33. časť

1K 37 0
                                    

,,Tak ja, invalid som tu vláčila opilca. Dobre jaaa." pomyslela som si ráno. Vôbec sa mi nechce vstať ale musím. O 13:00 je tréning a je 10:45. Pasovalo by niečo navariť alebo čo. Z veľkou biedou som vstala z postele, vymenila si obväz a potom zbehla do kuchyne.
,,Mar.. jaj veď hej." spomenula som si že Marek je po opici ešte v posteli. Vybrala som z poličky špagety a dala ich do hŕnca s vodou. Stopla som si varenie a išla sa prezliecť.
,,Čo dám na seba ?" rozmýšľala som. Zobrala som si sivé nohavice a sivé CCM tričko. Je mi veľké ale ja som odjakživa úzke veci nemusela. Voľné su najlepšie. Ako ešte džínsy si oblečiem ale obtiahnuté triko ? No dik, neprosím.
Na chodbe som začula kroky, ja inteligent som nechala otvorené dvere. Pekne ja. Mala som na sebe len športovú podprsenku, keď tu sa zjavil Marek (nečakane).
,,Ježišmarja ! Promiň !" zakril si oči a ja som si obliekla tričko.
,,Nevadí, môžeš." zasmiala som sa a on tiež.
,,Ne.. jako.. fakt sorry." usmieval sa.
,,Ne-va-dí. Nebolí ťa hlava ?"
,,Trochu, jenom nevím co se včera dělo."
,,Hm pekne."
,,Proč ? Stalo jse něco ?" pozrel na mňa s vyvalenými očami.
,,Ehm áno."
,,Co ?!"
,,Ehm.."
,,No ?!"
,,Nekrič !"
,,Promiň. Tak co se stalo ?"
,,Vyspal si sa s nejakou babou a asi jej robil decko.. bolo to počuť po celom dome."
,,Co ?!?! Si děláš prdel vole ! Ne ne ne !...******" a začal pekne nadávať.
,,Hmm."
,,Kdo to by ?!"
,,Ja neviem."
,,A to jsi nemohla nic udělat ?!"
,,Prepáč."
,,Ale vždyť ja dítě nechci ! Ne proč ?! Proč jsem jen já takovej vůl ?! Proč ?!"
,,Ja som povedala aby ste to nepreháňali."
,,Ježišmarja. Já jsem..."
,,Niesi."
,,Proč jsem to udělal ?" povedal sklamaným hlasom a ja som vybuchla do retardo-neovládateľno-neviem akého smiechu. On na mňa len vyvalil oči. Už som to nemohla dlhšie vydržať no 😧.
,,Tak ja se tady jdu zhroutiť a ty se směješ ?! Já tě nechápu !" povedal a to som sa ešte viac začala smiať, až som začala plakať.
,,Vole, Katko co se děje ? Že ty si ze mně děláš prdel ?"
,,Hej." pokývala som hlavou a musela som si dať na tvár vankúš aby nepopraskali z toho smiechu okolie.
,,Já tě.. !!!!!" prišiel k posteli a začal ma štekliť a potom dusiť pod vankúšom.
,,Moje špagety !!!!" zhýkla som a vymanila sa spod vankúša. Rozbehla som sa do kuchyne a rýchlo zastavila var špagiet. Uf, len tak-tak. Precedila som ich a položila na svoje miesto.
,,Ty nejsi v pohodě, vůbec !" povedal Marek keď som sa vrátila do izby. Máličko mi chýbalo aby som zase vybuchla.
,,Prečo ?"
,,No proč asi ? Já si myslel že jsem takovej.."
,,Ho pŕŕŕ ! Prosím ťa, nenadávaj stále, ja to nemám rada."
,,Promiň. Ale vždyť ty jsi mi nahnála, vole. To na sto procent umýš jenom ty, že ?"
,,Čo viem ?"
,,Takhle vylekat !"
,,Aha." zasmiala som sa.
,,Já se málem posral."
,,No pekne." zase som vybuchla a pridal sa aj Marek.
,,My jse teda dvojka." zasmial sa.
,,Hej. Za chvíľu je tréning.."
,,No pěkne !" zhýkol a trielil do svojej izby. Ja som sa iba zasmiala a potom zišla do kuchyne na špagety. Nabrala som aj Marekovi.

,,To je mně ?" opýtal sa keď zišiel do kuchyne.
,,Nie čo si, ja zjem dve porcie." uškrnula som sa a pritiahla si Marekov tanier k sebe.
,,Já si myslel. Ty seš žrout." zasmial sa.
,,Zase neurážaj."
,,Promiň. Ale ty jsi mně vylekala tak ti to jenom oplácim."
,,Ale stálo to za to !" zasmiala som sa.
,,Jó vole, na tohle nikdy nezapomenu. Tebe se třeba bát."
,,Bacha na mňa !" dopovedala som a pustila sa do špagiet.

Vyšla som do izby a vzala menovku. Fotiť začnem na ostro až na týždeň.

,,No ideš ?" opierala som sa o zábradlie na schodoch a volala na Mareka, ktorý sa pravde podobne spláchol.
,,Vždyť joooooooooooo." zvolal z poschodia.
,,Idem von lebo sa tu uvarím."
,,Jo, ve vchodu jsou klíče."
,,Dobre." obula som si tenisky, vzala kľúče a išla von. Odomkla som auto a nastúpila na miesto spolujazdca a zapla rádio.

,,Hmm Katko ? Nechceš si sednout tam ?" ukázal na miesto šoféra, keď sa objavil pri aute.
,,Prečo ?"
,,Já jse necítim na řídení."
,,Aha." keďže sa mi nechcelo obchádzať celé auto, zdvihla som sa a preložila nohy na miesto šoféra a potom som sa tam nasáčkovala celá.
,,Dobře ty. Ale příšte to obejdi." zasmial sa a nastúpil. Naštartovala som a vyrazili sme.

Láska ide cez hokej ✔Where stories live. Discover now