Zakázaná láska ✔

18.

Zajtra je môj veľký deň. Zajtra sa budem vydávať. Až dnes som si to uvedomila naplno. Už od zajtra budem pani Summersová a budem sa musieť rozlúčiť so svojim doterajším životom. I keď ako poznám Harryho, kto vie do akej miery sa s ním budem musieť rozlúčiť, keďže Harry možno nebude chcieť vôbec žiadny čas tráviť so mnou.

„Amara, zlatko poď sem." Zakričala na mňa mama, ktorá mi pomáhala s balením a ako jediná osoba v tomto dome sa tešila na tento deň a ako jediná bola rada, že ako to celé dopadlo. Pretože podľa nej, si to naša rodina zaslúži aby sme sa aspoň takto vyšplhali na rebríčku popularity vyššie.

„Potrebuješ s niečím pomôcť? Zabudla som na niečo?" Spýtala som sa jej keď som prišla do kuchyne kde som ju videla usmievať sa, čo ma dosť znepokojilo, ona sa neusmievala až tak často ako v posledných dňoch. A jej správanie môže mať len dva dôvody a to že buď volal Harry alebo je u nás Harry. Neviem ako, ale dokázal si ju získať a úplne oklamať tým ako sa na ňu snažil zapôsobiť.

„Nie, všetko už máš zbalené len som chcela aby si sa išla obliecť lebo volal Harry a vyzdvihne ťa o takých 30 minút a pôjdete sa niekam najesť." To som mohla tušiť, že on volal i keď som nerozumela tomu, že prečo chce so mnou tráviť nejaký čas, keď ako on povedal nebudeme sa ani vidieť pokiaľ to nebude nutné.

„Ale ja sa s ním nechcem vidieť ja.."

„Amara, to ako hovoríš. Je to tvoj budúci manžel a preto by si sa k nemu mala správať s úctou a nie takto." Vedela som, že moja mama nikdy nepochopí, že to nebude ľahké manželstvo. Nikdy nepochopí, že ma nikdy nebude mať rád.

„J-ja.. chcem dnešný deň tráviť ešte doma a chcem byť s vami." Potrebovala som ju nejako presvedčiť, že je to kvôli tomuto a nie kvôli tomu, že nechcem byť v jeho spoločnosti.

„To je pekné, Amara, ale musíš sa naučiť s ním tráviť čas a ty sa musíš naučiť ako sa máš správať, lebo po svadbe to už všetko budeš musieť vedieť." Vedela som, že mi tým chcela len dobre ale.. brala som to od nej ako zradu. Myslela som si, že aspoň moja rodina príjme fakt, že možno sa nechcem za neho vydať i keď nemám inú možnosť. Myslela som si, že moja rodina a hlavne mama ma bude chápať. Ale mýlila som sa, ona je najviac zaslepená a myslí si, že s ním možno môžem byť šťastná.

„Dobre." Povedala som a otočila som sa na odchod z kuchyne.

„Amara, kam ideš?" Spýtala sa ma keď ma videla odchádzať.

„Idem sa pripraviť na stretnutie s ním a musím si aj nájsť nejaké vhodné oblečenie." Povedala som jednoducho.

„To nemusíš pretože ti poslal šaty, v ktorých pôjdeš. No nie je to nádherné ako sa o teba stará." Zasnívala sa mama. Ja som si len pomyslela, že to vôbec nie je pekné od neho, lebo viem čo sa chystá robiť po svadbe. Vedela som, že ma určite verejne poníži s tým, že sa bude všade vláčiť so svojimi milenkami.

„Hej je to pekné. Ale aj tak sa musím ísť nejako upraviť, veď nemôžem ísť takto." Musela som čo najskorej odísť z prítomnosti mojej mamy lebo som vedela, že už dlhšie sa nedokážem pretvarovať a tváriť sa, že som z toho všetkého náramne šťastná.

„Máš pravdu, nemala by si ho sklamať svojim svojím výzorom." Povedala mama s úsmevom.

„Máš pravdu." Povedala som jej medzi dverami z kuchyne a čo najrýchlejšie som si zobrala krabicu aj so šatami od neho a utekala som do izby.

V izbe som si sadla na posteľ a hodnú chvíľku som len tak sedela a pozerala sa okolo seba na svoju už skoro prázdnu izbu s nábytkom a pár krabicami. Nedokázala som sa ubrániť slzám, pretože som si uvedomila, že už je to realita a nijako sa to nedá zmeniť. Zajtra sa vydám a bude po všetkom, zajtrajším dňom stratím svoju identitu.