,,Au au aau." toto boli moje prvé slová hneď ráno. Keďže som sa pretočila na druhú stranu a tou mojou zranenou nohou zavadila o druhú nohu a myslela som že umrem. Síce už je trochu v poriadku ale stále to není OK, je to iba.. hm... mini dobre. Stúpiť na ňu môžem ale stále kuľhám. ,,Kúrče." povedala som keď som nohy zvesila z postele. Asi som mala silno zaviazaný obväz.
,,Dobré ráno." pozdravila som Mareka v kuchyni. ,,Bré." ,,Tak, dnes prvý tréning." ,,Jó." usmial sa a predo mňa dal wafle. ,,Mňaaam. Milujem." hneď som si vzala jednu. ,,Ehm.. je něco co ty nemiluješ ?" zasmial sa. ,,Neviem." začali sme sa smiať. ,,Jdeš i ty ?" ,,Na tréning ?" ,,Jo." ,,Áno, prečo ?" ,,Jen tak. Tvá noha nevypadá dvakrát nejlíp." ,,Nevadí, chodiť môžem a to je hlavné." ,,Tak fajn. Asi tě nepřesvědčím." ,,Nie." usmiala som sa a vzala si ďalšu waflu. ,,Dobrou chuť." uškrnul sa keď si prisadol. ,,Aj tebe." zasmiala som sa.
,,Čo na seba ?" postavila som sa pred skriňu. Sprostá dilema 😑. Nakoniec som z kufra (naschvál) vyhodila tenisky s logom Pittsburgh Penguins. Mala som ich keď som letela do Arizony. Potom mikinu Arizony a pod to čierné tričko a sivé nohavice ktoré milujem 💟.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potom som zo stolíka zobrala menovku a hodila ju na posteľ. Pomali som sa začala obliekať. Vlasy som si zopla do vysokého copu a potom z neho urobila vrkoč. Dneska ešte fotiť nebudem ani nič, proste si hopkám na striedačku a budem sa uhýbať letiacim pukom 😂.
,,Katko jdeš ?" zavolal zo schodov Marek. ,,Veď už idem." vyšla som z izby. ,,To co máš na nohách ?" vyvalil oči a ja som vyplazila zo srandy jazyk. ,,Vidíš nie ?" povedala som so smiehom. ,,Bohužel jó." smial sa. ,,Problém ? Tak si ho vyrieš." žmurkla som a zišla okolo neho. ,,Nemám ale no.." uškrnul sa. ,,No vidíš, veď mi nikto nebude pozerať na nohy čo mám obuté." prekrútila som očami. ,,No jen aby. To bylo první co jsem si na tobě všiml." ,,Ja už hore ale nejdem." prekrížila som si ruky na hrudi. ,,Tak nechoď. Chceš jiné ?" ,,Nie." ,,Ty seš zaťatá." ,,Ja viem." usmiala som sa tak retardovane ako to len viem. ,,Ježišmarja." začal sa smiať. ,,No poď lebo hneď prvý deň prídeme neskoro." popohnala som ho a išla von k autu. Nastúpila som a on akurát hádzal tašku do kufra.
,,No pojď." zastavil pred štadiónom a vystúpili sme. ,,Musíš ma viesť lebo sa tu stratím." zasmiala som sa a dala som si na hlavu jeho brankársku masku.
,,Ahojte." pozdravil nás, mne už známy hlas. Oliver. To sme už začali rozprávať po anglicky. ,,Ahoj." otočila som sa a hneď aj odzdravila. ,,Čus." odpovedal Marek. ,,Čo sa ti stalo ?" opýtal sa keď videl ako som kuľhala. ,,Aaaale. Diery sú smrť." zasmiali sme sa. ,,Ja idem." povedal Marek a zmizol za dverami do štadiónu. ,,Takže, čo sa ti stalo ?" opýtal sa ešte raz a povedala som mu to celé. ,,Aha. Poznám." uškrnul sa a vošli sme do štadióna. ,,Pomalšieeee." povedala som aby spomalil. Predsa on je chlap jak hora a ja ešte taký malý invalid potom nestíham. ,,Prepáč." zasmial sa.
