Láska ide cez hokej ✔

23. časť

,,Sidney." budila som Sida už u mňa.
,,Hm ?"
,,Sme tu.."
,,Aha." otvoril oči a pozrel sa cez okno.
,,Tak ?"
,,Pekné hory.."
,,Len pekné ?!" uškrnula som sa.
,,Prepáč, krásne." smial sa.
,,Tak, cíť sa tu ako doma.." otec zaparkoval pred domom a my sme vystúpili a ja som mu to znovu preložila.
,,Vitajte !" zvolala mama pred domom.
,,Ahoj."
,,Dobrý." pozdravil Sid a podal si s mamou ruku. Zoznámila som ich a potom bol narade brat.
,,Kde sú ostatný ?"
,,Všetci sú v robote.."
,,Aha."
,,Tak Sid. Toto je môj brat Juraj. A Ďuri, toto je Sidney." podali si ruky.
,,Spolužiaci mi neuveria že je u nás svetoznámi hráč hokeja." povedal a ja som na neho vyvalila oči. On totiž hokej nesleduje, ani extraligu, nie to ešte NHL. Uškrnula som sa. A Sidovy to potom preložila, tiež sa usmial.
,,Poďte do vnútra. Určite ste po tej dlhej ceste unavený." povedala mama a následovali sme ju do domu.
,,Pekný dom.." obzeral sa dookola.
,,Dikyy." usmiala som sa.
,,Katka, vieš do ktorej izby sa máte zložiť." povedala mama.
,,Ehm, hej. Poď." odpovedala som a nenápadne vzala Sidovy kufor.
,,Hej !!!" zvolal a rozbehol sa za mnou po schodoch.
,,Neviem čo tam máš, ale už to neunesiem." zasmiala som sa po desiatich schodoch.
,,Daj a choď." zobral mi kufor a ja som išla ďalej naprázdno. Vošli sme do izby, otvorila som balkón a čakala, kým sa Sidney vybalí.
,,Mohli by sme ísť v stredu na Lomničák. Hm ?" opýtala som sa.
,,Super."
,,Fajn. Napíšem partii."
,,A kedy je tá svadba ?"
,,V sobotu."
,,Aha, ok."

,,Babenký, pôjdete v stredu na Lomničák ?"
B: ,,Ja by som išla."
D: ,,Emmm, dobre."
M: ,,Dobre.. aj chalani ?"
,,Hej."
G: ,,Súhlasím."
,,Natali ?"
N: ,,Opýtam sa Martina ale na 100% pôjdeme.
,,Super !"

,,Napísali že pôjdu."
,,Dobre."
,,Ideš spať ?"
,,Neviem.. možno ?" žmurkol na mňa.
,,Na to nemysli !" uškrnula som sa.
,,Ale noooooo." objal ma.
,,Nie Sid."
,,Fajn." otočil sa a hral nahnevaného.
,,Z teba herec asi nebude." smiala som sa. Otočil sa späť ku mne a ja som vedela že ma krutý osud neminie.
,,Nie Sidney ! Nie !" hovorila som keď sa ku mne začal približovať.
,,Ee."
,,Sidney ! Nerob !" smiala som sa.
,,Ale keď ty sa tak pekne smeješ." stále ma šteklil.
,,Crosby pusti ma !" bila som ho päsťami po chrbte keď si ma prevesil cez rameno, ale pre neho to bolo asi iba ako pohladenie.
,,Odkedy mi hovoríš Crosby ?" položil ma na posteľ a ďalej šteklil.
,,Od dneska !"
,,Ale no."

,,Moja sánka." povedala som po desiatich minútach šteklenia, chytila si čeľusť a dodala: ,,Ten smiech ma raz zabije,"
,,Veď ty sa smeješ vždy, sa čuduješ ?"
,,Nečudujem."
,,No vidíš."
,,Nechcel si ísť náhodou spať ?" opýtala som sa ho a on pokrútil hlavou.

,,Katka !" zakričala na mňa mama zo schodov.
,,Nooo ?"
,,Poďte sa najesť !"
,,Už !" odpovedala som a znovu všetko preložila Sidovy.
,,Kedy chceš dať bratovi ten darček ?"
,,Neviem, kde je ?" postavila som sa a podišla k ruksaku.
,,Tam by mal byť."
,,Mám ho. Aj hneď môžeme nie ?"
,,Ok." kývol hlavou. Postavila som sa, zobrala lego a dres tučniakov s podpismi a pobrali sme sa dole schodmi.
,,Kde je Juraj ?" opýtala som sa mami.
,,No ?" zvolal z obývačky.
,,Žiadne no, poď sem !" zavolala som ho. Privliekol sa ako spomalený záber.
,,No ?"
,,Tu máš."
,,Čo to ?" opýtal sa a išiel si ho zobrať.
,,Jak sa povie ?"
,,Diky." povedal a dala som mu lego.
,,Pači sa." podal mu dres Sid.
,,Ďakujem." povedal a dal si ho na seba.
,,Po anglicky."
,,Pana. Thanks you." zaškúlil.
,,To ďakujem už ani nemusí prekladať, už som ho počul toľkokrát že viem čo to znamená." zaškeril sa. Najedli sme sa a išli pozerať telku. Zapla som eurosport.
,,Nič ?" prepínala som s programu na program.
,,Počkaj, vráť to."
,,Aha." dávali zostrihy ešte z MS v hokeji.
,,Nechaj.. či ?"
,,Fajn."
,,Super." uškrnul sa.
,,Ja to tak nemám rada.."
,,Čo ?"
,,No že keď sleduješ hokej: normálny zápas. Nesleduješ: Maďari porazia Kanadu, brankár dá gól a maskot sa pridá k domácim."
,,Jaj." smial sa.
,,No.."
,,A ty si majstrovstvá nevidela ?"
,,Videla ale nie celé. Len naše zápasi."
,,Aha."
,,Noooooo."
,,A 2o19 sú majstrovstvá na Slovensku nie ?"
,,Jasné !"
,,Prídem pozrieť."
,,No, keď nebudete zase bojovať o The Cup tak v pohode."
,,Super,"
,,Ja si idem ľahnúť."
,,Idem aj ja, čakaj ma lebo sa tu v tom veľkom dome stratím."
,,Nestratíš, stačí keď výjdeš na chodbu a potom hore schodmi úplne hore." uškrnula som sa.
,,Si myslíš že trafím na chodbu ?"
,,Veď teraz si na chdobe.."
,,Všimol som si." uškrnul sa.
,,Dvakrát by som nepovedala."
,,Dobre vedieť." povedal a začal ma naháňať po schodoch.
,,Crosby ma nechytí !" zavolala som za ním, čo som ale asi robiť nemala.
,,Ej ha, Usaina Bolta tu máme." smial sa.
,,Mňa určite." uškrnula som sa. Dobehol ma na chodbe pri izbe. Podišiel ku mne a ja som sa mu zavesila okolo krku a pobozkala ho. Potom on mňa, znova a znova.

,,Dobrú," popriala som mu.
,,Dobrú noc." pobozkal ma a zavrela som oči a počúvala ako mu bije srdce...