Láska ide cez hokej ✔

31. časť

¤ O 2 TÝŽDNE NESKÔR ¤

,,Koľko je tých šialených ?" vzala som mobil a pozrela na čas. Zapla som mobil a skoro som oslepla. Jas som mala na 100.
,,Moje oči." pustila som mobil a dlane si položila na tvár. Znova som zobrala mobil a rýchlo znížila jas na 30. Je 08:50, v izbe mám super tmu takže to vyzerá akokeby bolo iba šesť. Vstala som, postelila a vošla do kúpeľne. Osprchovala som sa, umyla si vlasy a potom išla do kuchyne.
,,Marek ? Mareeek ?" volala som v kuchyni. Nič.
,,Ktovie kde zase zdrhol." povedala som do ticha. O týždeň sa začína tréningoví kolotoč.
,,No nič." naliala som si vodu a išla do izby.
Vytiahla som zo skrine čierne nohavice a biele tričko s nápisom FIS a podpisom Peti Vlhovej, Veroniky Velez-Zuzulovej a bratov Žampovcov. Raz sme sa stretli keď som lyžovala v Lomnickom Sedle. S Peťou a Veronikou som sa stretla v Jasnej na sveťáku.
Znova som zbehla do kuchyne odniesť pohár a aspoň poumývať riad.
,,Ahoj." otvorili sa dvere a dnu vošiel Marek s nákupnými taškami.
,,Ty kade chodíš ?"
,,Nákupi." uškrnul sa.
,,Aha. Daj," podišla som k nemu a zobrala mu jednu tašku.
,,Jsi nemusela."
,,Neskoro." usmiala som sa a položila tašku na ostrovček. Vybrala som z nej potraviny a ostatné veci a začalo sa odkladanie.
,,Vieš, hľadala som nejaký byt.."
,,Našla jsi ?"
,,Áno." povedala som a pozrela som sa na neho. Posmutnel.
,,Kde ?"
,,Neďaleko štadiónu."
,,Škoda."
,,Čo je ?" oprela som sa o ostrovček.
,,Nic jen.."
,,No ?"
,,Mohla jsi tady zústat."
,,Nechcem ti byť na príťaž."
,,Nejsi." pozrel sa na mňa.
,,Teraz neviem." sadla som si a hlavu som položila na stôl.
,,Zústaň." prisadol si.
,,Nebudem ti vadiť ?"
,,Kolikrát ti to mám říct ? Nebudeš mi vadit, vůbec. Jsem rád že tady nejsem sám a mám spoustu zábavy, jak když je dům prázdnej." usmial sa.
,,Tak dobre." usmiala som sa, vstala som, objala ho a dodala:,,Ďakujem."
,,Né, já děkuji." povedal a ja som sa odtiahla, ruky som mu nechala na ramenách a on mal svoje okolo môjho pásu. Pozerali sme na seba ako zhypnotizovaný. Po najmenej minúte som sa spamätala a pustila ho. Otočila som sa a odišla do izby. Na schodoch som ešte akokeby zamrzla a pozrela sa na neho. Tiež pozeral na mňa, keď si všimol môj pohľad na ňom, usmial sa na mňa, úsmev som mu opätovala a išla ďalej do izby.

,,Čus ženy." napísala som do skupiny.
B:,,Zdrastvuj."
,,My máme v skupine Rusku ? Som nevedela. 😕😂"
M:,,Ani ja 😂"
D:,,Baja ? Učíš sa po Rusky či čo ?"
B:,,Čo zas ja ? To som počula u teba Kača. Ty chodíš po svete."
,,Jaj 😅"
B:,,Nooooooooooooo 😑"
,,No joj no 😐"
G:,,😂😂😂"
,,Ženy kedy prídete do Arizony ? 😁"
M:,,Nwm 😕 raz určite. 😆"
D:,,Nwm."
G:,,Jaký je ten tvoj spolubývajúci ? 😀"
,,Super 👍"
M:,,Nehovor 😮😃"
N:,,Leeeeen ?"
,,Natália prestaň ! 😠"
D:,,Ha ! Takže sa ti páči 😛"
,,Kebyže si nevymýšľaš 😑"
D:,,Ja hovorím pravdu."
,,No ty určo.."
G:,,Má pravdu.."
M:,,Súhlasím s tebou Dia 😉"
B:,,Tiež.
N:,,Me too.
,,Bože !"
N:,,Čo zas ?"
,,Ste hrozné 😐"
B:,,My vieme že sa ti páči !! 😉"
,,Nechajte ma 😭"
G:,,Bože Katka !"
,,Čo ? Vôbec ho nepoznáte, nevideli ste ho a hneď hovoríte že som zamilovaná !"
M:,,Kľud."
,,Prečo kľud ? Ja som si už hocičím prešla a ja viem kedy som zamilovaná alebo čo 😣"
G:,,Šak dobre.."
,,Žiadne šak dobre ! Stále do mňa vŕtate 😑 čau !"

,,Oni ma vytočili vole." povedala som si a pretočila očami. Sadla som si na zem a len tak pozerala do blba.
,,Halooo Katkooo." kýval mi rukou pred tvárou Marek.
,,Ehm.. čo ?" potriasla som hlavou a pozrela sa na neho.
,,Slyšela jsi mě ?"
,,Nie, prepač." sklonila som hlavu.
,,Nevadí." usmial sa.
,,A čo si chcel ?"
,,Ehm.. jestli jsi nejdeš zaběhat,"
,,Rada." usmiala som sa a podal mi ruku. Chytila som ju, on ma potiahol a postavila som sa.
,,Oblečiem sa a idem."
,,Fajn. Počkám tě ven." odišiel. Išla som ku skrini a vytiahla čierne nohavice na behanie a mikinu Arizona Coyotes. Kúpila som si ju minulý týždeň, nepôjdem predsa na zápas v mikine Pittsburgh Penguins 😀. Tričko som si nechala.
Zbehla som dole, obula si moje adidasky a vybehla von.
,,Už som." oznámila som mu.
,,Ok." odtrhol zrak od mobilu a išiel zamknúť dom.
,,Kde pôjdeme ?"
,,Můžeme jít ke stadionu. Co ty nato ?"
,,Fajn." rozbehli sme sa.

,,Ten štadión je fakt pekný." usmiala som sa a obzerala si ho.
,,Hm." kývol hlavou a tiež sa usmial.
,,Dobrý deň." poklepal Marekovi niekto po ramene.
,,Ehm.. ahoj..te."
,,Vy ste Marek Langhamer ?" opýtali sa dvaja chlapci.
,,Áno." usmial sa
,,Odfotíte sa s nami ?"
,,Jasné. Odfotíš nás ?" opýtal sa ma. Kývla som hlavou a chlapec mi podal mobil. Odfotila som ich.
,,Ďakujeme." povedali naraz.
,,Podpíšete sa mi ešte ?" opýtal sa druhý chlapec a podal Marekovi fixu.
,,Kde to bude ?"
,,Tu prosím." rozopol si bundu, pod ktorou mal červené tričko Arizony.
,,Páči sa."
,,Ďakujem !" povedal, rozlúčili sa a rozbehli sa preč.
,,Dobrý deň." začala som s úsmevom.
,,Ehm.." pozrel sa na mňa s úsmevom.
,,Odfotíte sa so mnou ?"
,,Jó jasně." zasmial sa.
,,Super." vytiahla som mobil z vrecka. Postavila som sa vedľa neho a on ma chytil okolo pása. Zapla som foťák a cvakla som to.
,,Ďakujem." usmiala som sa a on tiež.
,,Nemáš zač." žmurkol na mňa.
,,Ideme ďalej ?" usmiala som sa.
,,Fajn, pojď do parku." rozbehli sme sa do parku.

O nieľko minút sme tam prišli.
,,Sadneme si ?" opýtala som sa zadychčane.
,,Dobře." rozbehli sme sa k najbližšej lavičke. Prvý išiel Marek a ja druhá. Keď som bežala, bola tam nejaká diera a ja som do nej stúpila iba bokom chodidla a vyvrtol sa mi kotník.
,,Au !" spadla som na zem a chytila si ho. Marek sa otočil a rozbehol sa späť ku mne.
,,Co je ?"
,,Kotník."
,,Čekej." chytil mi ruku a ja som ju odtiahla.
,,Bolí ?" chytil mi ho.
,,Au." kývla som hlavou.
,,Skús se zvednout." pomohol mi vstať.
,,Nemôžem." stúpila som na nohu ale hneď som ju stiahla.
,,Pojď, sedneme si." vzal ma na ruky.
,,Môžeš ma pustiť."
,,Ne, ne." usmial sa.
,,Čo to ?" otočila som sa.
,,Hej !" zvolal na nejakého fotografa. Pozrela som sa na Mareka a potom na fotografa.
,,Opovážite sa to niekde dať !" pokračoval so zvrašteným obočím. Fotograf sa spratal tak rýchlo ako sa tam objavil.
,,To čo malo byť ?"
,,Zase nějakej fotograf. Za chvíli by to bylo všude a při tom něco vymyšlenýho." rozprával nahnevane. Došli sme k lavičke a položil ma na ňu. Sadol si vedľa a položil si moju nohu na tú jeho.
,,Mareek." povedala som,
,,Promiň."
,,Nevadí ale nabudúce opatrnejšie." usmiala som sa.
,,Pojď, půjdeme." postavil sa a pomohol mi.
,,Nie." povedala som mu keď ma znova chcel zobrať na ruky.
,,Musím to nejak rozchodiť." postavila som sa na nohu a urobila grimasu plnú bolesti.
,,Ja na tebe nemůžu jenom takhle koukat."
,,Tak si zatvor oči."
,,Dobře, tak pojď."
Dala som mu ruku okolo krku a išli sme.
,,Do hajzlu." povedala som na tu bolesť.
,,Nie, nie, nie." usmiala som sa na Mareka, videla som mu na očiach že ma chce zobrať aj tak na ruky.
,,Alespoň na koně."
,,Hmm."
,,Pojď, takhle nedojdeme domů aní kdyby co bylo."
,,No dobre." nechala som sa presvedčiť a vzal ma na koňa.

A mal pravdu, boli sme u neho rýchlejšie. Ľudia na nás na ulici pozerali ale my sme sa len usmievali a išli sme ďalej.

,,Ďakujem taxi." poďakovala som.
,,Vždyť jo ! Jsme si mohli zavolat taxi." plesol sa po čele.
,,Presne ale mal si peniaze ?" začali sme sa smiať.
,,Ehm, jó ale na taxi by to asi nestačilo." povedal cez smiech. Vyzuli sme sa a potom ma vyniesol do izby.
,,Posiluješ pri mne." zasmiala som sa.
,,Jó. Ale nejsi těžká."
,,Super. Ale som jak činka že ?" zausmiala som sa.
,,Jó."
Chvíľu sme tam ešte kecali. Potom doniesol pc a pozreli sme si Tatranský pohár. HK Poprad : Yunost Minsk.
Doniesol mi obväz a ľad. Keď sme pozerali zápas, priložila som si na nohu ľad a obviazala ho. Neviem ako sa zápas skončil, iba viem že sme prehrali 😧. Ponorila som sa do ríše snov - najlepší únik z tohto sveta.