Láska ide cez hokej ✔

47. časť

Vstala som z postele a prišla ku skrini. Nakoniec som si aj tak nechala to, čo som mala na sebe. Vyšla som na chodbu.
,,Marek ?" zvolala som. Potrebovala som sa uistiť či tu nie je. Ticho. Super.
Ešte som zišla do kuchyne a najedla sa.

,,Koľko je tých šalenych ?" pozrela som sa na hodinky, oo už je 18:00. Vstala som a obliekla si bundu, vzula tenisky a ešte dala šiltku. Môžem ísť.

,,Kde mi to hovorili že to je ?" zastavila som a zamyslela sa. Nakoniec som si spomenula. Je to nejaký rezervovaný veľký klub alebo ako to mám vysvetliť.

,,Ale no !" buchla som rukami po aute, ktoré ma skoro zrazilo, keď som išla cez prechod. Tie auta sa nejak na mňa lepia.
Vonku už je tma a začítajú chodiť "strašidlá". Pri domoch sa rozsviecujú tekvice alebo všeličo iné. ,,Mohla som kúpiť nejaké cukríky." pomyslela som si a pokračovala v ceste. A hádajte na koho som narazila. Partia strašidiel.
,,Ejjj ženy, še nezdače." zasmiala som sa.
,,A ty más kde kostým ?" ukazovala na mňa rukami Natali.
,,Ja som civilista." zasmiala som sa.
,,Aha." smustili smiech.
,,Kde ideš ?" opýtala sa po chvíli Majka.
,,Idem kuknúť na žúrku."
,,Jakú ?" opýtala sa natešene Dia.
,,Hokejisti."
,,Škoda." pokrútila hlavou.
,,Hokejisti a ty hej ?" smiala sa Baja.
,,Na jak."
,,Ideme ?" opýtala sa Majka.
,,Ta choďte, potom napíšem. A tak že mi dačo necháte." uškrnula som sa.
,,No my hej." zasmiala sa Gabika.
,,Tak čaute." kývla som im a pokračovala v ceste.
,,Hej, čav."

,,Ja sa tu raz stratím." zastala som pred nejakým klubom. Nesprávnym. Zapla som GPS a dala vyhľadať ten klub. ,,Bože, veď ja som minimál polhodiny od neho." prekrútila som oči. Už hneď som sa radšej vydala na cestu. A viete čo som zistila ? Kebyže idem tam kde mám, rovno z domu, som v klube za 15 minút. Aspoň sa prejdem keď už nič.
Skontrolovala som čas. 18:25. Paráda no.

,,Ahoj kočka." zastavil ma nejaký chalan, už vpodnapitom stave. Ignorovala som ho, až pokým sa dalo.
,,Kde utekáš ?" chytil ma za ruku a privinul si ma k sebe.
,,Pusti ma !" búchala som mu päsťami do hrude. Lenže to bol taký vymakaný chlap že to muselo byť len také pohladenie.
,,Ale noooo. Mohli sme si užiť."
,,Nikdy !"
,,Veď póď, uvidíš, bude sa ti to páčiť." žmurkol na mňa a musel sa chytiť stĺpu inak by spadol.
,,Pu-sti-ma !!!" snažila som sa vymaniť z jeho zovretia, lenže márne. Začal sa približovať a ja som bola v peknej riti. A to doslovne.
,,Hej ! Pusti ju !" zvolal niekto za mnou.
,,Ale veď si mi nepovedala že máš frajera." pustil ma. Otočila som hlavu a uvidela tam Christiána.
,,Ani keby čo bolo !" cúvala som od neho. Zastala som až pri Christiánovi a ten ma chytil okolo pliec. Ten chlap sa konečne začal poberať preč.

,,Ďakujem." silno som ho objala.
,,Nemáš zač." silné objatie mi opätoval.
,,Neviem čo by som robila kebyže sa tu neobjavíš."
,,Tak to neviem ani ja."
,,Strašne fest ti ďakujem !"
,,Naozaj nemáš zač." usmial sa.
,,A jak to že niesi na tej párty ?"
,,Som, len som sa už potreboval prevetrať. Bolo tam horúco, tak som sa išiel prejsť."
,,Aha."
,,A ty kde ideš ?"
,,Idem sa tam pozrieť."
,,Tak poď. Pôjdem s tebou."
,,Tak to budeš musieť chlape." uškrnula som sa a išli sme k tomu klubu či čo to je.

,,A kde máš kostým ?" opýtal sa po chvíli.
,,Nemám, ja ho nepotrebujem. Vyzerám jak strašidlo aj bez neho." zasmiala som sa.
,,Zase nepreháňaj." smial sa so mnou.
,,A ty ?"
,,No, asi tak ako si ty povedala." vybuchli sme do smiechu.

,,Počuješ to ?" opýtala som sa už pri bare.
,,Poď sa tam pozrieť."

¤ Oliverov pohľad ¤

,,Chápeš že u nej nemáš šancu ?!" rozhodil som naštvane rukami.
,,Hlavne že ty máš !" rozdrapoval sa Marek
,,Áno mám. A poviem ti už len toľko, daj od nej ruky preč ! Je moja a tak to aj zostane !"
,,Aký si si istý. Hlavne že ona mala už dvoch frajerov. Jak vieš, že ostane už len pri tebe ?!"
,,No, už len pri tebe by ostala." pokrútil som hlavou.
,,Ty.. ty čo si o sebe myslíš ?! Že si kto ?!"
,,Oliver..." nedokončil som. Marek na mňa skočil a začali sme sa biť.

¤ Môj pohľad ¤

Priblížili sme sa k boku klubu. Začuli sme tam dva, známe hlasy.
,,Ty.. ty čo si o sebe myslíš ?! Že si kto ?!" zjapal Marek.
,,Oliver..." nedokončil. Pozrela som sa vystrašene na Christiána. Pozrela som sa späť a tý dvaja sa už stihli do seba pustiť. Nečakala som, rozbehla som sa naštvane k nim.
,,Okamžite prestaňte !" zrevala som. Ale zjavne ma nepočuli.
,,Christián, pomoc." pozrela som sa na neho.
,,Fajn."
,,Dobre, ja berem Olivera a ty Mareka ok ?"
,,Ok." kývol hlavou. Prišli sme k nim, museli sme dávať pozor aby sme od nich nedostali cez držku.
,,Môžeš." kývla som hlavou. Chytila som Olivera za ramená.
,,Prestaň ! Počuješ ?!" kričala som a potom aj Christián.
Po chvíli sme ich od seba odtiahli.
,,Vám drbe alebo hej ?!?!?" zlostila som sa. Boli ticho. Položila som si tvár do dlaní.
,,Christián ?"
,,Hm ?" podišiel ku mne.
,,Necháš ma tu prosím s nimi ?"
,,Ako chceš. Drž sa. A vy neblbnite !" dvihol varovný prst a odišiel.

,,Kate.." chytil ma za ruku Oliver.
,,Nie ! Žiadná Kate ! Prečo ste sa pobili ?!" nezvládala som to.
,,Pretože si myslím že si moja a on nemá čo na teba šahať."
,,Čo si to povedal ? Ja niesom nikoho ! Jedine tak som s tebou a niesom tvoja. Niesom vec aby som niekomu patrila !"
,,Ale veď ja som to tak nemyslel." posunul si ruku na môj pás.
,,Nechaj ma." povedala som slabo a odtiahla som sa od neho.
,,A ty Marek.. čo si o mne akože myslíš ?!"
,,Ja ?!"
,,Nie, vieš čo.."
,,Co jsem řekl ?" začal Česky.
,,Ty vieš čo si povedal ! Ja niesom nejaká sukničkárka !"
,,Ale, promiň." sklonil hlavu.
,,Vy ste ale.." pokrútila som hlavou a rozbehla sa preč.
,,Kate !" zakričal ešte Oliver. Ale to som už ignorovala.
Po piatich minútach som konečne zastavila. Sadla som si na najbližšiu lavičku a zvesila hlavu. Nechala som slzy nech si robia svoje.
Utrela som si ich a podoprela si hlavu rukou. Obzrela som sa, lebo som niečo počula. Nemýslila som sa.
,,Kate, prosím." pribehol k lavičke Oliver.
,,Bože môj."
,,Kate."
,,Povedala som !" otočila som sa a ďalej bežala. Zastavila som len dvakrát, raz s toho už pri dome. Otočila som sa či niekde nie je Oliver alebo Marek. Nikde nikto. Vošla som do domu a vybehla do izby.