Láska ide cez hokej ✔

63. časť

(Samo Solenský ⬆)

,,To ti neni zima ?" opýtal sa ma niekto. Hneď som sa otočila. Stál tam Samo Solenský.
,,Ou.. nie. Čo ty tu ?" opýtala som sa ho.
,,Chalani išli na večeru.."
,,A ty nie ?"
,,Hej, veď som hladný jak vlk." usmial sa.
,,Tak tu nestoj a choď sa najesť.. hej a gratulujem." postavila som sa a podala mu ruku.
,,Ďakujeme." opätoval mi úsmev.
,,Teraz Fínsko hej ?"
,,Hej no."
,,Aj ich dáte, ľavou zadnou." mávla som rukou.
,,V to veríme. Môžem ?"
,,Hej.." posunula som sa na lavičke a on prisadol si.
,,Ako sa volá ?"
,,Suomi." usmiala som sa.
,,Fín hej ?"
,,Áňoo." uškrnula som sa.
,,Suomi.. poď." zapískal na neho a Suomi len vyvalil veľké, nechápave hnedé oči.
,,To musíš tak."
,,No daj." zasmial sa.
,,Baj sem brácho, pôjdeme do tepla." zasmiala som sa a Suomi sa ku mne pomali približoval. Vstala som aby nemusel namáhať tú nohu a vzala ho na ruky, potom som si znovu sadla na svoje miesto.
,,Dobree." zasmial sa a pohladkal ho.
,,Si prvý, ktorému sa dal pohladkať."
,,Ty si prvá, ja druhý. A to fakt ?"
,,Hej." kývla som hlavou.
,,Verí ti.." zahľadel sa na neho.
,,Tak to dúfam." usmiala som sa a tiež zahľadela na Suomiho, ktorí sa pýtal k môjmu spolusediacemu.
,,Kde sa chystáš ?" opýtal sa ho.
,,Chce ísť k tebe.. chceš ?"
,,Keď dáš." uchechtol sa a podala som mu ho.
,,Páčiš sa mu." usmiala som sa.
,,Aj on mne. Takže si si ho nechala ?" zasmial sa.
,,Hej.. len musím to nejak zariadiť keďže od rána do obedu alebo od obedu do večera som na zimáku. A potom sa chodí na zápasi.. neviem jak to mam povedať... dajme tomu trip, tak chodím domov až nad ránom."
,,Na zimáku ?"
,,Hej, robím pre Popradských Kamzíkov."
,,A čo robiš ?"
,,Klubová fotografka." usmiala som sa.
,,Dobree.." usmial sa a ja som sa skoro roztopila. ,,Kurňa, Katarína..presnať." varovala som sa.
,,No.. ja teda idem, už mi začína byť zima." uchechtla som sa a vstala. Urobila som krok od lavičky keďže som stála v malom záveji. Samo sa niež postavil a išile mi podať Suomiho. Urobila som k nemu krok a wiiii, šmyklo sa mi 😑. Samo ma rýchlo chytil za ruku a v druhej držal Suomiho. Keď videl, že ma asi neudrží a stiahnem ho zo sebou, chytil ma ešte silnejšie a pritiahol k sebe a pristála som mu tvárou na ramene.
,,Ďakujem.. budem si musieť kúpiť nejaké protišmykové topánky." začala som sa smiať.
,,Nemaš zač, no, to budeš musieť." pridal sa ku mne.
,,Zoberieš prosím Suomiho k hotelu ? Keď sa mi zase šmykne aby mi nespadol." poprosila som ho.
,,Dobre." usmial sa.
,,Ďakujem."
,,Chyť sa.. možno nespadneš."
,,Hej, alebo zletíme obidvaja." zasmiala som sa.
,,Noooo, aj to je možnosť." uchechtol sa.
,,Nie.. ale ďakujem." usmiala som sa a približovali sme sa k dverám hotelu.

,,Tak ešte raz ďakujem." vošli sme dovnútra a podal mi Suomiho.
,,Aj nabudúce." usmial sa.
,,Ďakujem."
,,Bože, už toľko neďakuj." zalomil rukami.
,,Tebe Boh ďakuje ?" zasmiala som sa.
,,Čo ? Aha.." pridal sa ku mne.
,,Tak ja idem.. ahoj."
,,Ahoj." rozlúčili sme sa a vybrala som sa k výťahu a on do jedálne.

,,Kde si bola tak dlho ?" opýtala sa Dia.
,,Emmm.. no.. len...len vonku, veď so Suomim." položila som ho do Majkinej postele, postelila som svoju a potom ho premiestnila.
,,A čo sa tak zakotkodákavaš ?" uvelebila sa Majka na posteli.
,,Nie náhodou zakoktáva ?" nahodila úškrn Dia.
,,Jakeby to nebolo jedno." rozhodila rukami a ja som sa zababušila do periny a hladkala Suomiho.
,,No ?" nedala pokoj Dia.
,,Veď čo ?" prevrátila som očami.
,,Asi si si neuvedomila že sme ťa mali na očiach." uchechtla sa Natali.
,,Čo ?!" vystrelila som z postele.
,,Aaa práve si sa odhalila že si tam nebola sama." zasmiala sa Dia a ja som jej vyplazila jazyk a znovu zaľahla.
,,Ej tam." pokrútila som hlavou.
,,Veď povedz kto to bol ?" dobiedzala Natali. Ja som vstala z postele, obliekla si nohavice, mikinu a na hlavu dala čiapku.
,,Kde ideš ?" nechápali.
,,Za koho ma máte ?! Za nejakú sprostú sukničnárku alebo čo ?! Stále mi to dávate najavo ! Vždy ! Ja za to predsa nemôžem čo sa deje s tými sprostými chlapmi !" nahrnuli sa mi slzy do očí a vybehla som z izby.
,,Katka počkaj !" zakričala niektorá na chodbe. To som už trielila dole schodby a bola som skoro na prízemí, keď som do niekoho narazila. Keď mi došlo že sa na mňa pozrie začala som si utierať slzy.
,,Čo sa ti stalo ?" opýtal sa ma chlapčenský hlas.
,,N-nič." odvetila som.
,,Zase neklam.. inač by si asi neplakala. Nie ?"
,,Samo čakaj !"
,,Čo je ?" prišiel k nám Samo a podľa všetkého Buček.
,,Prosím nechajte to tak chalani." začala som plakať ešte viac. Snažili sa mi pozrieť do tváre, ale za prvé, sú fest vysoký a za druhé, mala som tak sklonenú hlavu že ma začínal bolieť krk.
,,Fehy ideš ?" zakričal niekto od dverí a samozrejme hneď ako si všimol že pri mne stoja, taktiež sa ku nám vybral.
,,Najprv nám povedz čo sa stalo." pokračoval Fehy.
,,To by ste nepochopili !" vymanila som sa mu zo zovretia a rozbehla sa von.

Zastavila som až keď ma ovládli slzy a nevidela som ani na krok. Poobzerala som sa kde je najbližšia lavička. Po chvíli som ju našla, tak som si sadla. Stále som videla hotel, no nemienila som ísť už ani o krok ďalej. Stále Buffalu neverím. Pozrela som sa k hotelu a stále tam stáli 3 postavy a hľadeli na mňa.

Sedela som na lavičke ešte len niekoľko sekúnd.
Obzerala som sa okolo a utierala slzy. Keď o chvíľu sa v tme niečo zalesklo. Zbystrila som zrak a z neho vyšiel nejaky zrejme psychoš s nožom.
,,Ahoj slečinka.. čo tak sama a potme ?" prihováral sa. Otočila som sa k hotelu, nikto tam nebol a ja som začala panikáriť.
,,Č-čo ch-chcete ?!"
,,Buď nejaké peniažky alebo bude tiecť krv !"
,,Ale... ale ja nič nemám !" ukázala som mu prázdne vrecká.
,,Tak nemám na výber." začal sa približovať.
,,Nie ! Pomoc !!!!!!" zkričala som. Už sa len modliť aby to niekto počul.

♤♤♤♤

Tak, naším chalanom sa to nepodarilo 😢, síce si to výťazstvo zaslúžili. Škoda tých naších žŕďok, ale čo už 😧. Komu budete držať päste ďalej ? Ja asi tým Švédom 🇸🇪

Ani neviete ako mi pri posledných riadkoch začalo biť srdce 😅. Fuj ! 😓

Ďakujeeem za prečítanie 😘