Láska ide cez hokej ✔

54. časť

Zobudila som sa na cinknutie mobilu. Prišla mi nejaká správa na messenger.
,,Sidney si na mňa spomenul." nadvihla som obočie a rozklikla správu.

(○ja ●Sid)
●Ahoj Kate
○Ahoj
●Už som si myslel že neodpíšeš
○Tu je jedenásť hodín a u vás štyri či koľko, nie ?
●No hej.. prečo ?
○Lebo nespíš
●Aha, fúka tu taký silný vietor, že sa nedá ani spať
○Aha a čo potrebuješ ?
●Dozvedel dom sa, že už niesi v Arizone
○Tak to akože skoro
●Jak skoro ?
○Veď už som mesiac aj dačo na Slovensku
●Už tak dlho ?
○No ?
●A to si mi akože nemohla napísať že odlietaš ?
○Tak prepáč
●A prečo si vlastne odišla ?
○Nechcem to rozoberať
●Kate..
○Nieeee
●Tak ok
○Tam spi, ja vstávam.
●Už ?
○Hej. Idem si zbaliť veci lebo zajtra zápas
●Ideš fandiť hej ? 😀
○Aj
●???
○Robím pre HK Poprad Sid
●Fakt ??
○Jop
●Tak, to je super
○Hej no
●Už si si tam niekoho našla ? 😄
○Bože Sidney !
●Čo ?
○Prečo by som si mala niekoho nájsť ?
●Lebo mi je divné že nikoho nemáš
○Keď som to správne pochopila. Ty si myslíš že keď sa s niekým rozídem ~ alebo presnejše aj on so mnou ~ ja si hneď nájdem niekoho iného ?!
●Tak prepáč
○Takže mám pravdu !
●Kateee no taak.
○😔

Vypla som wi-fi. ,,To ma fakt spoločnosť vníma ako nejakú sukničkárku ? Ale..ale prečo ? Lebo som chodila z troma chlapmi ? Lebo .. lebo neviem čo. Bože ja dutá hlava ! Kiežby som sa nikdy nenarodila !" začala som plakať. Prečo som si ja vlastne s Michaelom začínala. Teraz to takto dopadlo. Serem na to, idem sa baliť.
Vytiahla som zo skrine vak a nahádzala do neho potrebné veci. Do obeda som bola hotová.

Vošla som do kuchyne, že si dám obed. Sadla som si za stôl a v tom mi prišla správa.
,,Bože tu sa človek nemôže ani najesť." prevrátila som očami a schmatla mobil.
Dostala som správu od Alexeya (Ivanova) s obsahom:
  Ahoj, nešla by si von ? Alexey. (Samozrejme anglicky)
Skoro som sa zadusila na polievke. ,,Mám ? Išla by som." slabo som sa usmiala a zakusla si do pery.
Nakoniec som mu odpísala:
Ahoj, rada. Kde by sme sa stretli ?
A tak sa začala celá konvernzácia. Zvalila som sa na gauč a čakala kým odpíše. Jasné, majú tréning, ale to až o 14:15 či tak nejak.

(○ja●Alexey)
●Neviem, kde to máš najbližšie ?
○Tiež neviem 😅
●Super potom👍👏
○Ja viem 😄
●Tak ja neviem
○Ja potrebujem ísť do obchodu.. ale to pôjdem potom. Čo tak pri Forume ?
●Forum.. ok. Keď tam trafím 😄
○Fajn, stretneme sa pri štadióne
●Nie, nie. Pri Forume, bez problému.
○Tak fajn
●A kedy ?
○Ooo 12:30 ?
●Dobre, tak to sa idem obliecť. Maj sa
○Ok, ahoj.

Ja som sa pobrala urobiť to isté ~ nachystať sa. Hodila som na seba maskáčové hnedé rifle a čiernú bundu s bielou kožušinou, ktorou bola olemovaná kapucňa. K tomu čiene zimušné topánky salomon a idem.
Vyšla som na chodbu a zamkla som. Kľúče som hodila do vrecka a počkala kým príde výťah.

Nastúpila som do výťahu a zviezla sa na prízemie. Vyšla som pred bytovku a skontrolovala čas. 12:25. ,,Kde tak skoro akože idem ?" prevrátila som oči a pomaly sa vybrala k Forumu.

,,Kate !" zavolal za mnou známy hlas. Akurát som prešla cez prechod, už len chvíľu a som pri Forume.
Otočila som sa a stál tam Alex.
,,Zase Kate." prekrútila som očami.
,,A jak ťa mám volať ?"
,,Neviem, veď si Rus.. čo taaak..hmm.. Kaťuša." smiala som sa.
,,Oprava.. Kazachstanec." uchechtol sa.
,,Pana, ta Kazachstanec."

,,Tak Kaťuša hej ?"
,,Hej." kývla som hlavou.
,,Ale keď ty máš také ťažké meno."
,,No hlavne že ty si Alex."
,,..Ey.."
,,Čo ?"
,,Alexey."
,,Povedala som ? Povedala. Si Alex a čuš." uškrnula som sa.
,,Och vy ženy." vzdychol si a vošli sme do Furumu.

,,Teraz ?"
,,Neviem."
,,Preletíme obchody ?"
,,Nemám rada nákupy."
,,Čoooo ?"
,,Noo."
,,Wow." nadvihol obočie.
,,Čo je na tom ?" nechápala som.
,,Noo nič, len asi nepoznám dievča ktorá neznáša nákupy."
,,Aha." uchechtla som sa.
,,No."
,,Poď, sadneme do Martinusu."
,,Kam ?"
,,Uvidíš." chytila som ho za ruku a tiahla ho k eskalátorom. Až keď sme boli skoro hore, zistila som že ho stále držím za ruku. Ja som blbá. Hneď som ho pustila, vložila si ruku do vrecka a uškrnula sa. On sa len usmial.
,,Poď." pokračovala som po chodbe až k Martinusu.

,,Jaj, hej. Tu som raz bol." uškrnul sa.
,,Len raz ?"
,,Hej.. myslím." poškrabal sa na hlave s úsmevom.
,,No pekne." prechádzala som pomedzi regále, plných kních.
,,To tu není nič po Rusky ? No dík."
,,Veď ber dajakú slovenskú nie ?"
,,Tu sú aj slovenské ? Wow, nevšimol som si." zasmial sa.
,,Booože ty slepúch."
,,Hej, hej, já hej. Ale vieš že ja slepúch byť nemôžem."
,,Jaj veď hej. Pán brankár." prekrútila som očami.
,,No, slečna fotografka." uškrnul sa a išli sme si objednať. Nakoniec sme si objednali len horúcu čokoládu.

,,Kde sadáme ?" opýtala som sa.
,,Čo tak tam ?" ukázal na stôl pri okne.
,,Fajn." vykročila som k nemu.
Kecali sme a smiali jak priblblí.

Otočila som hlavu smerom k eskalátorom a pred vchodom do Martinusu som uvidela Jirku s nejakou babou. Jindra a tá, zrejme jeho frajerka vošli do Martinusu a všimol si nás. Usmial sa a zakýval mi, keďže Alex je ku nemu chrbtom nevidel ho. Odkývala som mu a vykročili k nám.
,,Kto tam je ?" opýtal sa Alex a otočil.
,,No čaute !" pozdravil nás.
,,Čus." odzdravili sme.
,,Káči, ty asi ješte neznáš moji přítelkini. Tak, tohle je Káči a Kačko tohle je má milá." zoznámil nás, postavila som sa a podali sme si ruky.
,,Ahoj." usmiala sa.
,,Ahoj." opätovala som jej úsmev. Zdala sa mi milá a fajn baba. Ktovie.
,,Tak mi ideme, vidíme sa na zimáku !" rozlúčili sa, samozrejme po anglicky aby aj Alex rozumel :D.

,,Aj my by sme mohli ísť." navrhol.
,,Ešte som nedopila."
,,Och." položil si ruky na hlavu a zasmial sa.
,,Neochkaj." uchechtla som sa.
,,Koľko je ?" opýtal sa.
,,13:20
,,Uf už ? Davaj."
,,Veď joj. Je to horúce."
,,Pofúkam ti to ?"
,,Nie, ďakujem, neprosím."
,,Ok."

O niekoľko minút sme sa vysáčkovali z Forumu.
,,Stretneme sa na štadióne ?"
,,A ty ideš kde ?"
,,Ja musím ísť domov, po foťák."
,,Idem s tebou. Môžem ?" ponúkol sa.
,,Fajn. Ale musíme si pohnúť."

,,Poď hore."
,,Počkám ťa tu."
,,Ježin, povedala som že ideš tak ideš." schmatla som ho za ruku pred bytovkou a vtiahla ho dnu.

,,Dáme preteky ?" opýtal sa Alex.
,,Ok, ja idem po schodoch a ty vo výťahu." pristúpila som ku schodom.
,,Čo ?"
,,Čo čo ?" nechápala som.
,,Ja idem po schodoch a ty vo výťahu."
,,Nie, nie, nie." pokrútila som hlavou a rozbehla sa po schodoch na tretie poschodie.
,,Boooože." rozbehol sa za mnou.

,,Nedáš ma !" smiala som sa keď som už bola na druhom poschodí a Alexa nikde.
,,No veď počkaj !" uvidela som ho ako vybehol a tak som začala šprintovať do cieľa.

,,Muhaha !" smiala som sa a začala odomýkať dvere.
,,To mal byť diabolský smiech ? Čertík." smial sa a ja som ho prebodávala pohľadom.

,,Pekný byt."
,,Ďakujem. Dáš si niečo ?"
,,Nie, dik. Ideš ?"
,,Veď už."

,,Koľko je ?" opýtala som sa ho pred štadiónom.
,,Do riti !" rozbehol sa aj s veľkou taškou do štadiónu. Takou silou tie dvere otvoril, až sa čudujem že ich nevytrhol. Rozhodila som nechápavo rukami a potom sa zahľadela na hodinky. ,,Aha," zasmiala som sa. Je 14:30, nečudujem sa že tak letel. Už 15 minút mešká 😂.