Zakázaná láska ✔

59.

„Ja viem Harry, ale toto je dôležité. Ide o Amaru." Povedala a ja som sa konečne na ňu pozrel.

„Čo sa stalo?" Spýtal som sa jej a dúfal som, že sa Amare nič zlé nestalo.

„Ako dobre poznáš chlapa menom Nate?" Spýtala sa ma a ja som mal pocit, že sa mi zastavilo srdce.

„Tak je to môj zamestnanec a pomáha mi pri hľadaní Amary. Ale nechápem prečo sa ma na neho pýtaš. Teda ani neviem ako o ňom vieš, keďže to, že pre mňa pracuje je tajné." Povedal som jej, bol som naozaj prekvapený, že sa na neho pýtala.

„Lebo som počula, že by mal spolupracovať so Smithom a..."

„To nemôže byť pravda, som si istý, že je lojálny a neprešiel by na druhú stranu." Povedal som jej, nechcel som veriť tomu, že by bol niečoho takého schopný.

„Ja viem, že to znie trošku neuveriteľne, ale každý má nejakú cenu, za ktorú sa dá kúpiť a možno Smith, našiel tú jeho a..."
„To sa nestalo. Poznám ho a viem, že by nič také nespravil." Povedal som jej nahnevane a videl som na nej, že pochopila, že chcem aby odišla.

„Vidím, že ma tu nechceš a preto odchádzam, ale mal by si si ho preveriť a zistiť, čo je naozaj zač. Ty dôveruješ jemu a ja zas dôverujem svojmu zdroju. Ahoj Harry." Povedala a ani nečakala na to, že či jej ja niečo na to poviem a odišla.

Po jej odchode som ešte dlho sedel a rozmýšľal som nad tým čo mi povedala. Uvedomil som si, že som sa možno k nej nesprával najlepšie a že možno mala pravdu s tým, že neviem čo je Nate zač. Teda poznám ho a viem, že mu môžem vo všetkom dôverovať, ale zároveň ... Cara tu pre mňa bola vždy a .. preto som vedel, že by mi nechcela ublížiť a keď prišla za mnou tak musela mať istotu, že v tom niečo nehrá. A ja som potreboval zistiť čo to je.

Amara

Bola som rada, že sme už v aute a nemuseli sme ísť viacej cez les. Ale aj som sa zároveň bála toho, čo ma čaká. Hoci tento chlap poznal môjho manžela, pre niečo som mu nedôverovala. Niečo mi na ňom vadilo.

„Tak už sa ma môžeš pýtať na to čo chceš. Teraz už sme viac menej v bezpečí." Povedal keď sem sa dostali z poľnej cesty na normálnu cestu.

„Teraz ideme za Harrym?" spýtala som sa ho.

„Nie, nezaveziem." Povedal pokojným hlasom.

„Prečo?"

„Asi si si uvedomila, že Smith má vo svojej.. hm.. nazvime to mini spoločnosti ľudí, ktorí sú proti nemu a donášajú druhej strane. A tak je to aj v našej Spoločnosti. Sú tam ľudia, ktorí sa len tvária, že pomáhajú Summersovi a pri tom všetko čo sa stane hneď dajú vedieť Smithovi. A ak by som ťa doviedol k Harrymu tak by sa to dozvedel a tým by som ohrozil Emu a to nechcem. Nemôžem ohroziť ani ju a ani seba. Vieš, na tebe mi nezáleží, keby to bolo na mne tak by som ťa tam nechal, nech si s tebou Smith robí čokoľvek, ale podľa Emy si naša poistka na lepší život a na zmenu." Povedal a ja som na neho pozerala bez toho aby mu niečo na to povedala. Nevedela som čo by bolo vhodné na to povedať. „Nemusíš sa na mňa tak povedať, neublížim ti. Lebo viem, že potom by tvoj muž ublížil mne a mojej rodine a to nechcem. Čiže si so mnou v bezpečí. Aspoň zatiaľ." Povedal a ja som sa radšej stratila vo svojich myšlienkach a nič mu nehovorila. Obávala som sa toho, že by som mohla niečo pokaziť.

„Záleží ti na Eme však?" Spýtala som sa ho možno trošku hlúpu otázku, ale už som sa nemohla viacej utápať v mojich myšlienkach, lebo ani jedna z nich neskončila šťastne.

„Veľmi a preto nechcem aby sa jej niečo stalo. A preto som ani nesúhlasil s tým aby ti pomáhala, lebo tým veľmi ohrozila seba a..."

„A vaše dieťa, však?"

„Ako o nej vieš?" Spýtal sa ma.

„Povedala mi o nej. Teda spomenula mi ju, že ak by odviedla svoju prácu v mojom strážení dobre, tak by mohla byť konečne s ňou a mohla mať slobodu a.."

„Ona všetko obetovala len kvôli tebe? Dokonca aj život nášho dieťaťa?" Prudko zabrzdil a začal na mňa kričať.

„Ja..." Nevedela som čo by som mu na to mala povedať. Viem ako sa musel cítiť. Lebo ja sama by som obetovala všetko za to aby som mohla byť s mojim dieťaťom a určite by som nespravila to čo urobila Ema. Nepomohla by som jej aj keby som vedela, že na tom závisí jej život.

„Ja viem, že za to nemôžeš, ale toto mi zatajila. Nepovedala mi, že jej niečo také ponúkol." Povedal po chvíľke, keď sa ukľudnil.

„Je mi to ľúto." Povedala som mu.

„Aj mne, ale asi viem prečo to spravila. Nedôverovala tomu, že by jej Smith dovolil slobodne odísť. Nedovolil by jej aby sa s ňou stretla. Určite to vedela a preto sa ti rozhodla pomôcť." Povedal a videla som na ňom, že tomu naozaj verí. Nedokázala som spracovať to, že by niečo také Smith spravil.

„Myslíš, že by ju nikdy nepustil?" spýtala som sa ho.

„Asi nie. I keď ak by som mal ja tú možno a aj len čo neviem ako maličkú nádej tak by som to spravil, aby som mohol byť s mojou princeznou. Prepáč. " Povedal.

„Ja tomu rozumiem, ja by som to tiež nespravila." Povedala som a potom sme už išli v tichu. Obaja sme uvažovali nad rozhodnutiami iných, ktoré robili za nás bez toho aby sme o tom vôbec vedeli.

„Tak už sme tu." Povedal keď sme zastavili pri malom dome neďaleko lesa. Obzerala som sa okolo a nevidela som žiadne iné domy. „Nikto sem nechodí a ani tu nikto blízko nebýva. Je to úplná samota. Si tu dobre skrytá." Povedal keď sme prišli k domu.

Ema

Potom ako som nechala Amaru s Natom, tak som sa ponáhľa do jej domu. Potrebovala som všetko pripraviť na to aby mi uverili. Dúfala som, že ešte neskončili a neprišli na to, že zmizla.

Rýchlo som prišla k nej domov a rozhádzala som čo najrýchlejšie obývačku, aby to vyzeralo, že to došlo k malému súboju.

Keď bolo všetko pripravené, tak už len ostávalo spraviť to ešte viacej dôveryhodné. Preto som schytila lampu, ktorá ostala ako jediná na svojom mieste v obývačke a buchla som sa ňou do tváre a do hlavy. Keď som to robila, tak som dúfala, že mi uveria. Po chvíli som sa pozrela na seba do zrkadla a vedela som, že je to hotové a už mi stačilo ísť za ním presvedčiť ho o mojej pravde.

„Ona ..utiekla." Povedala som mu keď som za ním bežala a uvedomila som si, že som to stihla presne, lebo práve vtedy vychádzali všetci von.

„Ako to myslíš, že ušla." Povedal Smith keď ma videl ako idem pomaly k nemu a som od krvi.

„ja neviem, zrazu sa tvárila, že sa jej niečo stalo a potom ma udrela lampou a ... ja... chcela som ju zastaviť, ale nedokázala som to. Neviem presne čo sa stalo,.. lebo keď som sa prebrala tak zrazu v dome nebola a ja.... neviem kam odišla... ja.. prepáčte, že som Vás sklamala a..." Plakala som a tvárila som sa akoby sa to naozaj stalo a bolo mi to ľúto.

„Nič sa nestalo. Odveďte ju do nemocnice. A ostatní choďte ju hľadať. Nemôže byť ďaleko, veď je tehotná a nie je veľmi rýchla. Nemôže nám ujsť." Kričal Smith. A ja som bola rada, že mi to vyšlo, že som ho dokázala oklamať. Aspoň zatiaľ.

Ahojte,

Po dlhšom čase sa konečne hlásim s novou časťou. Dúfam, že sa Vám páčila,

Ďakujem za každý komentár, vote a prečítanie.