Láska ide cez hokej ✔

80. časť

¤ O 3 TÝŽDNE NESKÔR ¤

,,Bože Sid kde toľko trčíš ?!" zvrešťala som do mobil jak najväčší somár sveta. Pfffffff a ?
,,Ježiš Maria ! Veď tu je zápcha jak šľak !"
,,Daj mi to." vytrhla mi Dia mobil z ruky.
,,Heeej !"
,,Kde si ?" opýtala sa ho.
,,V zápche ?"
,,Tak si pohni lebo táto tu je taká nervná, že ju musia držať aby nešla niekomu vynadať." hovorila pokojným hlasom. A to že som nervná má pravdu, nespala som už skoro 72 hodín. Podľa mňa za to môže ta prekliatá horúčava.
,,Jak si mám, do riti pohnúť ?" už aj on začína byť nervný.
,,To je jedno. Hlavne príď skôr jak tu Katka stíhne niečo rozbiť."
,,Ok.." zrušil. Posadila som sa na lavičku a podupkávala som nohou. ,,Fakt nemám nervy, konečne po troch dňoch sa mi chce spať. No ani to teraz nemôžem." rozprávala som sa v duchu.
,,Ja končím." vstala som a schmatla kufor.
,,Čo zas blbneš ?" zalomila rukami Majka.
,,Ja idem k jeho domu. Konečne sa mi chce spať. Poďte." odpovedala som a ony vstali.
,,Tak fajn. Len dúfam že si nezabudla kam ideme." vzdychla si Gabika.
,,Neboj sa." usmiala som sa a zapla GPS. Už len aby som sa ja stratila 😂. Zadala som jeho ulicu, ktorú si jakš-takš ešte pamätám.

,,Môžme ísť." ukázala som smer, kam ideme.

,,Povedz mi jedno." pribehla ku mne Dia. Mala som tuša čo sa ide spýtať... ,,Jak ďaleko to je. No uvidím." prevrátila som oči.
,,No ?" vzdychla som si.
,,Jak ďa.."
,,Jak ďaleko to je ? Také dve-tri hoďky pešky. Preto po más Sidney ide." skočila som jej do reči a baby vzadu sa začali smiať. Ale to bol taký smiech že "dúfam že si robíš srandu".
,,Čo ?! Načo som tu išla ?! Na-čo ?" plesla kufor o zem.
,,Ty krava veď ti pukne." uchechtla sa Majka.
,,Ohhhh." vzdychla si Dia a zodvihla ho.

,,Ja už nemôžem." zhodila sa Baja na lavičku a vystrela nohy. Smiala by som sa keby sa o nich dakto potkne 😂.
,,Ježiiiin veď Sidov dom je tu." ukázala som na bránu oproti.
,,Ehm.. no...ja viem, preto som si sadla." uškŕňala sa, vzala kufor a prišla ku mne.
,,Pff no určite." kývla som hlavou.
,,Ideme ?" radšej zakecala.
,,Hej len zavolám Sidovi." šmatrala som vo vrecku aby som našla mobil. Po chvíli som ho našla.

○Sid ?
●Už som na letisku.
○Ehhh.
●Čo ?
○No.. my...my sme už pri tvojom dome.

Začala som sa smiať a baby tiež.

●ČO ?! TAK JA SA TREPEM CEZ CELÉ MESTO, HODINU STOJÍM V ZÁPCHE A TY MI TERAZ ZAVOLÁŠ ŽE UŽ SI PRI MNE ? To sa mi snáď sníva.
○Prepáč, mala som ti zavolať skôr.
●Hej mala.

Zrušil a ja som ostala stáť a mobilom pri uchu.
,,No ?" opýtala sa Gabika.
,,Nič." odložila som mobil do vrecka. Prešli sme cez cestu k bráne.

,,A teraz ako čo ? Je zamknuté." vyskúšala Baja bránu.
,,Neviem." mykla som plecami a len tak čumela na dom za bránou. O nejakú chvíľu zatrúbilo auto a brána sa začala otvárať. Nechápala som.

,,Greiss, uhni !" zakričal niekto. Otočila som sa a tam Sid. Vykukoval z okna.
,,Veď dobre." prevrátila som oči, schmatla kufor a uhla som sa. Stála som po boku Majky a čakala som kým Sid zaparkuje pred domom. Prešli sme cez bránu a Sid sa vybral k nám.

,,Ahoj." objal ma a vzal mi kufor.
,,Ahoj." povedala som nepríčetne. Už začínam byť bez toho spánku trochu viac vedľa.
,,Čo ti je ?" poobzeral sa po babách, ktoré už stáli okolo mňa.
,,Nič." pozerala som mu do očí.
,,Jaké nič ? Veď vidím že ti dačo je." chytil ma za plecia a zapozeral sa mi hlbšie do očí.
,,No.. eh.. len dlho nespala." chytila ma za plecia aj Gabika.
,,Aha."
,,No." už som ledva pozerala a stála na nohách.
,,Poď. Eeeeee... ty.. počkaj... Dia ?"
,,No ?"
,,Vezmeš jej ten kufor ?"
,,Nie.. prečo ?" vzala som ho.
,,Lebo preto." chytil ma pod kolená a zdvihol ma do vzduchu.
,,Crosby pusti maaaaa !" buchla som ho do ramena.
,,Kľuuuud." nadhodil ma aby som mu nespadla.
,,Ježiš." chytila som ho okolo krku.

Už si ani nepamätám, ako som sa dostala do domu. Prebralla som sa na gauči. Nikde nikto. Len z kuchyne bolo počuť myčku. Posadila som sa na kraj a pretrela som si oči. Poobzerala som sa okolo. ,,Nič sa tu nezmenilo." pousmiala som sa. Vstala som a namierila som si to do kuchyne a naliala som si vodu. Ešte som aj pohár našla 😂 normálne sa čudujem akú mám pamäť.

,,Už nespíš ?" opýtal sa dakto za mnou. Otočila som sa a ďalej som pila vodu.
,,Ee." pokrútila som hlavou a Sid prišiel ku mne.
,,Aká bola cesta ?" usmial sa.
,,Hrozná." prekrútila som oči a oprela som sa o linku.
,,Prečo ?" uchechtol sa.
,,Ešte sa smej." prekrútila som oči a umyla som pohár.
,,Keď neviem jak bolo tak čo mám robiť ?" uškrnul sa a posadil na barovú stoličku.
,,Súcitiť."
,,Hovorím že neviem ako bolooooo. Povedz a potom to usúdim." žmurkol na mňa.
,,Ej, nechaj tak." prekrútila som oči.
,,Fajn." postavil sa a podišiel ku mne. Zvraštila som obočie a čakala som, čo sa bude diať.

,,Sid nie." odtiahla som sa od neho keď sa chystal pobozkať ma.
,,Prečo ?"
,,No.. ja.. neviem."
,,Fajn, chápem. Máš iného a nechceš ho podviesť." rozhodil rukami a prekrížil ich na hrudi.
,,Nie nie nie." krútila som hlavou.
,,Tak ?"
,,Neviem Sidney."
,,Mám u teba aspoň ďalšiu šancu ?"
,,Ehm..."

*********

Som späť. WoW.
Rusko je olympísky šampión ! 👊👏💪Россия🇷🇺
Pred chvíľou som prišla zo zápasu. Ak sa tu nachádza nejaký Zvolenčan...vy zmrdi 😑😑😑😑. Ale nie, čo ste 😂😂 gratulujem, ale ďalší zápas medzi nami ste prehrali (PP:ZV) 😜😎. Dúfam 😁. Napukať nás 3:5 ? 😑 Amen.

Teraz sa budem snažiť viac vydávať časti, keďže sa LICH (skr.) (len mne, alebo aj Vám to pripomína prezývku Lichanca ? (Lichy) 😂)... nachádza na prvom mieste, budem sa snažiť udržať to čo najdlhšie a teraz sú aj tie prázdniny. Takže keď mám medzi tréningom voľno naťukám zopár slov a vždy mi výjde že to môžem večer vydať.

Och bože Palacinka, ty sa musíš furt toľko rozkecávať 😑.

Ahooooooj 😃💙👋