Láska ide cez hokej ✔

77. časť

Zobudila som sa na chrápanie. Otočila som hlavu ku oknu. Suomi mal pri mojej hlave hlavu a chrápal. Pohladila som ho a vstala som. On je najlepší budík 😂. Vletela som do kúpeľne a učesala som sa. Dneska ideme do Banskej Bystrice. Takže za takú hoďku je tréning na štadióne ešte tu v Poprade a okolo poldvanástej ideme do Bystrice.

Už keď som bola najedená a umytá, vbehla som do spálne a na posteľ som hodila veci, ktoré si oblečiem.

Vlasy mám vyčesané len do vysokého copu. ,,Menovku mám, foťak mám, kľúče, mobil tie... mobil !" kontrolovala som a čapla som sa po čele. Znovu som sa z chodby vrátila do kuchyne, vzala mobil, zamkla som a počkala na výťah.
Keď hodnú chvíľu nechodil, vybrala som sa po schodoch.

Vyšla som pred bytovku a nadýchla som sa zimného vzdychu. Taký milujem. Do vlasov mi padali veľké snehové vločky, no aj tak som si nedala kapucňu. Veď načo ?
Prechádzala som okolo detského ihriska a na ramene mi pristála snehová guľa. Otočila som sa a tam stála partia detí a smiali sa. Uškrnula som sa, schmatla sneh a urobila z neho guľu. Tak som si urobila ďalších 5 a položila som si ich k nohám.
Začali sme sa guľovať a až po chvíli som si uvedomila že si teraz budem musieť pohnúť. Rozlúčila som sa s deťmi a rozbehla som sa ku štadiónu.

No, v tých topánkach sa dvakrát nejlepšie nebehá. Už trikrát sa mi šmyklo a len tak tak som sa udržala na nohách. A k tomu ešte rifle 😑 a vo vrecku mobil veľký jak kachličku. Ohhh.

Dobehla som ku štadiónu a skontrolovala som čas. ,,Ooo ešte 10 minút. Dobre ja." zasmiala som sa v duchu a znovu som na chrbte zacítila dve pecky. Otočila som sa a tam stáli Maťo a Dávid. Nahodila som vážnu tvár, no pery sa mi skrúcali do úsmevu.
,,Ale no, veď sa zasmej." uškrnul sa Maťo.
,,Nie." porútila som hlavou.
,,Chceš ešte jednu ?" opýtal sa so smiechom Dávid.
,,Nie ďakujem." uchechtla som sa a to sa už tý dvaja dohadovali. Zakusla som si do pery a poobzerala som sa. ,,Nie nie nie." zhíkla som v duchu keď som za sebou uvidela závej. Poriadne veľký závej. Otočila som pohľad na chalanov a tý už stáli pri mne. Maťo ma chytil za ruky a Dávid za nohy.
,,Na tri." povedal Maťo a rozhojdali ma.
,,Nieeeeee !" kričala som so smiechom.
,,Hoďte ju tam." nabiedzal ich niekto vedľa.
,,Jeden... dva... tri !" šmarili ma do záveju a vybuchli do smiechu. Otvorila som oči a uvidela Pinca. ,,Ako fakt díky kámo." povedala som v duchu a prekrútila očami.
,,Poď." podal mi Pinco ruku a pomohol mi vstať.
,,Vďaka. Ale mohol si och zastaviť." pokrútila som hlavou.
,,Tak vieš, sranda musí byť." zasmial sa.
,,Na jak." oprášila som sa od snehu.
,,Dúfam že ste ju poriadne zguľovali." ozval sa znovu niekto za nami. Otočili sme sa a stál tam Varto s úsmevom.
,,Kebyže len zguľovali." vzdychla som si, no potom som sa zasmiala.
,,Hodili ju do záveju." uchechtol sa Pinco.
,,Môžem aj ja ?" zasmial sa Varto.
,,A to čo som ja ?" vyvalila som oči.
,,Fotografka." zasmial sa Maťo a ja som sa na neho otočila.
,,Ale ta zase ma do snehu hádzať nemusíte." uškrnula som sa a potom som zistila prečo to povedal. Zase som vďaka Pincovi a Vartovi skončila v záveji.
,,No že vás napadlo hodiť ma ďalej a nie už do tej diery." uchechtla som sa a vypratala som za zo záveja.
,,Jakej diery ?" nechápal Pinco.
,,Tej tu." ukázala som na dieru ktorá po mne ostala ešte keď ma hodila do záveja "prvo-tretia formácia". Síce aj teraz ma hodila "prvo-tretia formácia", ale to je jedno.
,,Jaj tak." zasmial sa. Znovu som sa otrepala od snehu a to som už radšej šmykala k dverám šadiónu. S nimi v pätách. Už mi je zima na zadok. ,,Určite vyzerám jak pošťatá." pomyslela som si. Radšej som si dala dole bundu a uviazala som si ju okolo pásu. Pre istotu.

Vykročila som ku ploche na ktorej už bola hŕstka hráčov. Prikročila som k mantinelu a uvidela kto to všetko tam je. ,,Mlynky, Rado, Lichy, Lukáš a a aaaaa Fliper. No, riadne veľa ich tu je." hovorila som v duchu. Tým Fliperom myslím Filipa Vašaša. Neviem prečo ale proste stále mu namiesto Filip poviem Fliper, tak som ho aj tak začala volať 😁. Musí to prežiť.

Prechádzala som okolo mantinelov, až som zastala pri trestnej lavici. To už bol na ľade skoro celý tím. Sem tam zase urobili nejakú somarinu. A ja som ...chvála bohu... mala foťák pri sebe 😂.

,,Pinco, musím ťa pochváliť." stáli sme pred busom.
,,Prečo ?" nechápal.
,,Konečne si dobre zaparkoval." zasmiala som sa.
,,Jaaaj. No ja som už dobre parkoval keď si tu nebola." uchechtol sa.
,,Si využil moju neprítomnosť a naučil si sa neparkovať na ľad. Fajn." uškrnula som sa.
,,Presne ! Poď." pustil ma do autobusu pred neho a pobrala som sa úplne dozadu, tentoraz na dvojku. Hneď pred päťku. Vak som vyhodila do ukladacieho priestoru spolu s bundou. Mám na sebe:

Hej viem.. tie tenisky sú na leto. Ale ku bytovke po mňa prišiel Ľubko (Dinda). Takže som si to mohla dovoliť 😂.

Na sedadlo oproti mne si prisadol Lichy.
,,Čus." pozdravil ma, ako keby sme sa nevideli celý deň. A to sme sa videli pred cca hodinov.
,,Čaf." odzdravila som ho.
,,Dlho sme sa nevideli." uchechtol sa.
,,Presne.." pokrútila som neveriacky hlavou a prižmúrila som oči.
,,No." zopakoval to čo ja.
,,Vy čo stvárate ?" zasmial sa Dávid (Buc) keď došiel dozadu.
,,Hypnotizujú sa." tiež sa zasmial Brejo.
,,Hej, určite." uškrnula som sa. Vyzula som si topánky a nohy som si vyložila na voľné sedadlo vedľa.

,,Tebe je jak pohodlne ?" rozhodil rukami Maťo.
,,Luxuuuuus." uškrnula som sa.
,,Veď vidím." zložil sa pred Lichyho.

,,Vystupovať mládež." vstala som z miesta a zatlieskala som aby som chalanov povzbudila 😂. Už pred zimákom v Bystrici.
,,Že mládež." zahundral Dávid (Bondra) a zasmial sa.
,,A čo ? Máš 40 ?" nadvihla som obočie.
,,Jooooj ta 41." povedal takým čudným ťahavím hlasom, prehol sa dopredu a chytil sa za chrbát. Ja som ... ako najväčší pán 😂 ... vybuchla do smiechu.

Vyhrali sme 2:3 ! Ako tie dva góli v prostrednej trenine sme pustiť nemuseli, ale už nevadí. Hlavne že je v kabíne dobrá nálada.

Vrátili sme sa až niečo po polnoci. Späť domov ma odviezol Pinco.
,,Ďakujem aaaaaaa dobrý zápas." usmiala som sa.
,,Aj nabudúce." uškrnul sa.
,,Tak fajn.. ahoj." vystúpila som a namierila si to do bytu.