Láska ide cez hokej ✔

34. časť

,,Bré ránko." pozdravil ma Marek keď som sedela na posteli a on prechádzal okolo. Dvere boli zase otvorené 😑, v noci som bola v kuchyni takže som ich zabudla zavrieť. Nie, nebola som vyžierať chladničku, no.. možno 😁.
,,Guten Morgen."
,,Ej ha. Ty šprechuješ ?"
,,Ja, natürlich." usmiala som sa.
,,Groß. Wie hast du geschlafen ?" oprel sa o zárubňu a uškrnul sa.
,,Gut un du ?"
,,Ich auch."
,,Palec hore, ale už pšššt." zasmiala som sa.
,,Fajn, jdeš spát ?"
,,Hmmmmmmm nie ale stačí mi keď musím rozprávať anglicky."
,,Aha. Tak ja jdu něco udělat." usmial sa a odišiel. Po ňom som vstala aj ja. Vzala som si po stehná dlhé zelené tričko a pod neho krátke, sivé látkové kraťasy a išla do kúpeľne.

,,Už tu niečo vonia." vstúpila som do kuchyne.
,,Pozor !" zvolal keď som sa priblížila k linke. Ale bolo neskoro, zmizla som za ostrovčekom.
,,Aaaaaaaau !"
,,Vole já jsem říkal že bacha."
,,Ale neskoro." skrúcala som sa na zemi a držala sa za narazený zadok. Tú držku muselo byť počuť až k Tichému oceánu, kokso.
,,Pojď."
,,Nie, ešte chvíľu." kňučala som.
,,Okay, když se chceš v tom vyválet celá." odišiel k linke.
,,Čo to bolo ?" opýtala som sa.
,,Nevím."
,,Ale nehovor." stále som ležala na zemi, ako taká rohožka.
,,Nějaká voda nebo co."
,,Hm, pekne." pomaličky som vstala a posadila sa na stoličku.
,,Kurniiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiik, môj zadok." fňukala som.
,,Promiň."
,,Hm." robila som sa že plačem.
,,To bude dobrý." premáhal smiech.
,,V pohode sa zasmej.."
,,Né, já budu soucítit s tebou."
,,Milé od teba." usmiala som sa.
,,Já vím." žmurkol na mňa a vrátil sa k robeniu raňajok.
,,Čo to robíš ?"
,,Míchaná vejce."
,,Ej ha.."

,,Taaaak." položil mi tanier na stôl.
,,Dobrú chuť."
,,Dobrou chuť." usmial sa a pustili sme sa do praženice.

,,Kdy půjdem ?"
,,Idem sa obliecť a môžeme, ok ?"
,,Fajn." povedal a pomohla som mu spratať taniere. Potom som pomaličky odcupitala, s boľavým zadkom, do svojej izby. Zobrala som si moje nohavice, znovu čierne tričko a na to mikinu HK Poprad 😁.

,,Ideme ?" opýtala som sa v obývačke.
,,Jop. Co tvúj zadek ?" smial sa.
,,Bolesť a smrť. Nemôžem si ani sadnúť ! Dneska si postojím." nahodila som smutný ksicht.
,,Co to máš znovu za mikinu ?"
,,100 percent polyester."
,,Jó vždyť jo !" smial sa ďalej.
,,No poď."
,,Vždyť joooo."

,,Nezastavujeme, máme spoždění !" prešiel okolo posilky a nezastavil.
,,Čo zase blbneš ?" vyvalila som na neho oči.
,,Řekl jsem. Nezastavujeme, máme spoždění !"
,,O mein Gott !" zalámala som rukami.
,,Wiiiiiiii."
,,Zbytočne spálený benzín ty dežo." prekrútila som očami keď obišiel okolo celej posilky a potom zastavil na parkovisku.
,,Aaale, neříkej."

,,Ty máš dneska nejakú dobrú náladu." čudovala som sa keď sme už vošli do posilky.
,,Jó, vždyť ten tvůj pád. Vole já jse málem od smíchu pochcal." vybuchol do smiechu a hráči ktorý vychádzali zo štane na nás pozerali.
,,Čo plačeš ?" smial sa Tyler keď uvidel Mareka ako sa smeje a utiera si slzu.
,,Ja ti to asi budem musieť vysvetliť lebo tento tu má záchvat." dohovorila som a Marek zmizol v šatni a ja som vykročila k činkám s Tylerom a vysvetlila mu čo sa stalo. Aj on sa začal smiať. To som ale dopadla.

,,Prečo si nesadneš ?" opýtal sa Oliver už po pätnástich minútach tréningu.
,,Ty o tom akože nevieš ?"
,,Jaj, veď hej." začal sa smiať a s ním všetci čo to počuli. Mein Gott. Každý sa zabáva na môj účet, veď prečo nie ? Ako aj ja si zo seba robím srandu ale toto ma už omrzelo. Zdrhla som na záchod keďže som to už nevydržala, samozrejme nie ten smiech ale potrebu 😂.
Max na mňa ešte niečo zavolal, ale tomu som už poriadne nerozumela a išla som ďalej po chodbe na wc.

,,Katko ?" ozvalo sa o chvíľu na chodbe.
,,Nooo ?"
,,Co se děje ?"
,,Malo by ?" oprela som sa o stenu.
,,Promiň že se s toho smějeme když jde o to."
,,Nie, nejde o to. Nemôžem ísť ani na záchod ?"
,,Můžeš ale ja ti slyším v hlase že ti něco je."
,,Videl si toto ?" ukázala som mu mobil, kde bola naša fotka. Na minulom tréningu. Boli tam nejaký fotografi ktorý fotili pre nejaký časopis. A jeden fotograf zachytil strašne super fotku, presne v tedy keď sme si dali hi five. Ale tak šikovne to zachytil, že to vyzerá ako keby sme sa držali za ruky a pozerali si do očí ako nejaký zamilovaný párik.
,,Co to ?!" vyvalil na to oči. Nad fotkou bolo: Marek Langhamer s klubovou fotografkou a expriateľkou S. Crosbyho, ktorá priťahuje celú kabínu. Získal si jej srdce ?
,,A potom som našla ešte toto." ukázala som mu ďalšiu fotku, tú, kde ma niesol na rukách, keď som mala v keli ten kotník.
,,Já toho debila co to tam dal zabiju! Každý si teď bude mysled že sme.. víš co !"
,,No veď to."
,,Kvůli tomu jsi taková.. taková nevím jaká ?"
,,Hmm, hej."
,,Ježišmarja ! Mě porazí !"
,,Marek nerieš to."
,,Proč si to ale všichni myslí ?"
,,Ja neviem."
,,Já si to s ním vyjednám a příjde o flek !"
,,Ty si zákerný." usmiala som sa so snahou odľahčiť situáciu.
,,Hm." trošku sa pousmial.
,,Ste sa zabudli ?" uškrnul sa Niklas a ja a Marek sme ho vraždili pohľadom.
,,Už som ticho.."
,,Marek ja idem," otočila som sa na Mareka.
,,Proč ?"
,,Je mi nejak blbo."
,,Aha, nemám jít s tebou ?"
,,Nie, ďakujem. Majte sa !" otočila som sa na hráčov a potom zdrhla.
To som ale nevedela že im už ten tréning končí.
Vyšla som z fitka a smerovala domov.

,,Katkooo." zastavilo o niekoľko minút vedľa mňa auto. Marekiano.
,,Čo ty tu ?" nahla som sa k oknu.
,,Nic ? Jdu domů."
,,To už ?"
,,Jop. Ty jsi odešla a nám už trénink skončil. Několik minut po tom jak si odešla."
,,Aha."
,,Tak nasedej."
,,Hm." kývla som a nastúpila.

,,Ježišmarja co to tady je ?!" prišli sme k Marekovi a pred domom boli fotografi a kameramani.
,,Myslíš že to preto ..?"
,,Jó. Já budu zabíjet !"
,,Ale no.. poď." povedala som a zaparkoval pred domom. On iba krútil hlavou.
Vystúpili sme a začali sa na nas valiť otázky tipu: Ako dlho ste spolu ? Kedy ste to chceli oznámiť verejnosti ? a samé také debiliny. Toto som zažívala aj pri Sidovy, ale my sme boli spolu a bolo nám to jedno. Ale teraz sme v novinách s Marekom a to je problém, keďže nie sme spolu ani nič.
,,Hej !" skríkla som keď som dostala objektívom do tváre, presneješie do pery, z ktorej mi začala tiecť krv.
,,Marek !" volal niekto. Ďalší fotograf 😑.
,,No ?" povedal otrávene.
,,Poviete nám ako to medzi vami je ?" opýtal sa a hneď pri nás bolo plno mikrofónov.
,,Nie sme spolu ani spolu nechodíme !" povedal a zmizli sme za dverami.

,,Promiň za ně." vošiel do mojej izby Marek a podal mi servítku.
,,Ďakujem. Ale ty nemôžeš za to že sú taký vlez do prdel."
,,To jsi dobře řekla." zasmial sa.
,,Ja si idem ľahnúť fajn ?"
,,Fajn. Dobrou."
,,Dobrú.."