Láska ide cez hokej ✔

61. časť

Zobudila som sa o 11:40, ani sa nečudujem. Išla som spať o 02:30 lebo som si písala s rodinou a potom ešte chvíľu s Jindrom a Pinčim. No a pozerala zápas Poprad ~ Košice. Vyhrali sme 4:2, lenže neskončil šťastne pre Matúša (Paločka). Keď som sa pýtala Pinčiho, či náhodou nevie čo mu je, povedal že ešte nevie ale možno otras mozgu. Ešte raz som pozrela kto ho tak zmordoval. Martin Dudáš. Pekne.

O 5 minút som už vstala a začala sa obliekať. Hodila som na seba:

A k tomu moje zabi sa papuče. Nosila som ich u Mareka a viete čo všetko sa mi tam stalo. Spadla som tam, potom tam. A tak som ich takto pomenovala.

Urobila som si dva boxérske vrkoče a išla sa umyť.
Keď som sa vrátila do izby, všetky už boli hore a obliekali sa. Zrejme idú na obed so mnou.
,,Katka čo sa ti stalo ?" začala Baja.
,,Ježíííš." prevrátila som oči v stĺp a vyšla z izby. Namierila som si to rovno do jedálne.

Vyšla som z výťahu a predo mnou sa zjavil Filip. Jeeeej ja si pamätám jeho meno. Potom zorganizujem oslavu 😏.
,,Dobré ráno." pozdravila som ho.
,,Že ráno ? Veď už je obed." zasmial sa.
,,Ou.. ja mám ešte ráno. Ja sa niekedy aj o jednej pozdravím dobré ráno.." uškrnula som sa.
,,Pekne."
,,Dneska ich dáte. Poviem Dii nech vám znovu búcha po skle." zasmiala som sa.
,,Musíme ich dať a ona nech radšej nebúcha."
,,Prečo ?"
,,Trénerovi to vadí. Nemôže sa sústrediť. Búchať môže až keď dáme gól." usmial sa.
,,Aha, ok." uchechtla som sa. Otvoril mi dvere do jedálne a potom ich za mnou aj zatvoril. Išla som si sadnúť k nášmu stolu. Objednala som si zas a znova špagety..
O chvíľu prišli baby. No chvíľu, 10 sekúnd za mnou.
,,Kača, Kača, Kača zas ?" krútila hlavou Gabika.
,,Najradšej by som ťa tu nikdy nezobrala !" zvyšovala som hlas a popri tom sa modlila aby to nebolo až veľmi počuť.
,,Čo ?"
,,Nechci vedieť !" vstala som až skoro stolička spadla. Musela som potláčať hnev. Otočila som sa smerom k dverám. Chcela som sa rozbehnúť, no len som pridala do kroku a zaťala ruky v päsť, aby som niečo nerozbila. Tak nahnevane som kráčala že som sa samej seba začínala báť. Hokejisti ktorí boli ku mne čelom, na mňa pozerali s veľkými očami. Je mi to fuk. Otvorila som dvere a zastala. Otočila som sa k nášmu stolu a nadviazala oční kontakt so všetkými okolo neho. Nevidržala som to a ukázala prostredník. Nebolo to Majke, ani Dii, ani Naty a oni to vedeli.
Potom som na nich ešte chvíľu neveriacky čumela až som konečne zavrela tie dvere.
Keď som sa ocitla von z jedálne, nevedela som kam mám ísť. Tak som si to vybehla po schodoch do izby, obliekla som si to čo som mala minule keď som si bola zabehať.
Znovu som zbehla dole a to už hokejisti vychádzali z hotela. Tak som sa tam medzi nich nejako nasáčkovala a vyšla s nimi. Musela som sa tam medzi nimi skryť lebo akurát z jedálne vyšla aj partia. Podarilo sa.
Oni si to namierili k ich hotelu a ja ku štadiónu.
Prešla som cez prechod pri hotely a potom sa rozbehla.

Zastavila som pri štadióne a sadla si na lavičku. Len tak som sedela a pozerala do blba. Míňali sa predo mnou ľudia, no ani jeden ma nevyrušil zo zamyslenia.
Až sa to jednému podarilo, no nebol to človek. Bol to pes, možno mal taký rok, rasu neviem. Hneď som sa na neho lepšie zapozerala. Na prvý pohľad vyzeral v poriadku, lenže opak je pravdou, ledva stál na nohách a na jednej vôbec nestál. Zrejme je zlomená. Pomaličky som si k nemu kľakla. Chvíľu vrčal, no keď som k nemu pomaly natiahla ruku, prestal. Pohladkala som ho po boku. Keďže na hlave by sa pes a ktomu cudzí, hladkať nemal.
Obzrela som sa lebo vedľa mňa stáli osoby. Ej ci pana, naší hokejisti. Ale prečo idú pešo ? Ale zas.. nemajú to ďaleko, nech sa prejdú. Pozerali na mňa a toho psíka.
Musel byť strašne vyhladnutý. Bol chudý, ale tak, že takého chudého psa som ešte v živote nevidela. Pomaly som k nemu natiahla aj druhú ruku. To už mi veril a nechal ma, aby som ho zobrala na ruky. Postavila som sa a otočila k nim.
,,Jaká ochrankyňa zvierat." priblížil sa k psovi v mojom náručí Samo, že si ho pohladká. No, nevišlo mu to. Pes začal vrčať a štekať.
,,Nenechám ho predsa tu zdochnúť. Neviete kde je nejaká veterina ?"
,,Nie."
,,Aha, ďakujem. Ale už choďte." usmiala som sa a uhla im z cesty. Zastavil pri nás, posledný Filip.
,,Pekný pes." usmial sa a potom pokračoval ďalej.

Pýtala som sa ľudí, či nevedia o najbližšej veterine. Až jedná staršia paní, bola taká ochotná.
,,Paní, prepáčte." zastavila som ju.
,,Áno ? Och ! Chudák psík !"
,,No áno, neviete kde je najbližšia veterina ?"
,,Poďte ukážem vám. Tuto mám auto." vzala svojho yorkshira tiež na ruky a ponáhľali sme sa k jej autu.

,,Ďakujem veľmi pekne." vystúpila som a poďakovala.
,,Nemáte vôbec zač !" usmiala sa. Otočila som sa k väčšej budove, svetlulinko zelenej farby. Vošla som do nej a zastavila prvého doktora ktorí popred mňa prefrčal. Bol mladý, blonďavé vlasy a zelené oči. Tipujem mu minimálne 25.
Vysvetlila som mu kde som ho našla a tak. Medzitým sme vošli do jeho ordinácie.
,,Takže, urobíme to takto, buď si ho zoberiete, buď pôjde do útulku alebo ho utratíme." pri tej predstave sa mi do očí nahrnuli slzy. Viem že polovicu dňa niesom doma, ale nemôžem ho predsa kvôli nejakým chumajom čo do neho hádzali kamene alebo čo, aby zomrel.
,,Zoberiem si ho." zvážnela som a kývla hlavou.
,,Dobre teda."

,,Ďakujem." usmiala som sa keď mi doktor podal do ruky nový obojok pre psíka. Dala som mu meno Suomi. Zistila som že je to Fínsky špic. Preto to meno. Keďže Fíni sú Suomi.
Je to on, obojok som mu teda vybrala modro-bieli. Tak aby nejako ladil s Fínskou vlajkou. ,,Bože ja som krava. Veď pozajtra či kedy hráme proti Fínsku a svojho psa som zladila do ich farieb. Dobra som kokso."

Prišla som pred hotel a už som si myslela že z toľkého vibrovania mobilu sa mi roztrhlo vrecko. Ale aj tak som to ďalej ignorovala.
Tak som sa potešila keď som na dverách uvidela nálepku že do hotela môže ísť pes. No ale musím si za neho zaplatiť. Nevadí.

,,Potom nám to vysvetlíš !" povedala Majka a položila som Suomiho na moju posteľ. Z kuchyne som po ceste zobrala dve misky. Do jednej granule a do druhej vodu. Nechala som ho tam a behala sa prezliecť.

,,Ja som taká nadšená !" povedala po prvej tretine Dia. Zatiaľ je stále 0:0.
,,Budeš ešte viac keď vyhráme." pousmiala som sa.

■■■■■■■

Wazup !
Viem.. je to krátke ale už teraz to má 1129 slov či koľko a nechcem aby tie časti mali ponad 1500 slov.. (aj keď už niektoré majú) takže aspoň mám námet na ďalšiu časť 😁.

Budete sledovať štvrťfinále proti Švédsku ? 😵 Síce o 00:00 ale prežijeme 😀.
Priznam sa, odkedy sa WJC začali som sa poriadne nevyspala 😴😄. Chodiť spať o 04:00 sa mi nejako zapáčilo 😏👌.

Tak nebudem to tu obkecávať, aj tak to nikoho nezaujíma kedy idem spať 😂😂😂.

Do polnoci možno vydám ďalšiu časť.. kto vie. 😏

ĎAKUJEM ZA ČÍTANIE ! 😍
A SAMOZREJME ZA 3,04K read a už #5 miesto vo TF ! 😍😍😍😱

Suomi ⤵⤵