Láska ide cez hokej ✔

28. časť

,,Zdvihniii too." prosila som v duchu. Pozerala som totiž na rôzne inzeráty, buď na podnájom alebo ísť bývať k nejakej rodine. Samozrejme do Arizony. A dva som našla, dúfam že sú ešte voľné.
,,Na volanej linke práve prebieha iný hovor.." z týchto slov ma ide poraziť. ,,No nič, skúsim druhý." naťukala som ďalšie číslo a vytočila ho.
,,Áno ?" ozval sa ženský hlas.
,,Ehm.. dobrý deň. Volám o ten inzerát.."
,,Aha áno. Máte záujem ?"
,,Áno, ak je to voľné."
,,Samozrejme že je. Kedy by ste prišli ?"
,,V piatok, ešte neviem o koľkej."
,,To je v poriadku. A ste sama ?"
,,Áno."
,,A na ako dlho by ste tu chceli byť ?"
,,Neviem. Asi pokým si nenájdem nejaký byt." už ma išlo roztrhnúť z toľkých otázok.
,,Dobre. Tak keď budete na odlete zavolajte mi a keď pristanete tiež mi zavolajte, pošlem niekoho po vás. Aby ste nezablúdili."
,,Fajn. Ale ten odvoz netreba, veď taxíky jazdia." usmiala som sa.
,,Nie, nie. Len pekne zavolajte. Môj manžel po vás príde."
,,Tak dobre. Ďakujem a pekný deň."
,,Aj vám. Už sa na vás tešíme." skončila a zložila. V piatok mi to letí. ,,Ona povedala tu ? Takže asi idem do rodiny." spomenula som si ešte na rozhovor.

,,Kate ?" otvorili sa dvere na izbe.
,,Hm ?" pozerala som do stropu.
,,Fakt ?"
,,Čo ?"
,,Že ideš preč.."
,,Jaj. Hej idem."
,,Prečo ?"
,,Sid. Pozri sa na tento týždeň. Ani sme sa na seba nepozreli. Ja neviem čo to ty mávaš za výkyvy nálad ale nasralo ma to. Veľmi. A nechcem ničiť naše priateľstvo." posmutnela som.
,,Priateľstvo ? Ja že je medzi nami viac."
,,Aj ja som si to myslela. Do minulého týždňa. Kebyže ti na mne aspoň trošililinku záleží nechodíš toľko do posilky a neviem kde všade. Nájdeš si na mňa čas, veď ja som tu prišla kvôli tebe."
,,Prepáč.."
,,Prepáčim ti ale teraz je už neskoro."
,,Nikdy nie je neskoro."
,,Teraz už áno. Kebyže prídeš o hodinu, čo hodinu, niekoľko dní skôr, možno by som tu ostala. Ale už je všetko vybavené, v piatok letím."
,,Nemyslel som si že si toho schopná."
,,Čoho prosím ťa ?"
,,Že ma dokážeš len tak odkopnúť a ísť ďalej."
,,Ja ťa nechcem odkopnúť ! Ty si o to koleduješ ! A keďže nechcem ničiť to, čo medzi nami je, idem preč ! Časom sa možno umúdriš !" praskli mi nervy a začali tiecť slzy.
,,Asi máš pravdu. Bude to tak lepšie. Je koniec."
,,ČO ?!" teraz som nevedela či zle počujem alebo čo.
,,Počula si. Je koniec. Nerád to robím ale asi som taký blb ako hovoríš. Máš na lepšieho."
,,Ty si čo ?! Vy muži ste domýšľavý !" sadla som si na posteľ a dala tvár do dlaní.
,,Ja som nepovedala že si blb a že končím." plakala som.
,,Ale ja si myslím, že si mi to povedať chcela."
,,Možno." usmiala som sa cez slzy.
,,Tak a žiadne slzy. Usmievaj sa. Stále budeme kamaráti."
,,Sidney prečo to robíš ?"
,,Chcem aby si sa mala dobre. A v Arizone si možno nájdeš niekoho iného. Nie je to poslednýkrát čo sa vidíme, uvidíme sa aj na zápasoch. Možno aj tréningoch." žmurkol na mňa a objal.
,,Dobre." pritisla som sa k nemu najviac ako to šlo.

¤ PIATOK ¤
,,Sprostý budík !" pribehla som k nemu z kúpeľne a rýchlo ho vypla.
,,Už nespíš ?" nakukol do izby Sid.
,,Ee."
,,Urobím ti raňajky."
,,N..." nedohovorila som a zmizol na chodbe.
,,Fajn.." povedala som do ticha a prevrátila oči. Schmatla som kufor, tašku a zniesla ich do vchodu a potom do kuchyne.
,,Môže byť ?" opýtal sa keď som mu nazrela cez plece. Robil tortillu.
,,Mňaaaaam tu milujem !"
,,Že sa vôbec pýtam." uškrnul sa.
,,No veď to."
,,Pači sa." podal mi o chvíľu tortillu do ruky a ja som sa do nej zakusla.
,,Vynikajúca !"
,,Ďakujem." usmial sa a zosmutnela som.
,,Nemáš zač.." povedala som jemne.
,,Hej.. čo je ?"
,,Budeš mi strašne chýbať. Nikdy som si nemyslela že to môže takto skončiť." potláčala som slzy.
,,Ani ja." slabo sa usmial. Vstala som od stolu a hodila sa mu okolo krku. ,,Kašlem na slzy.." povedala som a nechala ich stekať.
,,Prepáč.. máš mokré tričko."
,,To vyschne." usmial sa.
,,Hmm." kývla som hlavou.
,,Poď.. dačo ti ukážem." vzal ma za ruku a tiahol do obývačky.
,,Baf !" vyskočil na mňa niekto a ja som skríkla. Stál tam Matt.
,,Skoro som zinfarktovala Murray !!"
,,Zase neprehánajme." zasmial sa, na neho musím pozerať ako do neba. Matt je valibuk, ja som oproti nemu trpaslík. Má 194 cm a ja 170 😂. Tak najbližšie k mojej výške má Conor Sheary 😄 je o 3 cm vyšší ako ja. Proste medzi tými chlapmi som operadlo na ruku 😂.
,,Jedna otázka. Kedy ste sa tu nasáčkovali ?"
,,Keď si raňajkovala." zasmial sa Geno.
,,Dobre vyyy." zasmiala som sa aj ja.
,,Prišli sme sa rozlúčiť. Vraj migruješ do Arizony." smial sa Riley.
,,Milé od vás." usmiala som sa so slzou na krajíčku.
,,My vieme." ozval sa s úsmevom Kris.
,,Budete mi chýbať. Ste super banda." priložila som si ruky na tvár aby som potlačila slzy. Zišli sa tu len kvôli mne.
,,Aj ty nám." povedal Phil a vybral sa ku mne. Silno som ho objala. Takto sa vystiedali všetci.
,,A tu je niečo na pamiatku. Dúfame že sa sem ešte vrátiš." žmurkol na mňa Matt ktorý išiel ako posledný a podal mi album s fotkami na ktorých boli podpisi.
,,Ja..ja nemám slov." pozerala som vyjavene na album a znovu nechala slzy si robiť svoje. Pozrela som sa na Matta a objala ho najviac, ako to išlo. Bol to môj najobľúbenejší hráč, nie žeby som ostatných nejak nemusela, ale on ma dokázal stále rozosmiať. Síce to dokázal celý tím ale on najlepšie.
,,Pozor !" zvolal Tristan. Otočila som sa a na mne pristál veľký maco. Všetci sa začali smiať a ja s nimi.
,,Ale toto si do lietadla vziať nemôžem." zvesila som dolnú peru.
,,Nevadí ! Tak ti to pošleme poštou na Slovensko !" zvolal Geno a ja som sa zasmiala.
,,Aj to je riešenie." usmial sa Justin. Takto sme kecali ešte polhodinu.
,,Asi by už bolo na čase ísť. Nie žeby som už chcela vypadnúť ale lietadlo nepočká." povedala som.
,,Tak ostaneš tu no. Problém ?" uškrnul sa Olli. Usmiala som sa a išla do vchodu. Vzula som čierné tenisky (Penguins logo na boku tenisky, samozrejme) a išla k autu. Sid by ma mal odviezť. Za mnou vyšli hráči, ešte raz som sa rozlúčila a išla na letisko.

,,Ahoj. Budeš mi nenormálne chýbať." lúčil sa Sid na letisku.
,,Aj ty mne." objala som ho.
,,Mala by si ísť." povedal keď ohlásili že pasažieri majú isť do lietadla.
,,Veď idem." usmiala som sa.
,,Dávaj pozor." žmurkol na mňa a pobozkal ma do vlasov.
,,Ahoj." zakývala som mu a zmizla v dave.

¤ O 6 HODÍN NESKÔR ¤
,,Dobrý.. už som v Arizone." povedala som do telefónu.
,,Ehm.. vyskytol sa problém."
,,Aký ?!"
,,Nemôžeme vás zobrať.."
,,Čo ?! To prečo ?!"
,,Máme iného podnájomníka."
,,Si robíte srandu ?!" zrušila som a išla k najbližšej lavičke. ,,Čo budem robiť ?" rozmýšľala som. Ale musela som zabrať, už bola skoro tma. Začala som tam fňukať, ani neviem prečo vlastne. Keď tu si ku mne niekto čupol.