Láska ide cez hokej ✔

29. časť

,,Ehm.. ahoj." prihovoril sa mi neznámy.
,,Ahoj." utrela som si slzu.
,,Prečo plačeš ?"
,,Ale.. blbosť."
,,Fajn keď o tom nechceš rozprávať." usmial sa a dodal:,,Ja som Marek."
,,Ja som Katarína."
,,Nie si ty náhodou priateľka Crosbyho ? Aspoň sa mi na ňu podobáš."
,,Bola."
,,Jak to ?"
,,Rozišli sme sa."
,,Ou."
,,Hm."
,,Ty si Slovenka že ?"
,,Ehm, áno."
,,Ja som Čech." zaškeril sa.
,,Konečne nemusím hovoriť anglicky." uľavilo sa mi.
,,Ani ja."
,,Konečne." zopakovala som potichu.
,,Ehm.. takže môžem česky ?"
,,Áno."
,,Super. Tak, co tady děláš, vždyť už je skoro tma."
,,Pristála som nedávno."
,,Aha. Co tady budeš dělat ?"
,,Fotografku kojotom."
,,Fakt ?"
,,Áno, prečo ?"
,,Já hraji za Arizonu."
,,Počkať. Ty si Marek Langhamer ?"
,,Jo."
,,To fakt ?" vyvalila som oči a on prikývol.
,,A proč tady ješte sedíš s tým kufrem ?"
,,Nemám kde ísť, tak rozmýšľam že pôjdem do hotelu.
,,Jak to ? Jsi tady a nemáš kde bydlet ?"
,,Tak nejak."
,,To jako proč ?" opýtal sa a vyrozprávala som mu celý príbeh.

,,Vole, oni jsou blbý."
,,Hm."
,,Pojď, jdeš se mnou." uškrnul sa a vzal mi kufor.
,,Hej !" zvolala som a začala za nim bežať. Po niekoľkých metroch zastavil.
,,No vidíš. Teď jsem tě probudil a můžeš jít se mnou." uchechtol sa a pokračovali sme v ceste.
,,No dobre. Je to ďaleko ?"
,,Ani né. Takovou půlhodinku cesty ?"
,,Pohodička."
,,Přesne."
,,A nebude to tvojej priateľke vadiť ?"
,,Ne."
,,Nie ?"
,,Ne."
,,Fajn." usmiala som sa.
,,Ani jí to nemůže vadit."
,,Jak to ?"
,,Nemám přítelkyni."
,,Aha."

,,Jak jsi se dostala do Pittsburghu ?" opýtal sa po chvíli.
,,Cez môjho bývalého priateľa."
,,Jak jse jmenuje ?"
,,Michael Grabner."
,,Jej vole ten, minule mi dal na zápase přes hubu." zasmial sa a ja som sa tiež začala pučiť od smiechu.
,,Naozaj ? Niesi náhodou brankár ?"
,,Jo ale víš, i brankárovi někdy prasknou nervy. A pak je Crosby ?"
,,Jó." povedala som česky.
,,A proč jste se rozišli ?"
,,Posledný týžden nám to neklapalo. Hádali sme sa a tak. Dneska sme si to vysvetlili a letela som tu."
,,Aha. A kdy jsi jsem přiletela ?"
,,Ako do Pittsburghu či tu ?"
,,Pitt.."
,,Skoro pred dvoma týždňami."
,,Aha. Kdy začínaš v klubu ?"
,,Neviem. Ešte mi majú napísať."
,,Aha. Já tě můžu vzít na nějakej trénink nebo co."
,,Nie netreba. Už len to že ma prichýliš je pre mňa veľa. Ďakujem."
,,Předce by jsem tě nenechal spát venku nebo kde."
,,Ešte raz ďakujem."
,,Nemáš zač." celú cestu sme kecali a smiali sa.

,,Jsme tady."
,,Wow. Nádherný dom."
,,Líbi ?"
,,Áno, veľmi."
,,To jsem rád." usmial sa, znovu schmatol môj kufor a išiel po príjazdovej ceste ku vchodovým dverám.
,,Daj mi ten kufor prosím."
,,Počkej."
,,Nie, daj mi ho."
,,Ne ne."
,,Jo jo."
,,Ne ne."
,,Nehádaj sa so mnou a daj mi ho !"
,,Ne ne ne."
,,Ale noooooo."
,,Ee." konečne odomkol dvere a vošli sme dnu. Vyzuli sme sa a nechala som kufor v predsieni.
,,Je nádherný." rozplívala som sa.
,,Děkujiii." usmial sa. V obývačke boli na stenách zavesené dresy a sem tam hokejka.
,,Podobné to mal aj Sidney."
,,Takové to má asi každej hokejista." usmial sa. To je smejko toto.
,,Hmm asi hej."
,,Pojď, ukážu ti kde budeš bydlet."
,,Bývať ?"
,,Jo. Vždyť jsi řekla že potřebuješ někde bydlet, dokud si nenajdeš svoje bydlení ne ?"
,,Hej."
,,Tak pšššt." uškrnul sa a ja som ho následovala. Na poschodí otvoril dvere do väčšiej izby.
,,Může být ?"
,,Jasné."
,,Fajn. Tady máš." podal mi kufor.
,,Ty si nejak citovo naviazaný na ten kufor či čo ?" smiala som sa.
,,Jó, ja vždy."
,,Aha. Som nevedela."
,,Teď už víš."
,,Jó přesne."
,,Tak já tě nechám. Kdyby neco - můj pokoj je támhle." ukázal na kraj chodby.
,,Okay."
,,Tak dobrou."
,,Dobrú." sadla som si na posteľ a rozmýšľala či mám napísať Sidovy. Nakoniec som tak urobila a napísala aj partii.

,,Ahoj, som v Arizone."
S:,,Ahoj. Super. Čo ta rodina či kde si to mala ísť ?"
,,Niesom v tej rodine.."
S:,,A kde ?"
,,U Mareka Langhamera.
S:,,Čo tam robíš ?"
,,Ta rodina či čo to bolo sa na mňa po prílete vykašľali."
S:,,Takže si išla hneď k prvému čo si zastavila, hej ?"
,,Bože Sid."
S:,,Čo zase ?"
,,Ty by si to neurobil kebyže je už tma a nemám ja kde ísť ? A nepoznáš ma ?"
S:,,Keďže si taká pekná aká si, tak hej :D"
,,Milé od teba ;)"
S:,,Ja viem. :)"
,,Ja idem spať.. dobrú 😴"
S:,,Dobrú."

¤ Ráno ¤
,,Dobré ráno." pozdravila som Mareka keď som zišla do kuchyne.
,,Bré ránko." usmial sa a ja som sa skoro roztopila. Je taký zlatý keď sa usmieva.
,,Čo to robíš ?"
,,Toasty."
,,Jej."
,,Máš je ráda ?"
,,Jasné."
,,A s čím je máš ráda ?"
,,Syr. Hmmmmm." usmiala som sa.
,,Já taky."
,,Kedy máte prvý tréning ?"
,,O měsíc."
,,Až ?"
,,Jo."
,,Prečo som tu tak skoro ?"
,,Alespoň jsi u mne. Nejsem sám." uchechtol sa.
,,Tak aspoň dačo. Nevadím ti ?"
,,Ne,"
,,To som rada."
,,A proč bys mi mněla vadit ?"
,,Ja neviem. Som ako nejaký prížívník." vzdychla som si.
,,Nejsi."
,,Keď hovoriš."
,,Dobrou chuť." položil predo mňa tanier s toastami.
,,Aj tebe." povedala som a pustila som sa do syrových toastov.

O chíľu boli zjedené a my sme sedeli na stoličkách plný.
,,Jdeme někam ?"
,,Môžeme. Ale najprv mi to musí stráviť lebo prasknem." zasmiali sme sa.
,,Ok. Bude to muset stávit i mně." zaškeril sa.
,,Ale bolí dobré."
,,Jen ?!"
,,Sorry. Vynikajúce." uchechtla som sa.
,,To je lepší. Jdeš si kouknout telku ?" zasmial sa.
,,Dobre." vstali sme a išli do obývačky. Pustil veľkú Samsung telku a zapozerali sme sa. Išlo N.C.I.S. Los Angeles.
,,To nejde nič lepšie ?"
,,Proč ?"
,,Len tak. Moja kamoška o tom stále točí, točí a točí."
,,Fakt ?"
,,Áno, niekedy ju mám chuť zhodiť z nejakého mosta."
,,Ty si vrah." začal sa smiať.
,,Ja niee. Ee."
,,Fajn. Asi mám jen zlé info." stále sa smial.
,,Áno presne." smiala som sa s ním.
,,Asi jsi zjistím pravdivé."
,,Môžeš, ale neviem kto ti ich povie."
,,Neboj, mám své zdroje." žmurkol na mňa.
,,Bojim, bojim." smiala som sa.
,,Jó přesne. Boj se !"
,,Mamiiiiiiiiiiii."
,,Nekřič vole, přezradíš mně." smial sa.
,,Tak to budem rada keď ťa prezradím."
,,Jo ?!"
,,Jo bro."
,,Vždyť ty uvidíš !"
,,Nieeeeeeeeeeee." začala som kričať lebo ma začal štekliť.
Keď o chvíľu prestal, bola som celá červená a dusila som sa smiechom.
,,Nedus se."
,,To nehovor mne."
,,A komu ?"
,,Ja neviem."
,,Tak když budeš vědet dej mi vědet." začal sa smiať.
,,Fajn. S tebou sa človek nasmeje."
,,Jo i zadusí i vybrečí. Ale i s tebou, nechápu jak jse s tebou mohl Crosby rozejít. Musel mít doma fúru srandy."
,,Tak ten posledný týždeň asi nie." prestala som sa smiať.
,,Promiň, já nechtel."
,,Nevadí." usmiala som sa.
,,Já tě rozesměju."
,,Nie, nie, nie ! V žiadnom prípade ! Mareeeeek neopováž sa !" zjapala som.
,,Neskoro."
,,Mareeeeeeeeeeeeeeeeeeeek." zakričaka som a začala som sa dusiť na sline.
,,Dobře ! Už tě nebudu lechtat."
,,To... nepo..nepomôže." stále som kašľala.
,,Čekej." prisadol si ku mne a čapol ma po chrbte, prestala som sa konečne dusiť.
,,Diky."
,,Nemáš zač. Nepotřebuji mít v domě mrtvolu." smial sa.
,,Aha. Takže ti si ma "zachránil" len preto aby sa ti tu neváľal zombie ?"
,,Jo."
,,No pche !" hrala som urazenú ale dlho mi to nevidržalo. Zase povedal nejakú somarinu a vybuchla som do smiechu. Takto sme sa smiali celý deň, nikde sme ani nakoniec nešli.

Večer sme si ešte pustili telku a ja som pri nej zaspala. Marek ma vzal na ruky a odniesom ma do izby.
,,To si nemusel."
,,Vzbudil jsem tě ?"
,,Trošku."
,,Promiň. Jo a nenechal by jsem tě spát na pohovce."
,,Prečo ?"
,,Ráno by po domě chodil zombie." zase sme sa začali smiať.
,,Aha ok. Dobrú."
,,Dobrou."