Láska ide cez hokej ✔

67. časť

,,Spíte ?" opýtala som sa do ticha izby.
,,Nie." ozvalo sa neďaleko mňa, podľa všetkého to bola Majka.
,,To fakt ?" zasmiala som sa potichu a nadvihla som sa na lakte.
,,Hej, svieti mi slnko do oka." uškrnula sa.
,,Tak slnko, hej ?" nadvihla som obočie a nakukla za záves. Bolo zatiahnuté a jej svietilo slnko, ktoré ani nevidno, do oka.
,,Není zatiahnuté.. vôbec." pokrútila som hlavou akoby nič.
,,No veď, není. To len ty zle vidíš." zasmiala sa a tým zobudila Diu.
,,Majka tich.." nedopovedala som, lebo z postele vstala Natali a musela som šprintovať ma záchod. Nenechám ju predsa, aby ma predbehla a k tomu aby tam sedela ďalšie štyri dni.
,,Zas blbnete hej ?" uchechtla sa Majka.

,,Kačaaaaaa pusti maa !" povedala cez smiech.
,,Najprv ja !" uškrnula som sa.
,,Mladší majú prednosť." uzemnila ma.
,,Ale aj dievčatá !" zasmiala som sa a prepchala som sa cez medzeru medzi dverami do kúpeľne.
,,To ja som akože čo ?" počula som ako sa zasmiala.
,,Ty si hermafrodit." vybuchla som do smiechu.
,,Akože dik."

Vrátila som sa späť do izby a znovu som skočila do postele.
,,To ideš akože spať ?" stiahla zo mňa perinu Dia.
,,No ? Koľko je hodín ?"
,,Sieben Stunden und fünfzehn Minuten." odpovedala Gabika.
,,Vieš čo ? Rovno mi to povedz po Rusky." rozhodila rukami Baja.
,,Семь часов и пятнадцать минут. Môže byť ?" zasmiala sa Majka.
,,Ja si to poprosím po Švédsky !" zdvihla som ruku akože sa hlásim.
,,Počkaaaaaj..." dvihla prst Naty a dačo ťukala do mobilu. Prekladač v plnom prúde 😀.
,,Ok." zapozerala som sa von oknom.

,,Tu máš, prečítaj si to, lebo ja to dokomolím." podala mi jej mobil.
,,Daj nahlas." uchechtla sa Dia.
,,Sju timmar och femton minuter." usmiala som sa.
,,Dobre ale teraz po Slovensky." zastavila náš cudzojazyčný rozhovor Baja.
,,Že je sedem hodín a pätnásť minút." povedali sme všetky jednohlasne.
,,Teraz už osemnásť." opravila nás Gabika.
,,No Boooože." zalomila som rukami.
,,Kača ? Vieš to aj po Fínsky ?" uškrnula sa Dia.
,,Veď ona ti to povie aj po Nórsky." rozhodila rukami Majka a išla do kúpeľne.
,,Seitsemän tuntia ja viisitoista minuuttia." očistila som si ramená od neviditeľného prachu.
,,Dobree a teraz daj Nórsky." zasmiala sa Naty.
,,Ale to viem len sedem hodín." uškrnula som sa.
,,A pol ôsmej ?" nakukla z kúpeľne Majka.
,,Syv timer. Pol ôsmej si budem musieť dakde pozrieť." uchechtla som sa.
,,Normálne cudzojazyčná polhodina." zasmiala sa Dia a my tiež.
,,Asi tak.. no teraz by sme mohli ísť na raňajky." vstala som, obliekla som si moje modré kraťasy a biele tričko. Ešte som pohladkala spiaceho Suomiho a išlo sa.

Zbehli sme do jedálne a tam už boli chalani, pozdravili sme sa a pobrali sme sa na svoje miesta.

,,Na obed si dáme asi tie naše špaghety, nie ?" povedala som hneď ako sme si sadli.
,,Na jak." odvetila Majka.
,,Nie, nie, nieeeee ! Ja si dám zemiakovú kašu s vyprážaným syrom." rozmyslela som si.
,,Vidíš.. dobrý nápad. Lenže porušíš našu tradíciu." nahodila poker face Dia.
,,Kača ? Jak to ty hovoríš poker face-u ?" opýtala sa Naty.
,,Dvoma slovami." uchechtla sa Majka.
,,Troma.. lebo na.." mudrovala Gabika.
,,Kuš !" umlčala ju Dia.
,,Sú dva a basta." ukončila to s úškrnom Majka.
,,Nahovno face." vyplazila som Gabike jazyk.
,,Vidíš ? Sú dva." ukázala na mňa Majka a potom si odpila z minerálky.

,,To není Budiš ?" zasmiala sa Majka na minerálke.
,,Ktovie, možno aj Sulinka." zasmiala som sa. To sme už vstali a išli sme si po raňajky.

O chvíľu sme sa vrátili a pustili sme sa do raňajok.
,,Ženy, prúser." pozerala do pohára Majka.
,,Čo ?" nahodila grimasu Dia.
,,Ja..ja ne-nemám minču." robila sa že plače a my sme sa pridali k nej.
,,Minúta ticha za minerálku." povedala som a poťahovala nosom.

,,Diana kto ti povedal že máš zadržať na minútu dych ?" smiala sa Majka.
,,Minerálka." odpovedala.
,,Aha." zasmiala sa a znovu sme sa k Majke pridali.

,,Dobre takže kto chce vlajku alebo znak, poďte tu." zháňala nás Naty.
,,Ja." sadla si Majka k nej na posteľ a začala ju maľovať. Mala na sebe  slovenský dres (samozrejme s podpismi.. to by som nebola my dve 😅) a na hlave mala popradskú čiapku. Ja som mala to isté.. len dres nie. Mala som biele roztrhané rifle. Ale bola v ních taka diera že kebyže dakde zavadím, tak mám kraťasy.
No a zvyšok partie mal len čiapky v slovenských farbách. Keďže dresy sme nenašli, no nenašli, ony su také lenivé že by najradšej sedeli v izbe. Vďakabohu za Suomiho, aspoň on ma vytiahne von.

,,Proti komu sa hrá ?" uchechtla sa Majka pred štadiónom.
,,Pozri sa tam." ukázala som na skupinu Fínskych fanúšikov.
,,Su...Suo...mi. Suomi ? My hráme proti tvojmu psovi ?" zasmiala sa.
,,Hej, bežne." uchechtla som sa a prešli sme kontrolou.

Keď sme ňou prešli, rozdelili sme sa. Baby išli k svojmu sektoru a ja som sa vybrala chodbou k hracej ploche.

Tak ako mi povedali, tak aj bolo. Pri mantineli stál nejaký típek a menovkou a foťákom v ruke.
,,Dobrý." pozdravila som sa.
,,Oh.. to ste vy. Vitajte." usmial sa.
,,Ďakujem."
,,Tak, tuto bude vaše stanovište." podal mi slúchadlá na ktorích bol aj mikrofón. Hneď som si to dala na hlavu a potom som to zvesila na krk.
,,Dobre."
,,No a do mikrofónu poviete kedy to majú prepnúť na vašu kameru. Chápete ?"
,,Áno." kývla som hlavou.
,,Fajn. Zápas sa o chvíľu začne. Chcete ešte niečo vedieť ?"
,,Nie.." usmiala som sa.
,,Fajn, tak ja idem. Ak niečo tak som na druhej strane." ukázal ku trestným laviciam.
,,Okay."
,,Tak, užite si zápas." usmial sa a pobral sa preč.
,,Aj vy." kývla som hlavou.

Kurňa, až teraz som si uvedomila že partia sedí neďaleko odo mňa. Zas budu kamerovať a dávať na instastory. Névadí. Nasadila som si slúchadlá a potom som sa pozrela smerom k partii. Už mali vytiahnuté mobili a fotili ma. Čo je na tom také zaujímavé ? Len som mykla plecami a venovala som sa kamere.
Nastavila som si kameru, zaostrila, lebo to bolo všetko rozmazané.
Potom za mnou prišiel nejaký muž. ,,Ci pištu, Slovák." uškrnula som sa keď som sa mu pozrela na menovku.

Keď asi po piatich minútach odišiel, stále som pozerala ako mizne v útrobách.
Chcel, aby som išla držať kameru pri rozhovore. ,,To čo ako ? Teraz nikto nemá kameramana či čo ?" pomyslela som si.
Otočila som sa ku kamere a potom k babám. Pozerali na mňa a Majka rozpažila ruky a tou jej gestikuláciou sa opýtala ,,Čo chcel ?"
Kývla som len rukou. Vyhrabala som z vrecka mobil a naťukala im to tam. Nebudem to predsa zjapať cez pol štadióna, no nie ?
Potom som mobil hodila spsť do vrecka a pozerala na striedačku na ktorú sa už hrnuli hráči. Môžeme začať.

No.. na rovinu ? Nejdem to obkecávať. Vôbec.. ako nie vôbec.. proste nám zápas nevišiel. 2 góly na našom konte, no 5 v našej sieti. Hlavne že sme zdravý, no.

Potom som sa postavila neďaleko tribún k tomu típkovy čo bol predtým za mnou a čakala na prvého chalana. Prišieli Marťo Bodák, Majo Studenič a Alex Tamáši.

,,Čo ty tu ?" zastavil ma, už keď bol na ceste do šatne.
,,Taaa kameraman je zo mňa." usmiala som sa.
,,Taaaa vidím." uchechtol sa.
,,Taaa choď." zasmiala som sa.
,,Taaaaa idem, vidíme sa zajtra na hotely." usmial sa a kývol mi na pozdrav.
,,Taaa hej, maj sa." tie som mu kývla, položila som kameru na stojan, tak ako mi povedali a pobrala som sa na hotel, už sama.