Láska ide cez hokej ✔

88. časť

,,Ani nevieš ako si mi chýbala." zašepkal.
,,Aj ty mne." vzdychla som si.
,,Ani nevieš aký som šťastný že si sa prebrala." pobozkal ma.
,,Sid ?"
,,Hm ?"
,,Ty si tu chodil celé dva roky ?"
,,Hej, no keď som tu bol. Keď sme hrali vonku, tak som tu nebol, ale inak tu som bol každý deň. Počkal som si na teba a vyplatilo sa to." usmial sa.
,,Och Sidney." silnom som ho objala.
,,Kebyže vieš koľko plyšákov máš u mňa. Fuuuu." zasmial sa.
,,To až tak veľa ? Ešte aj tu koľko ich je." vyvalila som oči.
,,Hej no, cez štyridsať."
,,Čooo ?! Neverím." zasmiala som sa.
,,Tento smiech mi chýbal." usmial sa.
,,A jak si to myslel tým, že si na mňa čakal ?"
,,Ty si to nepochopila ?" uškrnul sa a znovu ma pobozkal.
,,Tak ?"
,,Hej."
,,Ahaa." čapla som sa po čele.
,,Nechápem, ako som to bez teba tak dlho vydržal."
,,To nechápem ani ja." zasmiala som sa.
,,Ty si ale." uchechtol sa.
,,Zas ja. Ešte som sa len prebrala a zas len ja." rozhodila som rukami a ľahla som si.
,,Ale nooo."
,,Ale nooo." napodobnila som ho a vyplazila som mu jazyk.
,,Ale nooo." zopakoval znovu.
,,Sidneeeeey."
,,Mám odísť ?" vstal.
,,Nieee !" chytila som ho za rukáv mikiny.
,,Tak.."
,,Zase som dačo urobila a ani neviem čo." zalomila som rukami.
,,Fňuk." uškrnul sa.
,,Čo si taký spotený ?"
,,To ešte furt ?" prešiel si po vlasoch.
,,No. Ty si nebodaj ušiel z tréningu." zamračila som sa.
,,Horšie." uchechtol sa.
,,Sidney !"
,,Čooo ?"
,,Zo zápasu ?!"
,,Fňuk." spojil pery do rovnej čiarky, aby zadržal smiech.
,,Choď s tým fňuk už dakde, hovor."
,,Fňuk, čo ti mám povedať ? Fňuk."
,,Že si zdrhol zo zápasu."
,,Fňuk hej ni. Fňuk, už sa mi nechceee." uchechtol sa.
,,Chvála Bohu."
,,No a proste mi sme vošli po tretine do šatne a začal zvoniť mobil. Tak som potom prišiel."
,,Sidney pakuj sa naspäť ! Potrebujú ťa tam."
,,Ále, veď oni vedia hrať aj bezo mňa. Po dvoch rokoch sa počujeme a ty ma hneď vyháňaš ?" zatvátil sa šokovane.
,,Och Siiiid." prekrútila som oči.
,,Och Kateee."
,,Crosbyy."
,,Graisssssss."
,,Koniec." zasmiala som sa.
,,Musím sa opýtať doktora kedy ťa pustí domov. Dva roky mať v dome hrobové ticho mi už išlo na hlavu... vieš čo, ani nepokračujem." uškrnul sa.
,,No pekne."
,,Ale vieš aká si bola zlatá ?" uchechtol sa.
,,Veď ja som vždy zlatá keď spím." mykla som plecami.
,,To je fakt." zasmial sa.
,,Do prdele bolí ma hlava." vzdychla som si.
,,Mám niekoho zavolať ?"
,,Ak by si bol taký zlatý." usmiala som sa.
,,Fajn." vstal a akurá vošla do izby sestrička. Hodila po Sidovy široký úsmev a žmurkla na neho.
,,Sidney ?"
,,Hm ?" pozrel na mňa takým pohľad že "ona je blbá".
,,Potom sa ťa niečo opýtam."
,,Je vám niečo slečna ?"
,,Hej, bolí ma hlava." povedala som drzo. ,,Nikto.. nikto ! Mi nebude baliť frajera." povedala som si.
,,Och.. tu máte vodu. Musíte odpočívať a piť vodu a nič vám nebude." odvrkla a ja som vyvalila oči. ,,Jej švihko alebo čo ? Tak ona mi tu balí Sidneyho a ešte ja budem zlá."
Potom niečo skontrolovala a vstala. Keď išla okolo Sida, podala mu nejaký papierik a znovu žmurkla. Sid sa na mňa pozrel a len tak-tak že nevybuchol do smiechu. Ja som zostala ležať jak vyjavená. Keď odišla, Sidney si znovu prisadol k mojej posteli a začal sa smiať.
,,Hm ?" drgla som do neho.
,,Ona ma balí už odkedy som sa tu dostal ja." povedal cez smiech.
,,Kedy si tu bol naposledy ? Ako pacient ?"
,,Neviem, nejaký ten mesiac po tebe."
,,A to čo sa ti stalo ?"
,,Ále.."
,,Davaj."
,,Bol som podvíživený a málo som spal. Veľmi málo."
,,Sid to prečo ?"
,,Stále som sa nevedel zmieriť s tým že si tu a za niekoľko minút nemusíš."
,,To si nemal." chytila som ho za ruku.
,,Čo ?"
,,Myslieť na mňa, mal si sa sústredeť na sezónu a nie že ja tu som vyvalená."
,,Ako som na teba nemal myslieť keď tu si mojou vinou."
,,Čo ?"
,,Veď ja som nás dovliekol na tie autá."
,,Aha.. ja obsolútne neviem čo sa stalo."
,,Ani ja si to tak už bohvie ako nepamätám ale ešte v tej hlave niečo je." usmial sa a pobozkal ma.
,,Sidney choď."
,,Kam ?"
,,Na zápas. Sľúb mi že zahráš aspoň tretiu tretinu či koľkú."
,,Ale.."
,,Žiadne ale, padaj." usmiala som sa.
,,Och.." pobozkal ma a vstal.
,,Ja sa opýtal doktora kedy ma pustia domov a potom ti napíšem, dobre ?" usmiala som sa a ešte som ho držala za ruku
,,Tak dobre." usmial sa.
,,Poď sem." objala som ho a pobozkala. Potom sa zobral a vypadol.

¤ Sidneyho pohľad ¤

,,Ty tu čo robíš ?" opýtal sa Patric, keď som nabehol na striedačku. Už len 15 minút do konca zápasu.
,,Ále, poslala ma tu."
,,Čo ťa tam nechce ?" zasmial sa Geno.
,,No dik." sadol som si na svoje miesto.
,,Ako je na tom ?" opýtal sa Kris.
,,Ešte som len prišiel a už si zo mňa robila srandy." uchechtol som sa.
,,Takže je na tom dobre." odpovedal si sám.
,,Hej, len ju bolela hlava, to je všetko. Aspoň tak mi povedala."
,,Aha."

,,Ejjj Arizona vedie ?" pozrel som sa na nich znudene.
,,Hej no, 1:2" povedal Olli.
,,Ešte len ?" uchechtol som sa.
,,Choď do riti." povedal Geno a ja som sa rozosmial.
,,Nejdem." žmurkol som na neho.

Nakoniec sme vyhrali 4:2, no gól som už nedal.
Namieril som si to do šatne, keď ma zastavili novinári. ,,Zase si mal kto všimnúť že som nehral." prekrútil som oči.

Zastavil som a oni sa začali prekrikovať. ,,Horšie jak malé deti." obrátil som oči v stĺp.
,,Jeden po druhom." ukľudnil som ich. Keď nastalo ticho, ozvala sa reportérka.
,,Prečo ste hrali prvú a tretiu tretinu a prostrednú ste vynechali ?"
,,Priateľka.. Kate.. sa prebrala z kómy, tak som išiel za ňou." pousmial som sa.
,,Ako dlho bola v kóme ?" vykríkol ďalší.
,,Dosť o tom."
,,Ako zhodnotíte dnešný zápas ?" a ďalší.
,,Hrali sme dobre.. no len nemôžem to zhodnotiť keďže som bol mimo cez tú druhú tretinu a tam sa udialo veľa. Prepáčte ale ponáhľam sa." prekľučkoval som pomedzi nich. Smer nemocnica.