Láska ide cez hokej ✔

44. časť

,,Au." prevalila som sa na druhý bok a buchla rukou o stolík. Zaslúžim si pochvalu za šikovnosť. Ďakujem.
Nahmatala som mobil a pozrela na čas. 10:38. ,,Jak to majú ? O dvanástej tréning.. do hajzlu !" rýchlo som sa posadila a vzápätí hneď aj naspäť ľahla.
,,Čau." pozdravil ma Marek keď prechádzal okolo izby. Je nejaký divný. Len som mu kývla hlavou. Znovu som vstala a začala sa obliekať. Zo skrine som vytiahla čierne tričko a:

Samozrejme šiltovka na hlavu a strepala som sa do kuchyne. Vytiahla som len jogurt (premnožená chladnička jogurtov 😂) rýchlo som ho do seba nahádzala.
,,Kam jdeš ?"
,,Ku doktorovi."
,,Proč?"
,,Dneska mi dávajú dole sádru."
,,To tak skoro ?"
,,Hej, poobede máte tréning a večer zápas."
,,Jaj." kývol hlavou a bol ticho. Nič, ani necekol o tom, že ma zvezie. Kašlem. Vstala som, vošla do chodby a obula tenisku. Do vaku som si hodila druhú, spolu s mobilom a peňaženkov. Vyštartovala som.
Keďže som sa nemusela ponáhľať, išla som si svojím tempom.

Už som len ulicu pred nemocnicou, keď tu som sa otočila a hádajte koho som stretla ?
Hokejistov Islanders ako si behajú. ,,No.." pomyslela som si a nadvihla obočie. Uhla som sa nakraj chodníka a nechala ich prebehnúť. Keď pri mne zastavil Michael. ,,Fakt ?" opýtala som sa v duchu a skoro ma porazilo.

,,Ahoj." pozdravil ma s úsmevom. Ale s takým, s akým ma niekedy balil. Božeeee.
,,Čus." pokračovala som v ceste.
,,To si ešte furt nasratá ?"
,,Nie, mala by som ? Nebudem si pre niekoho ako ty, ničiť nervy že ?"
,,Fakt prepáč."
,,Toto som od teba nečakala ! A nemienim ti to tam rýchlo odpustiť."
,,Jak myslíš. Ja som sa za tebou neprišiel hádať."
,,Tak čo teda chceš ?"
,,Čo máš s nohou ?"
,,Vidíš že mám sadru. Takže čo to znamená ? Je zlomená ty kokso." prekrútila som oči a prešla cez prechod.
,,Jaj veď hej. Videl som to v správach."
,,Nemal by si ísť za svojími ?"
,,Mohol by som ale odprevadím ťa k...?"
,,Nie nemusíš, do nemocnice zájdem aj sama. Teraz sa o mňa už zaujímať nemusíš, mal si sa predtým."
,,Tak prepáč že ťa mám ešte stále rád, neviem či je to obojstranné."
,,Nie, nie je to obojstranné a nemusíš si robiť plané nádeje." naštvane som sa usmiala.
,,Takže nový frajer ?" prešiel na inú tému.
,,Čo ?"
,,Ten.. ako sa volá ?"
,,Teba nemá čo môj súkromný život zaujímať."
,,Ja len, vieš, videl som ho na jednej oslave či čo to bolo s takou babou a potom s ňou aj odišiel." povedal a ja som zastavila. Pravdu povediac, poriadne, ale že poriadne ma to zaskočilo. Oliver ?
,,Neklam mi !"
,,Ja ti neklamem. Teraz ti hovorím pravdu."
,,Ako málo kedy pretým, prečo by som ti mala akože veriť ?" otočila som sa na neho.
,,Lebo som ich videl. Haloo počujeme sa ?"
,,Ty vidíš všetko že ?"
,,Všetko nie, ale toto som videl."
,,A kto to ešte akože okrem teba videl ?"
,,Neviem, bolo nás tam dosť. Ale väčšina bola pripitá."
,,A všetko sa týmto vysvetľuje, môj zlatý. Všetci ste boli pripitý. Takže aj ty. A to znamená, že tie tvoje drobulinké očká zle videli."
,,Ale ty vieš že ja nepijem."
,,Pche." spomenula som si, že má pravdu. Nepije. Ale toto o Oliverovi pravda nemôže byť.
,,Zaskočil som ťa že ?"
,,A prečo mi to vlastne vravíš ? Nejako si sa o mňa začal zaujímať odkedy som sa s tebou rozišla."
,,Nemôžem ?"
,,Nie a choď si oxidovať ku svojim !" naštvala som sa a vošla do nemocnice.

,,Mareeeeek ?" prišla som ku schodom a zakričala. Už doma. Ticho ako v hrobe. Asi išel do obchodu.

Už je 12:45 a Mareka nikde. No nič, keďže by som už barlu mala prestať používať, skúsila som sa prejsť od postele ku skrini. ,,Auu." zabolela ma noha uprostred trasy. Ale pokračovala som ďalej. Naspäť k posteli som sa vrátila už tak, že som skákala na jednej nohe.

,,Kde si bol ?" opýtala som sa Mareka na štadióne.
,,Na nákup. Vyjedla jsi mi všechny jogurty."
,,Jaj." usmiala som sa ale on ani len kútik nezdvihol. Hmmmm.

,,Jak je ?" prišiel ku mne Garett.
,,Ani neviem. Ty ?" pokrútila som hlavou.
,,Fajn. Vidím, že už nemáš sadru." usmial sa.
,,Už nie," tiež som sa usmiala a Garett potom vybehol na ľad.

,,Christian !" zastavila som ho keď vychádzal ako prvý zo šatne.
,,Hmm ?" otočil sa na mňa a usmial.
,,Nevieš čo je s Marekom ? Od rána sa so mnou nerozpráva. A keď hej, ale tak znudene jak neviem čo." vybrali sme sa na cestu von zo štadióna.
,,Netuším. V šatni a na ľade je normálny. Len sa asi pohádal s Oliverom alebo čo. So všetkými sa rozpráva len s ním nie. Ktovie. Pači sa." mykol plecami a otvoril mi dvere.
,,Aha, ďakujem." slabo som sa usmiala a vyšli sme na čerstvý vzduch.
,,Ak niečo zistím, dám ti vedieť." milo sa usmial.
,,Ďakujem." úsmev som mu opätovala.
,,Nemáš zač."
,,Držím palce na zápase."
,,A čo, neprídeš ?"
,,Jasné že hej." zasmiala som sa a vydala na cestu. Vlastne som ani nevedela, kde pôjdem.

,,Hmmmm." zastavila som pred knižnicou. Po chvíľke rozmýšľania som do nej vošla.

Prechádzala som medzi regálmi a obzerala si knihy. Až som natrafila na jednu, ktorá mi padla do oka. Hockey Stories - Wayne Gretzky #99. Vytiahla som ju spomedzi ďalších kních a začala v nej listovať. Našla som si prázdne kreslo a začítala som sa.

,,To už je toľko ?!" vyvalila som oči na hodinky. Rýchlim krokom som mierila ku kase alebo čo to bolo a vzala som si knihu. Vložila ju do vaku a ponáhľala sa na štadión. O chvíľu je zápas a ja ešte trčím tu.

,,Ahoj." pozdravil ma Oliver keď už stáli pod tribúnamy a čakali na sirénu.
,,Čaf." odzdravila som sa a šľapala k striedačkám. Z vaku som vytiahla puzdro, kde som mala foťák.
Zápas sa mohol začať.

Presilovka za presilovkou. Takto vyzerala prvá tretina. No z našej strany to bol děs a hrůza. Mali sme najviac oslabení. Aspoň mi to tak vychádza, podľa toho koľko som ich napočítala.

Druhá tretina už bola vyrovnanejšia. Dokonca sa do brány postavil Halák, takže super.
V polovici tretiny dal gól Lawson, takže 1:0, ale o niekoľko minút odpovedal Michael a bolo 1:1.
Bolo už len 20 sekúnd do konca treniny a vyfasovali sme gól z hokejky Dennisa Seidenberga.

Do tretej tretiny sme vbehli, alebo lepšie povedané, vkorčuľovali rýchlim gólom ktorí dal Zbynek. 2:1.
Ostávalo 8 minút do konca a Jason dal ďalší gól. 3:1. Na ten odpovedal v 3 minúte Anders Lee. 3:2.
Ale do sirény sa stav už nemenil a vyhrali sme.
Hráči ostali ešte na ľade a oslavovali to tam s fanúšikmi. Chvíľu som fotila, až mi na displej vyskočilo políčko s nápisom Lack of storage space.
Mala som chuť buchnúť tým foťákom o plexisklo.
Ale vydržala som to a potom som sa pobrala von aj s ostatnými.

,,Ideš ku mne ?" opýtal sa Oliver pred štadiónom.
,,Ehm.. no.. nie, prepáč."
,,Aha, prečo ?"
,,Nemám nejako náladu."
,,Ja by som ti ju napravil." uškrnul sa.
,,Nie, inokedy."
,,Tak ťa aspoň zveziem."
,,Netreba, ešte čakám." usmiala som sa.
,,Na ?"
,,Haláka."
,,Aha. Počkam s tebou, ak ty to nebude vadiť."
,,Tak dobre." povedala som s úsmevom a čakali kým výjde Jaroslav Halák zo štadióna.

,,Nejdeš ?" opýtal sa Marek.
,,Nie."
,,Proč ?" vysvetlila som mu na koho čakám.
,,Aha. Tak ja idem. Čaute." rozlúčil sa s nami.

Potom sme tam ešte chvíľu stáli až vyšiel Jaro.
Išla som k nemu a poproslila ho o fotku. V pohode sa so mnou odfotil. Len ho trošku zaskočilo že som Slovenka. Michael tak divne pozeral ale bolo mi to jedno.
Potom som sa pobrala za Oliverom.

Odviezol ma, zastavil a potom som ho pobozkala a išla si ľahnúť. Neznesiteľne ma bolela noha. Ani som sa neprezliekla asi nič, zaspala som jak zarezaná.

°°°°°°°
Len taký môj koment xDD
Aj Vám ta fotka (v médiách) pripomína tak trochu hru The floor is lava ? :33 xD