Láska ide cez hokej ✔

65. časť

Zobudila som sa, ani neviem o koľkej. Mobil som nechala v mojej izbe, hodinky tu neboli a chalani už tiež nie. Zrejme majú tréning. A keďže majú tréning tak je už viac ako deväť. Kto vie. Obliekla som si mikinu a vzula tenisky. Postelila som posteľ a uvidela som, že nechali vo dverách kľúče. Usmiala som sa, vzala kľúče a vopchala ich do kľúčovej dierky. Zamkla som a zbehla na recepciu.
,,Prečo nám vraciate kľúče ?"
,,Pretože.. ich zabudli na izbe hokejisti, zamkla som. Oni o tom vedia. Ja im potom napíše že ich máte tu, dobre ?"
,,Aha, tak dobre."
,,Dovi !" vyšla som z hotela a namierila si to na náš.

Som hladná jak vlk.. obrovský hladný vlk.
Vošla som do jedálne a pozrela na hodinky. 11:25. O chvíľu by mali prísť chalani. No nič.. objednala som si len zemiakový šalát. Potom som sa rozšprintovala do izby.

,,Kde si bola celú noc ?" opýtala sa Majka. Ja som však len odpojila mobil, vzala Suomiho na ruky a znovu vybehla z izby späť do jedálne.

Už som bola dole keď som za vchodovými dverami uvidela chalanov.
,,Ahojte ! Kde máte Bukyho ?" pozdravila som ich a obzerala sa.
,,Ahoj. Hľadá kľúče." odzdravil sa mi Vili a zasmial.
,,Joj Bože, tu máš, zober ho prosím do jedálne. Ďakujem." uškrnula som sa a vložila mu do rúk Suomiho. Bol ticho.. ako jeden tak druhý. Vybehla som z hotelu a rozbehla sa k tomu ich.

Otvorila som si dvere. Dole pri recepcii nikto nebol. ,,Pff kto vie kde zmizol." pomyslela som si a tak som išla k tej recepcii.
,,Dobrý."
,,Och.. to ste vy ?" zdvihla hlavu od počítača.
,,Áno, dali by ste mi tie kľúče ?"
,,Oh áno, nech sa páči." podala mi ich a ja som sa vybrala na tretie poschodie.

,,Nabudúce pôjdem asi výťahom." pomyslela som si. Namierila som si to k dverám izby, ktorá bola na konci chodby. Prešla som okolo výťahu a akurát sa zatvoril. Videla som tam Bukyho. ,,Keď ma neporazí teraz, tak asi zachvíľu." zvŕtla som sa na päte a šprintovala dole, späť na recepciu.

Dole som bola za niekoľko sekúnd. Tak som letela ako nikdy a na konci som sa už šmýkala po zábradlí.
Zišla som zo schodov a akurát z výťahu vystúpil Buky. Namieril si to ku recepcii.
,,Buky !" zvolala som na neho keď som chytila ten porazený dych. Vybehnúť na tretie poschodie a potom späť na prízemie dá zabrať.
No zrejme nepočul.. a ešte sa čudujem. Má na ušiach slúchadlá. Stála som na mieste a sledovala kam pôjde. Či niekde von alebo k recepcii. Ako vidím, tak to druhé.

Pomaly som sa priblížila k nemu a postavila sa za neho. Ukázala som recepčnej, aby mu nepovedala že za ním som.
,,Po tie kľúče si prišlo nejake dievča." povedala mu.
,,Dievča ?"
,,Áno, ráno ich tu odovzdala a pred chvíľou si ich bola zobrať."
,,Aha.. dobre." otočil sa.
,,Hľadáš toto ?" uškrnula som sa. Kľúče som mala zavesené na prste a mávala mu nimi pred nosom.
,,Hej.." usmial sa a vzal mi ich.
,,Ale toto mi už nerob. Láskavo."
,,Čo ?"
,,No ja som vyletela hore.. išla som k izbe, dúfajúc že tam budeš a prejdem okolo výťahu a ty si tam v ňom stojíš. No akurát keď som išla na teba zavolať sa zavrel."
,,To si bola ty ? Ja som ťa ani nespoznal." uchechtol sa.
,,No pekne. No nič, na tie kľúče a ja idem." podala som mu ich a otočila som že idem preč.
,,A to ma ani nepočkáš ?" rozpažil ruky.
,,Keď si pohneš tak hej." mykla som plecom.
,,Veď idem rovno na obed." uškrnul sa a následoval ma.

Vyšli sme pred hotel a ponáhľali sa do druhého.
,,Dá sa ísť pozrieť na váš tréning, či ?"
,,Neviem, ešte som tam nevidel žiadneho fanúšika." zamyslel sa.
,,Aha," vzdychla som si.
,,Ale opýtam sa trénera. On bude vedieť skôr jak ja."
,,Tak dobre." usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.

Prebehli sme cez cestu a ocitli sme sa pred hotelom. Otvoril mi dvere a usmiala som sa na neho vďačným pohľadom. Zatvoril ich a namierili sme si to k jedálni. Prešli sme okolo výťahu, ktorý sa otvoril a stáli v ňom baby. Vyjavene na mňa pozerali ale nevšímala som si to.
,,Jak sa ti u nás spalo ?" opýtal sa a to už baby išli za nami.
,,Dobre. Aj som zabudla že v izbe niekto je." uchechtla som sa.
,,To nikto nechrápal ?" nadvihol obočie.
,,Pfff, čo ja viem ? Spala som jak zarezaná. Len sa mi snívalo niečo podobné čo sa včera stalo." chytila som sa za hlavu a vošli sme do jedálne.
,,Čo sa stalo včera ?" chytila ma za ramená Natali a zatriasla mnou.
,,Ale nič." pokrútila som hlavou a následovala Bukyho. Baby tam len stáli a nechápavo na mňa hľadeli. Asi sa čudovali kam idem.

Suomi sedel pri stole, kde bol Vili, Koreň, Miloš, ďalší Miloš (Roman) a Mišo. Taký kľud som ešte nevidela. Suomi vrtel chvostom a čumel raz na Viliho a potom na Koreňa. Zrejme ho niečím kŕmili.

,,Kŕmite ho, hej ?" čupla som si k Suomimu.
,,Nieeeee." Koreň rýchlo odvrátil zrak od Suomiho a zapozeral sa do taniera.
,,No určite. Ale teraz vám ho už zoberiem." zasmiala som sa. Vzala som Suomiho k môjmu stolu.

Položila som ho vedľa mojej stoličky a sadla som si. Konečne som sa mohla pustiť do toho môjho šalátu. Bolo k nemu aj nejaké mäso tak som ho sem-tam hodila Suomimu.
Celý čas bolo pri stole ticho. No, len ja som zopárkrát niečo povedala Suomimu.

Keď som dojedla, vzala som Suomiho na ruky a vyšla s ním pred hotel. Posadila som sa na najbližšiu lavičku a čumela do blba.
Snažila som sa nejako z hlavy vytesniť to, čo sa včera stalo. No dvakrát by som nepovedala že sa mi to darilo.

Zo zamyslenia ma vytrhol až vyzváňajúci mobil. Vytiahla som ho z vrecka a na displeji ukazovalo neznáme číslo. ,,Kto vie, kto to. Ale veď čo, zdvihnem to." povedala som si v sebe a zdvihla to.

,,Prosím ?"
,,Dobrý deň." ozval sa mužský hlas, po anglicky.
,,Dobrý, potrebujete niečo ?"
,,Áno, keďže nám vypadol jeden kameraman, chceli sme sa opýtať či by ste ho nešli nahradiť. Všimli sme si že chodíte na zápasy a tak."
,,Počkať.. ja ?"

☆☆☆☆☆☆

Prepáčte že 3 dni nebolo nič 😧. Ale nemala som vôbec čas. Tie tréningi ma raz, ale určite zabijú 😬.
Ale je tu a ja sa budem nejako snažiť pomedzi školu vydávať ďalšie a ďalšie.

Čo myslíte ? Príme to či nie ? 😄 Alebo to je omyl ?

Do komentárov alebo správ mi na mňa môžete písať otázky 😂 ja vám to nevydávanie častí aspoň nejak vynahradím 😀.