16.

6.3K 345 19
                                    

Dole mám pre Vás napísanú takú malú otázočku.

Sadla som si vedľa neho a uvažovala som nad tým prečo prišiel. Jedna z možností je, že ho pozvala moja mama. Ale zároveň som vedela, že by vtedy asi neprišiel.

„Nevedela som, že dnes prídeš." Povedala som mu bez toho aby som si premyslela, že čo hovorím. Hlavne, že čo mu hovorím pred mojou mamou.

„Amara, čo to hovoríš, veď..." Mama sa na mňa pozerala akoby som pomaly niekoho zabila. Ja viem, že sa o mňa bojí a chce pre mňa niečo dobré ale ...

„To je v poriadku ja chápem, že moja budúca manželka si chce ešte užiť posledných pár dní ako slobodná žena." Usmieval sa na moju mamu.

„Ale to určite nie.. možno je len trošku v strese, ale aj tak by sa mala k Vám správať pekne a milo a nie akoby sme ju zle vychovali." Hovorili o mne akoby som tam ani nebola.

„Ale to si ja nemyslím, že ste ju zle vychovali. Podľa mne ju musíme chápať, veď to nie je určite pre ňu jednoduché takto sa za niekoho vydať a ešte za niekoho ako som ja. Určite vie, že teraz to bude pre ňu náročné, keďže moja manželka bude mať veľmi veľa vecí, ktoré musí vedieť a bude všetkým od našej svadby na očiach. Takže ja ju aj celkom chápem." Kým to hovoril tak mi položil svoju ruku na moju. Nevedela som čo s tým mám spraviť. Jeho dotyk mi nebol vôbec príjemný, hlavne potom, čo sa stalo v tej reštaurácií.

„Myslím si, že by sme mali začať jesť aby nám to nevychladlo." Povedala som, pretože som chcela aby mi konečne pustil ruku.

„Áno to by sme mali." Povedal, usmial sa na mňa a pustil sa do jedla akoby to bolo úplne normálna večera. A akoby ešte pred niekoľkými hodinami nebol v spoločnosti svojej milenky. Teda nevedela som či ju tak môžem volať, keďže sme ešte s Harrym neboli manželia.

.....

„Ďakujem za večeru," Povedal Harry keď už bol pomaly na odchode.

„Dúfam, že Vám chutilo. A ak budete chcieť tak budeme veľmi radi, ak k nám prídete znovu." Videla som, že na mamu zapôsobil. A to sa pri mojej mame veľmi často nestáva, žeby bola k niekomu takto milá.

„Veľmi rád si znovu niekedy zopakujem tento večer. A dúfam, že aj keď budem bývať s Vašou dcérou, tak aj vy nás potešíte svojou návštevou." Videla som na ňom ako sa snaží aby vyzeral pred ňou čo najlepšie. Aby vyzeral ako dokonalý snúbenec.

„To budeme veľmi radi, ak k Vám budeme môcť niekedy prísť." Smiala sa moja mama a videla som na nej, že je rada, že niečo také povedal.

„Ešte raz ďakujem za príjemné pohostenie, majte sa a dobrú noc." Povedal keď sa pohýnal ku dverám.

„Amara, ideš ma odprevadiť?" Povedal v mojej tesnej blízkosti. Ja som si ani nevšimla, že kedy prišiel ku mne takto blízko.

„J-jasné." Nevedela som si ani predstaviť, čo by odo mňa mohol chcieť.

„Tak čo sa to s tebou deje?" Spýtal sa ma keď sa za nami zatvorili dvere.

„J-ja. N-neviem čo myslíš." Dúfala som, že si nás s Carou nevšimol.

„No tak lebo sa správaš divne a ja nemám čas na to aby som riešil tvoje hlúpe nálady. Mám dosť problémov so sťahovaním a s firmou a so všetkým. Ja nemám taký ľahký život ako máš ty." Konečne sa nepretvaroval a bol sám sebou. A ja som mohla znovu vidieť jeho pravú tvár.

„J-ja sa správam úplne normálne. Nič zlé nerobím." Nechcela som sa s ním o tom rozprávať, nemohla som mu povedať pravdu.

„No to vidím." Kým to hovoril tak pretáčal očami. Videla som na ňom, že mu to nie je po vôli. Vedela som , že mu musím ísť veľmi na nervy.

„J-ja len .. je na mňa toho veľa a musím sa ešte aj baliť." Povedala som mu prvú vec, ktorá ma napadla a dúfala som , že uverí tomu čo som mu povedala a nebude sa ma na nič viacej pýtať.

„Hej, chápem. Aj ja mám teraz veľa starostí s balením." Povedal a ja som nevedela aké balenie má na mysli. Ale možno myslel na to, že sa musí Sára zbaliť a odísť, lebo ako viem, tak nechce aby bývala s nami . Hoci mne by to nevadilo a bola by som rada, keby je tam aj ona, lebo len s ním si veľmi neviem predstaviť bývať. Nevedela som si ani predstaviť a ani som si to nechcela predstavovať ako bude naše spoločné bývanie. Ale možno to bude tak, že obaja budeme ako keby len spolubývajúci a možno bez slova budeme okolo seba chodiť.

„A-aké sťahovanie máš na mysli?" Pre istotu som sa ho to spýtala lebo sa v ňom nevyznám.

„No predsa moje, hádam si si nemyslela, že by som chcel bývať s tebou. Ty budeš bývam v mojom dome, tam kde si už bola. A ja budem bývať v centre blízko mojej firmy aj s mojou priateľkou. Takže budeš mať celý dom pre seba a neboj nebudem ťa chodiť otravovať, len na verejnosti budeme spolu a budeme sa musieť správať ako manželia." Keď to hovoril tak sa tváril akoby nehovoril nič tak dôležité.

„T-takže nebudeme bývať spoločne?" Spýtala som sa šokovane. Toto som nečakala, že by niečo také spravil.

„Hádam si len tvoja hlúpučká hlavička nemyslela, že by som chcel s tebou zdieľať spoločné priestory, že by som sa k tebe správal ako milujúci manžel a čo ja viem ešte čo. A netvár sa tak prekvapene, musela si vedieť, že teba by som si nikdy nevybral. Alebo si dúfala, že budem niekto kto ti bude sedieť pri sukni? Alebo si tak hlúpučká, že si chcela aby som býval s tebou?" Smial sa mi do tváre a ja som si uvedomila, že som sa v ňom veľmi mýlila. Bol ešte viacej zlý človek ako som si myslela, bol to najhoršie čo som kedy spoznala. Až vtedy som si uvedomila ako veľmi ho baví keď može ubližovať ľudom, ktorí sa nemôžu nijak brániť.

„J-ja.. ja ne-neviem." Nedokázala som sa na neho pozrieť a ani mu povedať súvislú vetu bez toho aby som znovu nezačala koktať.

„Ale nemusíš sa báť, zo začiatku niekedy prídem, lebo potrebujem aby si mi dala syna, prípadne dcéru a potom ma už budeš vídať iba na oficiálnych večierkach a niekde kde si nebudem môcť zobrať milenku." Videla som mu v očiach, že ho to ešte viacej baví mi ubližovať a vidieť moju reakciu na to čo mi hovorí.

„M-môžeš si robiť čo len chceš, nič mi do toho nie je." Povedala som a bez toho aby som sa na neho pozerala som sa otočila a snažila sa čo najrýchlejšie dostať do mojej izby bez toho aby rodičia videli, že ma niečo trápilo. A nedokázala som pochopiť, prečo ma to čo mi povedal tak zobralo. Nechápala som tomu, čo ja za takýto krátky čas dokáže so mnou robiť.

Žeby aj napriek všetkému som k nemu niečo cítila?

Prajem Vám krásny večer.

Chcela som sa spýtať, či by ste chceli aj časť z Harryho pohľadu alebo bude najlepšie, ak to bude len z jej pohľadu . Ďakujem

Dúfam, že sa Vám časť páčila.

Ďakujem za každé prečítanie, vote a komentár.

Zakázaná láska ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora