Zakázaná láska ✔

23.

„Ale no neklam. Veď vieš, že to nemá rád a znovu by sa na teba nahneval keby vedel, že len klameš kade chodíš. A viem aj to, že nepríde lebo odišiel preč na dobu neurčitú takže sme tu samy a mali by sme to aj patrične osláviť a využiť čas, ktorý nám je dopriaty." Bol odo mňa vzdialený už len na krok. Vedela som, že už mi nič nepomôže.

Práve keď sa ma chcel dotknúť tak do miestnosti vletela Cara aj s jej taškami. „Zabudla si .... čo sa tu deje?" vyzerala prekvapene.

„nič, čo by teba mohlo zaujímať. A teraz odíď." Povedal Harryho otec.

„myslím si, že by ste mali odísť vy a už sa nevracať."

„Ty mi nemáš čo rozkazovať. A odídem kedy budem chcieť ísť preč a vypadni lebo aj tebe sa môže niečo zlé stať." Bola som rada, že už nie je tak blízko mňa ale bála som sa toho, že by mohol ublížiť Care.

„to si nemyslím a radila by som Vám aby ste išli preč lebo inak sa o tom čo sa tu stalo dozvie Harry a viete, že to potom s vami nedopadne dobre." Vyhrážala sa mu. Mala som pocit, že to na neho nezaberie, veď je muž a my sme len dve ženy. Ale keď spomenula, že sa o tom dozvie Harry tak na chvíľku stuhol a zbadala som v jeho pohľade strach. Nechápala som čo sa to deje.

„Idem ale ja sa ešte vrátiť. Ešte sa stretneme, maličká." A s týmito slovami odišiel. Až keď bol preč tak som sa dokázala slobodne nadýchnuť.

„Amara, si v poriadku? Neublížil ti?" pribehla ku mne a začala ma objímať. Bola som veľmi rada, že je tu. Bola som rada, že sa vrátila.

„Ďa-ďakujem, že si sa vrátila." To bolo to jediné čo som dokázala zo seba dostať, nič viacej som nedokázala povedať. Stále som sa triasla a mala strach, že by sa mohol vrátiť.

„videla som jeho auto vzadu za domom a vedela som, že od neho nič dobré nemôžeme čakať a preto som sa rozhodla vrátiť sa a pozrieť sa čo sa deje. Ale toto čo som videla som nečakala. Nemyslela som si, že by bol niečoho takého schopný i keď mi Harry niečo spomínal, že sa k tebe správal nevhodne ale nečakala som, že asi myslel niečo takéto. A nečakala som ani to, že by sa vrátiť potom čo mu povedal Harry. Myslela som si, že má viacej rozumu a že pozná viacej svojho syna. Veď vie tak isto ako je, že Harry je veľmi majetnícky a na nič čo je jeho si nenechá siahať. A aj napriek tomu siahol na teba." Aj napriek všetkému som bola rada, že je tu a že je moja kamarátka i keď som veľmi nerozumela tomu čo mi hovorila.

„chceš spravím ti čaj alebo chceš niečo silnejšie?" spýtala sa ma potom čo som na nič nereagovala a dosť dlho sme spolu sedeli v tichosti.

„ma-mala by som ho spraviť ja veď..."

„ja viem, teraz si tu domáca ty ale .. potom čo sa ti dnes stalo si myslím, že by bolo najlepšie ak by si iba oddychovala a niekto sa o teba postaral.

„Ďa-ďakujem, ani nevieš aká som rada, že si tu a že prišla naspäť aj keď si nemusela." povedala som a objala som ju znovu. Ani jej neviem povedať aká som rada, že prišla.

............

Od toho večera som sa našťastie už s Harryho otcom nestretla. Ale možno to bolo aj tým, že od toho dňa som nebola nikdy sama. zväčša bola pri mne Cara a keď nemohla ona tak bol vždy niekto v dome alebo ma niekto sprevádzal po vonku. Cítila som sa kvôli tomu veľmi zle lebo nerada som využívala ľudí a ešte .. nebola som zvyknutá na to, že niekto pre mňa pracoval.

„tak dnes by som už mala ísť. Mám ešte jedno stretnutie v meste a musím ho stihnúť. Ale neboj sa nestaneš sama. ostane s tebou James, Harryho ochrankár, ten dá na teba pozor a ak by som ti chýbala tak stačí ak mi zavoláš a ja prídem hneď ako to bude možné." Uvedomila som si, že som ju musela veľmi obmedzovať v jej živote lebo odo mňa sa len málokedy pohla preč.

„to je pohode a veď určite už nepríde jeho otec a aj tak si chcem ísť dneska skorej ľahnúť." Bola som naozaj unavená zo všetkého čo sa dialo v mojom živote. Zo všetkých zmien, ktoré boli nevyhnutné.

„Tak sa bav a keď sa niečo bude diať tak ma ihneď zavolaj. Zajtra prídem, maj sa." rozlúčili sme sa a ja som osamela v tomto veľkom dome i keď som vedela, že tu nie som sama cítila som sa veľmi osamotene. Nemala som žiadnych iných priateľov okrem Cary.

Cara

„Tak čo bolo také naliehavé, že som musel pricestovať skorej?" spýtal sa ma Harry keď som konečne prišla na naše stretnutie. Podľa toho, že už mal skoro dopitú kávu som vedela, že na mňa musel dosť dlho čakať a viem aj to ako to nemá rád.

„Prepáč, zdržala som sa trošku." Povedala som mu a sadla som si oproti nemu.

„tak čo sa deje?" spýtal sa ma, videla som na ňom, že nie je veľmi rád, že tu musí byť.

„Tvoj otec sa deje." Povedala som mu potom ako od nášho stola odišiel čašník.

„a čo s ním? Naozaj dnes nemám náladu sa o ňom s tebou rozprávať. Som unavený a ...."

„ale budeš sa musieť so mnou rozprávať o ňom aj keď sa ti to nepáči. Vyhrážal sa Amare a keby som vtedy nebola prišla tak neviem čo by sa stalo. Harry on...."

„ako to myslíš, že sa jej vyhrážal? Veď som mu povedal aby sa od nej a aj odo mňa držal ďalej a že keď zistím , že spravil niečo iné tak to oľutuje." Hovoril to tak nahlas, že sa niektorí ľudia obzreli, že kto to kričí ale keď videli, že je to on tak sa tvárili, že sa nič nestalo. Samozrejme veď nikto nebude upozorňovať Harolda Summersa.

„Bola som s ňou na obede a potom som ju vyložila doma a chcela som ísť domov ale za domom som si všimla jeho auto a..."

„akoto že ho niekto z mojich ľudí pustil dnu, veď som im všetkým nariadil aby .."

„Harry nikto tam nebol lebo Amara im dala voľno." Snažila som sa na neho hovoriť pokojným hlasom lebo som vedela, že u neho žiaden pokoj nebude.

„ako to myslíš, že ich poslala domov. Ja som nikomu nedovolil aby nepracoval keď nebudem doma a ona je tá posledná, ktorú by mali poslúchať." Teraz už naozaj začal veľmi kričať a bola som si istá, že každý v miestnosti nedočkavo čaká ako sa to všetko vyvinie a čo sa stalo. Vedela som ,že nás počúvajú všetci.

„Nekrič, nechceš aby sa všetci dozvedeli o problémoch, ktoré nastali. A Harry je to tvoja manželka čiže má rovnaké právo o takýchto veciach rozhodovať ako ty. A ..." Snažila som sa ho ukľudniť lebo by určite nebol rád, ak by sa niečo z tohto rozhovoru dostalo medzi ľudí a aby si o tom mohol zajtra každý prečítať v novinách.

„to ma nezaujíma ale ona nerozmýšľa alebo čo? Nevedela, že sa môže niečo stať hlavne keď tam nie je nikto?"

„Harry, ona to myslela dobre a nemali by sme rozobrať to čo spravila ona ale to čo spravil tvoj otec. A hlavne to ako to chceš riešiť lebo toto sa nemusí skončiť ani pre jedného dobre. A najhoršie z toho aj tak dopadne Amara."

„je to jej chyba, nemala všetkých poslať preč a ..."

„Tak teraz dúfam, že sranduješ, tvoj otec jej skoro ublížil a ty sa správaš akoby to bola jej chyba a ona chcela aby sa stalo to čo sa stalo. Harry, ja mám pocit, že aj keby tam niekto bol tak tvoj otec by sa nejako k nej dostal a podľa toho čo hovoril mám pocit, že to len tak jednoducho nenechá a priblíži sa k nej aj keď..."

„nepriblíži, o to sa ja postarám. A Amara bude mať od dnešného dňa stále niekto pri sebe. Je teraz sama doma?" videla som na ňom ,že je veľmi rozrušený. Videla som, že aj keď si to nechce priznať tak mu na nej záleží.

„Nie, je pri nej James. Takže sa nemusíš báť, že by sa jej niečo stalo."

„Dobre, ale aj tak to idem ja vyriešiť." Povedal a už vstával od stola.

„Ideš za Amarou?" spýtala som sa ho.

„Nie, idem za svojim otcom." Povedal a odišiel. Dúfala som, že sa to skončí dobre a že jeho otec nevyhrá. Lebo som vedela ako veľmi ho vie ovplyvňovať a aj to, že vie na Harryho až príliš veľa vecí, ktorými ho môže ovládať.

Dúfam, že sa Vám časť páčila.