3. časť

2.7K 101 2
                                    

,,Dobre ráno!" Zobudila som sa a pozdravila som mamu, otec je už v robote. Je 11:15 a čudujem sa, že som sa zobudila tak skoro, keďže som išla spať o 01:40 áno, tak neskoro, urobila som si všetky úlohy a teraz mam pokoj a ešte napíšem babám a dáme stretko:
,,Haló, je tu niekto ?" Opýtala som sa, ešte 15 minút nikto nič.
,,Normalne ste to tu zaspamovali 😑" písala som a dúfala že odpíšu aspoň teraz.
,,Aj ja si myslím.." napísala Majka a ja som sa potešila že už nespia.
,,Konečne vy Šípkové Rúženky !" Odpísala som.
,,No čusteee gembleri.." napísala Gabika.
,,Seruuuus!! 😂" napísla Dia svojím pozdravom ktorí používa vždy.. aj keď netreba.
,,No, rozmýšľala som, či by sme nešli na pizzu," napísala som rýchlosťou blesku.
,,To je super ! O koľkej a kde sa stretneme ?" pýtala sa Gabika a Majka s Diou už len čakali rovno na odpoveď. Pravdepodobne.
,,Nooooo... čo tak o 17:00 pred pizzeriou ? A nie že pôjdete do vnútra jak vás už poznám 😑..." odpovedala som im.
,,Okj, lem neobjednávajde pizzu s ananásom ! Lebo odídem.." to je naša Dia, zase sa sťažuje.

Už stojím pred pizzeriou a čakám na naše spomalené záberi ktoré pokým sa sem doplazia tak aj odídem najedená. Aha, tam už sú.
,,KONEČNE !!!" zakričala som.
,,Môžeš byť rada, že sme vôbec prišli." Och tá Majka 😂.

(tu odporúčam pustiť pesničku)
Už sedíme pri veľkom drevenom stole a objednávame si pizzu, objednali sme si Hawai a nutellovú.
Keď sme začuli v rádiu pesničku ktorú Majka nikdy nespúšťa z rozumu, modlili sme sa aby ju nezaregistrovala. Ale márne.
,,Počujete to ?!" Skríka. Kývli sme hlavami.
,,Llama in my living room...!" Spievala si a my sme vedeli že tancu (ak sa to tak dá nazvať) sa nevyhneme. A mali sme pravdu.
,,To je lama Emma." povedala som so smiechom.
Majka sa postavila a vytiahla nás spoza stolu tak rýchlo, že som skoro rozliala kolu. Tancovali sme a tancovali a ani sme nezaregistrovali ľudí ktorí už boli na odchode a všimli si nás. Pozerali na nás tým takým spýtavým pohľadom že "na čom fičíme" ale ignorovali sme ich a užívali život. Keď som si tak uvedomila tak pasovalo to, lebo Majke a Dii už maturita klope na dvere. A budú sa bifliť aj keď ako ich poznám, budú to mať na háku aspoň do posledného mesiaca pred ňou.

Je 22:18 a už som sa dotrepala po tej tme spolu z Gabikou domov. Je mi zima.. chcem byť chorá a zajtra neísť do školy. Anooo 😂. Ale nič také sa nestane 😑.

●●●●●●●●●●

Táááák ďalšia časť je tu 😊
Dúfam že sa páči ... aj áno VOTE 😉
Ďakujem za čítanie 😁

Láska ide cez hokej ✔Où les histoires vivent. Découvrez maintenant