Láska ide cez hokej ✔

87. časť

¤ O 2 ROKY NESKÔR - Sidneyho pohľad ¤

,,Ahoj, tak.. zase som tu." zavrel som dvere. Plyšáka, ktorého som som jej kúpil, som položil na posteľ k jej nohám.
,,Už ti to asi ide na nervy, keď do teba rozprávam a ty mi nemôžeš odpovedať. Aj mne by išlo." usmial som sa a sledoval som obrozovku, kde zelená čiarka zobrazovala jej tep. Toto jediné mi dáva nádej, že ma počuje. Chytil som ju za ruku a palcom som jej hladil chrbát ruky.
,,Dneska máme znovu zápas, proti Arizone. Chalani od kojotov sa na teba stále pýtajú. Už ani neviem čo im mám povedať. Už je to dva roky a ja si na teba počkám, až pokým sa nepreberieš. Hej a doniesom som ti plyšáka.. ďalšieho no." uškrnul som sa a poobzeral som sa po izbe plnej plyšákov a kvetov.
,,Už tu máš okolo desať plyšákov, no u mňa uch je už okolo štyridsať. Stále ti ich nosím buť ja, alebo chalani z Pittsburghu alebo iních tímov ktorích poznáš. Škoda že to nevidíš, aj kvety tu máš no ako som povedal, doma to už nemám kde dávať. Po zápase ťa ešte prídem pozrieť, no teraz už musím ísť, Arizona nepočká." pobozkal som ju na čelo a vstal som.

Vošiel som do štadiónu.
,,Ako je na tom ?" opýtal sa niekto za mnou. Otočil som sa a tam stál Oel. Len som pokrútil hlavou.
,,Stále žije a to je hlavné. Doktori nechcú nič hovoriť."
,,Aha.. pôjdeš za ňou ?"
,,Bol som, ale po zápase ešte pôjdem. Prečo ?"
,,Len by som ti dál plyšáka."
,,Prečo nejdeš za ňou ty ?"
,,Pochybujem že by chcela aby som tam bol."
,,Aha. Tak, po zápase mi ho môžeš dať. Fajn ?"
,,Dobre." kývol hlavou. Otočil som sa a zamieril do šatne. Všetci chalani tam už boli a keď som vstúpil do šatne, všetci na mňa pozerali. Len som pokrútil hlavou a posadil som sa. Oni sklonili hlavy a ďalej sa venovali svojej výstroji.

Vybehol som na ľad a potom po chvíli korčuľovania som sa postavil na bully. Vyhral som ho a nahral som dozadu.
Po niekoľkých minútach sme sa dostali do zakončenia a strelil som gól, ktorý som ako inak venoval Kate.
Do konca tretiny sme dali už len dva góly, no ten druhý neplatil, keďže bol už po siréne. Pozbieral som sa z ľadu keďže som mal zamotanú hokejku medzi nohami a spadol som.

Vošiel som do kabíny a sadol som si na svoje miesto. Mobil už nekontrolujem, len zvonenie mám naplno. Tréner nám tam hovoril čo máme zlepšiť, keď ho prerušil vyzváňajúci mobil. Môj vyzváňajúci mobil. Zhodil som si rukavice a šmatral po vreckách, až som ho nakoniec našiel. Neznáme číslo. Zamračil som sa a chalani ma sledovali spolu s trénerom.

,,Prosím ?"
,,Pán Crosby ? Tu doktor Lucas." oboznámil sa a mne sa rozbúchalo srdce. (Lucas je jeho priezvisko). Zapol som reproduktor aby to počuli všetci.
,,Áno ?"
,,Voláme o slečnu Greiss." povedal a mne sa ešte viac rozbúchalo srdce, až som myslel že mi vyskočí z hrude.
,,Čo je s ňou ?"
,,Žije. Pred nejakou hodinou sa prebrala."
,,Počkajte, čo ?!" na tvári sa mi ukázal úsmev aký som nemal nikdy. Chalani, ani ja sme neverili vlastným ušiam.
,,Prebrala sa a vníma."
,,Ďakujem !" zrušil som a usmieval som sa jak priblblí. Nemal som slov. Všetci sme boli šťastný že sa prebrala a vníma.

,,Tréner môžem ?"
,,Hm..no dobre, choď." kývol hlavou.
,,Ďakujem." začal som zo seba davať dole výstroj a tréner rozprával ďalej.

,,Pozdrav ju !" zakričal na mňa Matt keď som otváral dvere.
,,Jasné." stratil som sa za dverami.

Zaparkoval som pred nemocnicou a z auta som tak vyskočil, až som si rafol hlavu o bok strechy.
,,Do riti !" chytil som sa za hlavu a sadol som si späť do auta. Šúchal som si hlavu jak besný. Pozrel som sa do späťáka a uvidel som na zadnom sedadle ďalšieho plyšáka. ,,Neviem odkiaľ si sa zobral ale ideš so mnou."

Keď to konečne prešlo, znovu som vystúpil z auta, zabúchol som dvere a zamkol.
Rozbehol som sa k hlavnému vchodu a rovno na tretie poschodie do Kateinej izby.
Zaklopal som a vošiel. Kate sedela na posteli a telefonovala. Zrejme partii.

,,Kate ?"
,,Áno ?" otočila sa.

,,Zavolám vám neskôr."

¤ Môj pohľad ¤

,,Au,"
,,Prebrala sa !" povedala zrejme sestrička.
,,Čo ?" rozlepila som oči a snažila som sa posadiť, no nešlo to.
,,Len pokojne ležte." povedal doktor.
,,Ale kde to som ? Čo sa stalo ?"
,,Ste v nemocnici."
,,Prečo ?"
,,Mali ste haváriu a boli ste v kóme." hovoril ďalej doktor pokojne.
,,V kóme ?! Koľko ?"
,,Dva roky."
,,Dva roky ?" do očí sa mi nahrnuli slzy a začala som plakať. ,,Dva roky v kóme.. neviem čo je s mojou rodinou, partiou, Sidneym. Nič." hovorila som v sebe.
,,Urobíme vám najprv zopár vyšetrení a potom.. Chcete niekomu zavolať ?"
,,Hm." kývla som hlavou.

Po nejakej hoďke ma vrátili na izby.
Vzala som mobil a našla som si mamu a zavolala jej.

,,Mami ?"
,,Kto je tam ?"
,,Katka."
,,Katka ?! Ty žiješ ?!" cítila som, že už jej stekajú slzy.
,,Hm.. hej " usmiala som sa.
,,Katka !" to už plakala a ja tiež.
,,Ako sa máte ?" povedala som cez slzy.
,,Ja.. ja... ani neviem ako sa máme. Som taká šťastné že žiješ !" volali sme spolu ešte niekoľko minút a išla som volať babám. Našla som skupinu a vytočila som.

,,Haló ?"
M:,,Sidney to si ty ?"
B:,,Bože, Majka už len Sidney by rozprával babským hlasom a ešte sloven.. KATKA !"
,,Och Bože vy ste hrozné."
G:,,Katka ty žiješ !"
,,Asi by som inak nevolala."
D:,,Toto mi chýbalo."
,,To som rada."
B:,,Ani nevieš ako si nám chýbala."
,,Čo máte nové ?"
G:,,Noooo Baja ?"
,,A kde je Natali ? Veď mi ukazuje že je prihlásená a zrušila to."
M:,,Hej onaaaa.. má dcéru."
,,Čo ?!"
G:,,Hej a Baja s Maxom sa zobrali."
,,Si zo mňa robíte srandu !"
B:,,Nie. Chceli sme aby si tam bola tiež ale Max mi dohovoril."
,,Čo ti ako povedal ? ,Kedy sa chceš vydávať keď sa náhodou nepreberie ?' alebo ,Čo keď bude v kóme nad sedem rokov ?' hejže ?"
B:,,No.. tak nejak."
,,Och.. áno ?"
G:,,Čo ?"
,,Zavolám vám neskôr."

Zložila som si mobil od ucha a zrušila som.

,,Sidney !" znovu mi vyhŕkli slzy.
,,Kate !" objal ma.
,,Sid." povedala som potichu a plakala som mu do trička.
,,Ani nevieš ako si mi chýbala."