Zakázaná láska ✔

41.

„Amara, dúfam, že ešte nespíš." Vrútil sa dnu Harry, bez toho aby zaklopal.

„ešte som hore, len som si niečo čítala." Povedala som mu a dúfala som, že sa ma nebude pýtať na to čo čítam.

„to je skvelé, aspoň ťa nemusím budiť, lebo to by mi trhalo srdce lebo keď spíš tak si veľmi roztomilá." Povedal a stále sa na mňa uprene pozeral. Jeho správanie sa mi zdalo veľmi zvláštne.

„Harry, ty si pil?" spýtala som sa ho to. Inak som si nedokázala vysvetliť jeho správanie.

„to nie, vyzerám tak? Poď odchádzame na dovolenku. Nič si so sebou neber. Všetko kúpime keď budeme na mieste. Nechcem strácať už žiaden čas. Chcem byť len s tebou a s mojou dcérou. Rozmýšľal som a .. ja už nechcem aby bola moja práca dôležitejšia ako moja rodina. Chcem aby si ty bola na mojom prvom mieste."

„My-myslíš to vážne?" nedokázala som spracovať čo mi povedal. Nemyslela som si, že niečo takéto budem počuť od neho takto skoro a hlavne potom čo sa stalo naposledy.

„áno myslím. Ja... rozmýšľal som a nechcem aby sme skončili ako moji rodičia. A hlavne si nechcem raz v budúcnosti uvedomiť, že som stratil to najdôležitejšie v mojom živote. Nechcem o teba prísť a .. a chcem aby si aj ty bola šťastná so mnou." Hoci som bola predtým rozhodná, že mu len tak jednoducho neodpustím, ale potom čo mi povedal som sa nemohla na neho už hnevať aj keď mi veľmi ublížil. Vedela som, že sa tým veľa vecí nevyrieši, ale chcela som mať aspoň na malý moment pocit, že mu naozaj na mne záleží a myslí to skutočne. I keď som už aj vtedy tušila, že aj keď sa bude veľmi snažiť, tak pre neho bude práca veľmi dôležitá. A nie len preto, lebo miluje svoju prácu, ale hlavne preto lebo má veľkú zodpovednosť nad našou Spoločnosťou.

„tak pôjdeš so mnou na dovolenku?" Spýtal sa ma po chvíli keď som nič na to nehovorila.

„Ja-ja..veľmi rada pôjdem." Povedala som a musela som ho objať. Videla som na ňom, že to pre neho nebolo jednoduché.

„Tak teda poďme." Povedal a už ma ťahal von z izby.

„Ale Harry, mali by sme si zabaliť nejaké veci so sebou." Povedala som mu a dúfala som, že na chvíľu odíde z izby. potrebovala som skryť denníky, lebo som vedela, že aj keď nebudeme doma tak sa bude v našich izbách upravovať a náhodou by ich mohol niekto nájsť. A samozrejme by sa do dozvedel Harry a on by z toho nebol práve najšťastnejší.

„Máš pravdu, ale dáme si 5 minút aby sme si zbalili iba to najpotrebnejšie a odišli. Nechcem aby sa znovu stalo to čo predtým." Povedal dal mi rýchlu pusu a už ho nebolo.

Ja som sa rozhodla čo najskôr všetko niekam skryť a potom si niečo nahádzať do tašky.

„Amara, odchádzame." Povedal Harry a už ma ťahal niekam preč.

............

„tak kam by si chcela ísť?" spýtal sa ma keď sme boli na letisku.

„ani neviem."

„musí byť nejaké miesto, ktoré si chcela navštíviť. A pýtam sa hlavne preto aby som vedel kam mám kúpiť letenky."

„no neviem, vždy som chcela vidieť Áziu, chcela som spoznať ich kultúru a všetko okolo toho." povedala som mu.

„uvidíme čo sa s tým dá robiť." Povedal a mňa nechal sedieť na lavičke. Tak trošku mi stále nešlo do hlavy prečo sa ku mne takto pekne chová a prečo je zrazu takýto milý. Teda vedela som kto ho k tomu naviedol, ale nemyslela som si, že by to na neho mohlo zabrať. Asi by som potom mala zavolať Care a poďakovať sa jej za to, čo s ním spravila.

„musím ťa sklamať nič do Ázie dnes neletí ale pôjdeme do Talianska, z neho sa vrátime naspäť a potom pôjdeme niekam spoločne so Sárou. A neskôr nám vybavím Áziu." Povedal a ja som nedokázala tomu uveriť. Nemyslela som si, že by mohol byť tak dlho bez práce. Teda, ak tam nechcel byť iba pár dní.

„A na ako dlho ideme preč?" spýtala som sa ho.

„to ešte neviem, ale dúfam, že ti to bude vyhovovať. A nejako veľmi nemám chuť sa vracať veľmi skoro do práce takže čo najdlhšie chcem byť s tebou a užívať si tvoju prítomnosť." Povedal a objal ma. Potom čo povedal, už ani jeden z nás nič nepovedal, lebo by sme to mohli už len pokaziť. A v tomto objatí sme zotrvali až pokým nám neletelo lietadlo.

................

„Dúfam, že sa ti tu páči." prisadol si Harry ku mne večer keď som pozorovala západ slnka.

„áno veľmi. Ďakujem ti veľmi pekne Harry, za toto všetko. Je to dokonalé." Naozaj to také bolo. Boli sme tu už 6 dní a ja som mala pocit, že som sa ocitla v raji. Skoro celé dni sme trávili spolu, až na pár hodín, cez ktoré sa venoval práci. Ale nejako mi to veľmi nevadilo, lebo som mala aj nejaký čas na to aby som sa mohla oddávať svojim myšlienkam. Ale obávala som sa toho, čo sa stane keď sa naša dovolenka skončí. Tu bol z neho milý, pozorný a starostlivý manžel, ale rozmýšľala som či mu to vydrží aj potom ako sa ocitneme doma a už nebudeme spolu len mi dvaja.

„ja by som ti mal poďakovať za to, že si tu so mnou a .. za všetko čo pre mňa robíš." Hoci som od neho v posledných dňoch nepočúvala nič iné ako boli takéto slová, stále ma veľmi zaskočili. Nikdy som si nemyslela, že by mi on mohol niečo také povedať.

„milujem ta," povedal tak potichu, že som to skoro ani nepočula. Nebola som si istá, či to povedal naozaj on alebo som len chcela aby to povedal.

„prosím?" otočila som sa naňho aby som mu videla do tváre.

„Milujem ťa, Amara. Od prvého momentu čo som ťa uvidel som vedel, že mi prinesieš niečo do života. A priniesla si i keď som netušil, že by to mohla byť láska." Povedal a ja som nevedela ako mám na to reagovať. O tomto jedinom som ani nesnívala, že by mi mohol povedať.