12. časť

1.4K 51 0
                                    

¤ O 6 MESIACOV NESKÔR ¤
,,Konečne voľno !!!" vyhŕkla som zo seba keď som vyšla aj s Gabikou po boku zo školy. Obidve sme sa usmievali keď v tom...
,,Ahoj." pristúpil ku nám Michael.
,,Ou.. ahoj. Teba som tu nečakala, nemáš mať tréning ?" opýtala som sa ešte s úsmevom, ale to som nevedela čo ma čaká.
,,Mal by som mať ale musím sa s tebou porozprávať.." povedal a kývol hlavou aby som ho následovala. Potiahla som Gabiku za rameno aby išla tiež.
,,Stalo sa niečo ?" opýtala som sa ustráchane.
,,Ešte nie, ale stane sa." povedal a zosmutnel. Pozerala som na neho nechápavo.
,,Tak to vyklop !" navádzala ho Gabika.
,,Odchádzam." vydýchlo.
,,Čo ?!" povedala som a do očí sa mi natlačili slzy a potom som dodala: ,,Kde ? Prečo ?"
,,No, do Pittsburghu.." povedal a ja som pochopila že ide hrať do NHL.
,,Ako dlho to už vieš ?" opýtala som sa a po líci mi stiekla prvá slza, šťastia ale aj smútku.
,,Mesiac.." povedal potichu.
,,Mesiac ?! A to mi hovoríš až teraz ?" pozrela som sa nechápavo.
,,Ja viem že som ti to mal povedať skôr," dodal.
,,A prečo tam ideš ?" opýtala som sa aj keď som už vedela odpoveď.
,,Takáto šanca dostať sa do NHL sa nenaskytuje vždy." povedal.
,,Ja viem.." mala som chuť poprosiť Gabiku aby mi dala facku, za to, ako som na neho neovládateľne vyskočila.
,,Prepáč že som ti to povedal až teraz."
,,Nevadí. Kedy odlietaš ?" pozrela som sa do jeho modrých očí.
,,Za mesiac." odpovedal a sklopil zrak.
,,A budeš ešte hrať tu ? Ten posledný týžden ?" pýtala som sa.
,,Áno, budúci týžden ešte hej, ale potom už balím kufre a čakám na let." odpovedal a dodal: ,,A chcel som... či by si nešla tiež.."
,,Čo ? Ja ?" pozrela som sa na neho vyjavene a potom na Gabiku, tá tiež pozerala.
,,Ja.. ja nemôže. Zachvíľu mám maturitu.." zatvárila som sa sklamane.
,,To je škoda.." povedal smutne.
,,Hm.." kývla som hlavou.
,,Ale dúfam že ma niekedy priletíš pozrieť.. aj s partiou." slabo sa usmial.
,,Keď sa bude dať.." povedala som a dodala: ,,Ahoj.."rozlúčila som sa, objala ho, zvŕtla sa na päte, chytila Gabiku a tiahla som ju na bus.

,,Som rada že dostal ponuku z NHL." povedala som potichu a usmiala sa. Už sme v buse.
,,Je to super.." dodala.
,,Hm.." kývla som hlavou.
,,Ty s ním nechceš ísť, že ?" pozrela sa na mňa.
,,Jasné že by som išla !" povedala som.
,,Tak čo ti v tom bráni ?" opýtala sa.
,,Za prvé: rodičia, za druhé: maturita." povedala som jej.
,,A kebyže odletíš len na nejaký ten mesiac-dva ? Posielala by som ti veci čo preberáme.." žmurkla na mňa.
,,Ale chápeš že ma naši nepusiat ?" v oku som mala slzu.
,,Ja by som sa s nimi porozprávala, ak chceš." ponúkla sa.
,,Nie netreba," povedala som a dodala: ,,Poletím niekedy inokedy..a vy so mnou." povedala som a zvyšok cesty sme mlčali.

,,Katkaaaaaaaaaaaaaa," písali do skupiny baby, ale ja som to ignorovala.
,,Bože, neignoruj !" napísala Dia.
,,Nechajte ju !" napísala Gabika.
,,Prečo ? Stalo sa dačo ?" vyzvedala Majka.
,,Hej..." odpísala im Gabika.
,,Čo ?! Michael ?!" zvýjala sa zlosťou Dia.
,,Ehm.. hej. " povedala.
,,Čo urobil ?!?!?!" zapojila sa Majka.
,,Odlieta hrať do Pittsburghu NHL." uviedla ich do obrazu.
,,A to prečo ?" opýtala sa Baja ktorá pravde podobne práve prišla zo školy.
,,Vraj sa takáto šanca zahrať si v NHL nenaskytne každý deň."
,,Milé od neho.." napísala Dia.
,,Dobre baby.. neriešte to." zapojila som sa do kecania aj ja.
,,Fajn.." odpísala Majka.
,,Kedy ide preč ?" opýtala sa Baja.
,,Za mesiac.." povedala som.
,,A bude ešte hrať ?" vyzvedala Dia.
,,Hej.. prečo ?" opýtala som sa aj ja.
,,Len tak." napísala Dia. Vypla som wi-fi a išla sa učiť. Popritom som rozmýšľala o Michaelovom návrhu letieť s ním. ,,Možno by som.." povedala som si a pokrútila hlavou.

,,Tuduuuuuu tuduuuuuuu" Dia si kúpila trúbku na fandenie. Museli sme sa na nej smiať, lebo mala aj šál a dres.
,,Sa nezdáš !" povedala Naty. Stojíme pred štadiónom a smejeme sa.
,,Hej a k tomu Michaelovi." začala Majka a pokračovala: ,,Na ako dlho sa upísal ?"
,,Zdá sa mi že na 4 sezóny." povedala som.
,,Na tak veľa ?" vyhŕkla zo seba Dia.
,,To sa dá ?" pokračovala Baja.
,,Jasne že hej." vysvetlila som jej.

,,Takže dneska ho vidíme posledný zápas v drese Popradu, hej ?" opýtala sa Naty.
,,Áno.." kývla som smutne hlavou. Hrá sa HK Poprad : HC Košice.

1. Tretina
,,Idú." drgla do mňa Gabika keď na ľad začali vybiehať hokejisti ale ja som čumela do zeme.
,,Aha," pozrela som sa na Gabiku a potom na ľad.
,,A kde je Michael ?" opýtala sa Naty.
,,Zase sa dakde zabudol.." povedala som potichu a usmiala sa.
,,Nie.. ale on tu fakt nie je." poveda som, keď sa hralo už 5 minút.
,,Žeby už nechcel nastúpiť ?" pozrela na mňa Majka.
,,Nie. On mi povedal že ešte dneska nastúpi." vysvetlila som im.
V tejto tretine sa nič neudialo. Zápas som z polovice nevnímala lebo sme debatovali s partiou. Pozrela som sa na ľad, len tak.. a z útrob štadióna vybehol Michael, tretina sa končí za 5 minút.
,,Už je tu.." ukázala som dievčatám.
,,Žeby zápcha ?" zaškerila sa Naty.
,,Kde ? Pred štadiónom ?" pozrela som sa na ňu.
,,Ja som myslela inú ale dobre." vysvetlila a začali sa smiať a presne v tedy, som na sebe zacítila Michaelov pohľad. Otočila som sa ale už bol na ľade. No nič. 0:0

,,Idete mi dakto ukázať, kde je tu záchod ?" opýtala sa Baja a vstala spolu z Naty.
,,Idem ja.." povedala Gabika a tiež sa postavila. Trielili hore schodmi. Zase som čumela do blba. Keď sa vrátili, Gabike sa šmyklo na schodoch a začala som si predstavovať, jak zletela popod zábradie a rozčapilo ju v uličke medzi tribúnou a striedačkou. :DDDD

2. Tretina
Oceliari dali gól. Majka + jej slovník = na scéne.
,,Chcela by som vidieť teba, jak by si ten puk chytila.. alebo mu ten puk vypichla spod hokejky, keď vieš vôbec korčuľovať." povedala som a všetky sa zaškerili.
,,Čo ja viem či viem korčuľovať ?" dodala. A hrnuli sme sa do útoku. Nebyť košického brankára, tak ten puk letí inam ako mal.
,,GÓÓÓÓÓÓÓÓÓÓL !!" kričali fanúšikovia. Ja som ten gól videla, našťastie.
,,To jak sa mu podarilo ?" čudovala sa Baja.
,,Čári, mári, fuk !" smiala som sa.
,,Ja som nevedela že v tíme sú kúzelníci." smiala sa Naty.
,,Teraz už vieš." uškrnula sa na ňu Gabika. 1:1

3. Tretina
Sa niesla v pokojnom duchu. Žiadne tvrdé pády, zrážky. Proste pohodička.
,,Ich to baví ?" čudovala sa Naty.
,,Čo ako ?" nechápala Majka.
,,Hokej alebo táto pohoda ?" pokračovala Baja.
,,Táto pohoda," vysvetlila.
,,Si predstav, že by si len tak posadali na ľad a posúvali si ten puk, len preto lebo je táto tretina taká.. taká kľudnejšia ako prvé dve." povedala som jej a ona sa začala smiať.
,,Čo ti je ?" uškrnula sa Dia.
,,Predstavila som si ich.. ježin !" povedala a smiala sa ďalej. Máme to s ňou ťažké no.
,,Už len 2 minúty ?" čudovala som sa.
,,Nejako rýchlo to prebehlo." povedala Gabika.
,,Zase budú.." nedokončila vetu Majka, lebo som jej dala ruku na ústa.
,,Pšššššt !" povedala som.
,,Čo je ?" opýtala sa keď som ju pustila.
,,Poviem ti to na konci.." povedala som a ona stále nechápala. Predĺženie je tu.. zase. 1:1

Predĺženie
,,Konečne sa to rozbehlo !" radovala sa Majka
,,Chceš si ísť zahrať ?" opýtala som sa Majky.
,,Prečo sa pýtaš ?" zazrela na mňa.
,,Lebo by som ťa na tom ľade chcela vidieť.." uškrnula som sa.
,,Nie ďakujem." poďakovala zo srandy.

,,No dajte rýchlo gól !" hovorila Baja, keď už do konca chýbalo 20 sekúnd.
Siréna zaznela a budú samostatné nájazdy.

,,Poď, poď, poď !" hovorila som keď sa náš hráč rozbiehal a bol skoro pri brankárovi. Dal to !
,,Áno !" radovala sa Naty.
,,Ale Naty, to ešte nie je koniec," upozornila ju Dia.
,,Jaj." uškrnula sa Natali.
,,Nedaj, nedaj, nedaj !" priali sme všetký naraz. Dal to !
,,Nieeee prečooo ?!" fňukala Majka.
,,Veď čakaj.. a nefňukaj." povedala som a sledovala našeho hráča.
,,Anoooooooooooooo !" ozvalo sa z tribún keď sme samostatný nájazd premenili. My sme kričali tiež.
Znovu nabehol na nájazd hráč oceliarov a my sme dúfali že to nedá. Ale nestalo sa ! Dal to !!
,,Ale nooo !" povedala som.
Teraz je na ľade Michael a dali mu za úlohu premeniť najazd. Aj keď to je asi úlohou každého 😅.
,,Poď ! Dáš to !" šepkala som, akoby ma mal počuť.
,,GÓÓÓÓL !" kričali fanúšikovia + my a skandovali Michaelovo meno.
Usmiala som sa. Posledný Michaelov zápas, som rada že sme vyhrali. Už ho neuvidím hrať za kamzíkov. Zase som zosmutnela.
,,Poď von.. všetci už sú skoro preč." vytrhla ma zo zamyslenia Baja.
,,Hej, už idem !" povedala som a vydala sa na chodbu.

,,Konečne ležím !" skočila som do postele a ani som nezapla wi-fi, nič, len som tak rozmýšľala aké by to bolo, kebyže sa mi podarí vyhrať Majstrovstvá Slovenka v snowboarne.. až som nakoniec zaspala.

●●●●●●●●●●

Ďašia časť je tu.. dúfam že nie taká nudná ako 11. 😅

Ďakujem za hlasovanie a čítanie 😉😍
Ste super !

Ahoj.. 😘✋✌

Láska ide cez hokej ✔Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang