Láska ide cez hokej ✔

42. časť

¤ O deň neskôr ¤

,,Bože, kto otravuje." zamrmlala som ešte zo spánku, otvorila oči a schmatla mobil.
,,NEMÁTE ČO ROBIŤ ?!" zrevala som do mobilu. Zase volajú tie naše ženy zo skupiny 😑.
G:,,Šak kľuuud."
M:,,Čo tak reveš ? Mám ohluchnúť ?"
,,Pre mňa za mňa." zamľaskala som a zrušila hovor.

M:,,Prečo si to zrušila ?"
,,Lebo ste ma zobudili a ja chcem spať."
G:,,Počkaj."
,,................😑..."
G:,,Veď je už u vás dosť hodín aby si vstala. 😐"
,,Že dosť hodín ?!"
G:,,No ?"
,,😑"

,,Je ešte len 11:30 a ona povie už ?!" nadvihla som obočie.

G:,,A neni ?"
,,No neni."
G:,,Koľko máte ?"
,,Stupňov ? Nwm asi 70"
D:,,70 ?! 😱 veď ja by som už nežila 😨"
,,Fahrenheitov 😑😑😑"
D:,,Veď ja viem 😅"
,,😑"
G:,,Tak koľko ?"
,,11:32"
G:,,No 😑"
,,😶"
M:,,Čo ti je ?"
,,Jak sa to možeš opýtať ?"
M:,,Čjv 😑"
,,Lebo chcem."
G:,,Jaj 😆"
,,No jaj 😑 tluci."

Nemienila som sa rozlúčiť, proste som tak surovo vypla wi-fi (😂) hodila mobil na stolík, nech sa rozbije, prečo nie a snažila sa ďalej spať.

,,BOŽE !!!!" zrevala som zase na mobil. Teraz som si už ale pospala. Zase tie kozy vyčaptané 😑😑. Schmatla som mobil.
,,ČO ZAS ?!" povedala som a hneď zrušila.
G:,,To ešte furt spíš ? 😮"
,,Nie, vieš čo, čakám kým mi zase dakto zavolá a ja mu budem môcť vynadať 😑.
G:,,To som ťa až tak vynervovala ?"
,,No hej. Ja vám nevolám uprostred noci a nebudím vás."
G:,,Ale veď není noc 😑"
,,Ale ja som vstávala o šiestej a už mám za sebou aj let tak čuš lebo ja ten mobil hodim o stenu."
G:,,No sry no 😑 to by si neurobila.. 😂"
,,Že nie ?" vyvalila som oči.

Zapla som videochat.

,,Teraz sleduj !" uškrnula som sa.
G:,,Nedáš tooo ! A keď hej, dám ti 30€"
,,Tak to sleduj. Zarobim za nič..."
G:,,No dav.."

Hodila som mobil o stenu. A to nestihla dohovoriť. Celý sa rozpadol. Vstala som z postele a vybrala sa k nemu. Barlu som nechala barlou a išla bez nej. Displej je kvalitne puknutý (😑) nie veľmi ale je. Pozbierala som všetko, kryt, baterku, SIM-ku a toť asi vše (😂).
Všetko som to hodila na stolík, neposkladané a znovu zaľahla. ,,Hmmm teraz sa vyspinkám." dala som si ruku cez oči a zaspala.

,,Keď ma neporazí teraz, tak už asi nikdy !" naštvala som sa. Zvonil zvonček. Ďakujem za Mareka, ktorí bol taký ochotný a išiel otvoriť.

》Marekov pohľad《
,,Ježišmarja.. kto otravuje ?" vstal som z postele. Prešiel som okolo Katkinej izby, ako vidím, už nespí. Vybral som sa dole schodmi a rovno do vchodu.

,,Čus."
,,Čau." pozdravil som Olivera.
,,Je tu Kate ?"
,,Hej." pretrel som si oči a zývol.
,,Dobre potom."
,,Prečo ?"
,,Len som jej volal a bola nedostupná, tak či náhodou.."
,,Nie, je tu." skočil som mu do reči.
,,Môžem ísť za ňou ?"
,,Spí." zaklamal som.
,,Ehm.. aha... tak.. tak keď sa zobudí nech mi zavolá. Maj sa !"
,,Hej. Čau !" kývol som mu rukou a zabuchol dvere.

》Môj pohľad《
,,Kto to bol ?" opýtala som sa Mareka keď išiel okolo mojej izby.
,,Nějakej omyl." zastavil a vošiel dnu.
,,Marek."
,,Co to děláš ?"
,,Opravujem si mobil ako môžeš vidieť."
,,Co jsi s ním udělala ?" zasmial sa.
,,Hodila som ho o stenu."
,,Co ?"
,,Počul si." uchechtla som sa.
,,Tak ty jsi drsná." uškrnul sa.
,,Jak hladká múka."
,,Jó, asi tak." smial sa a potom odišiel.

Konečne som ho poskladala, ko-neč-ne !
,,Oni nedajú pokoj." zapla som mobil a tam 4 zmeškané hovory. Otvorila som to a všetky od Olivera. Chvíľu som váhala či mu zavolať alebo napísať. Nakoniec som sa rozhodla pre písanie.