmiala som sa.
,,Do kelu, idem rýchlo napísať o ten flek.." strelil sa po čele.
,,Aha dobre, no." usmiala som sa.

¤O POL HODINY NESKÔR¤
,,Je to vybavené !!" zakričal z kancelárie. Prestala som si upratovať veci a namierila si to rovno do kancelárie.
,,Oddnes si súčasťou tímu." uškrnul sa a ja som ho postískala a dodal: ,,Ideme ?" kývla som.

Zišli sme do podzemnej garáže a nastúpili do auta.

,,Nech sa páči.." zaparkovali sme pri štadióne a otvoril mi dvere.
,,Ďakujem." usmiala som sa a vystúpila.
Vošli sme na štadión, išli sme rovno ku šatniam a potom ku striedačkám. Hráči boli na ľade a trénovali. Postavila som sa vedľa Michaela. Pozdravila sa trénerovi, ktorý sa začal rozprávať s Michaelom. Prechádzala som očami z jedného hráča na druhého. Potom som sa zastavila a vyvali oči. Úplne som zabudla že za tučniakov hrá Sidney Crosby ! Moje nervy.