Zobudila som sa na šepkanie vedľa seba. Bolo mi jasné že to sú dievčatá. Dneska večer odchádzame do Bratislavi a zajtra je zápas. Keďže u mňa spali, povybavovali sme všetko čo bolo treba už z rána. Je 16:10. Je čudné že spím, ale celú noc som ani oko nezažmúrila, tak to dospávam teraz. ,,Musíte toľko hučať ?" zhundrala som. ,,Problém ?" povedala jedna z nich. Neviem ktorá to bolo, ale jedno viem, žrala mi čipsy. ,,Kto.. vy teľatá !" oprela som sa o lakte a potom znovu hodila hlavu na vankúš. Naša milá Majka a Natali vyžierajú. ,,Č.........čo ?" oblízla si prsty Natali a čakala na mojú odpoveď. ,,No nič," prevrátila som oči. ,,Kedy to ideme ?" vošla do obývačky Baja. ,,18:30" odpovedala Gabika. ,,To je ešte času." zvrtla sa a vyparila v kuchyni. ,,Dia, super že si si to rozmyslela !" pochválila som ju. Prišla sem pred takou hodinou.
,,Gabriela ! Si sa spláchla či čo ?!" ,,Nie nie nie, kráľujem a vy ste moje poddané !" ,,Tak poddané hej ?! Výjdi von, inak vykopnem dvere." vyjednávala som. ,,Už ti verím." ,,Vieš jak to dopadlo s tým mobilom, tak nechci riskovať." ,,A jéje, veď už idem." ,,Veď za to." oprela som sa o stenu oproti dverám a čakala, kým sa otvoria. Po chvíli sa tak stalo a ja som prevrátila očami od radosti.
,,Natalia nelež toľko, alebo tu chceš ostať ?" schmatla svoj kuchor Baja. ,,Veď užžž, ja za to nemôžem že Simpsonovci idú teraz." rozhodila rukami a obliekla si bundu. Ja som mala oblečené:
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Tú bundu máme všetky rovnaké, kúpili sme si ich tak naschvál. Ani neviem načo to je dobré, ale neriešim to. Máme ich teraz všetky na sebe. Vyšli sme z bytu, zamkla som a podišla k dverám oproti. Zaklopala som a čakal, kým sa otvoria. O chvíľu sa rozleteli. ,,Ahoj." pozdravila som moju tetu. ,,Ahoj. Už idete ?" ,,Hej." kývla som hlavou a podala jej kľúče od bytu, jedné mám ja a druhé ona. Aby to tam mohla ísť raz za čas skontrolovať. Viem, nejdem do Bratislavi na týždeň ale aj tak. ,,Tak šťastnú cestu !" zaželala nám a všetký nás vyobímala.
Pred bytovkou na nás už čakal taxík. Navalili sme do neho kufre a nastúpilu. Po chvíľke hádania sme sa dohodli nech ide dopredu Majka, predsa je len nejstaršia 😄.
Na stanici sme taxikárovi zaplatili a pobrali sa. O polhodiny pred nami zastavil vlak. Samozrejme som si ešte predtým musela kúpiť bagetu, bez nej to proste nejde. Kým sme ešte čakali, Natali si kúpila kebab. Nastúpili sme do vlaku. ,,Ja idem ku oknu." oznámila som a zvalila sa. ,,Ja tieeeež !" povedala rýchlo Majka a tak si sadla oproti mne. Vedľa nej si sadla Dia a vedľa mňa Gabika. Vedľa nás (na opačnú stranu chodbičky) si sadli Naty a Baja.
