Zakázaná láska ✔

25.

„Tak veľmi som sa ťa snažil vyhnať z mojej hlavy, z mysle, z očí. A bol som z toľkými ženami, ale ani jedna mi nepomohla. Nemohol som sa ich ani dotknúť, lebo vždy som uvidel tvoju tvár a nemohol som to spraviť, lebo som myslel iba na to, že ti mojím správaním ubližujem. Prepáč mi, za to ako sa k tebe správam. Nechcem ti ubližovať, mám ťa rád i keď priznať si to je pre mňa ťažké." Ani som nestihla spracovať to čo mi povedal a prekvapil ma tým, že sa jeho pery dotkli tých mojich.

Nasledujúce ráno som sa mu snažila vyhýbať. Potom čo mi povedal včera som ostala zmätená a ušla som potom bozku. Nevedela som ako mám reagovať a ani to či to myslel vážne alebo sa mi tak snažil len vysmiať. Lebo potom ako sa ku mne správal predtým som mu nerozumela a ani som nevedela, či mu vôbec chcem porozumieť. A preto som sa rozhodla, že sa mu budem vyhýbať dovtedy ako to bude možné. Ráno som sa dlho zdržiavala v izbe aby som ho náhodou nestretla a na raňajky som išla až keď bolo už neskôr čo bolo aj znamenie, že už bude v práci alebo tam kam chodieva ráno.

„dobré ráno, Amara." Počula som jeho hlas za sebou keď som sa konečne rozhodla opustiť svoju izbu.

„Do-dobré ráno, Harry." Aj keď som sa otočila tvárou k nemu tak som sa mu nemohla pozrieť do očí. Bála som sa toho, že v nich uvidím jeho výsmech.

„Ideš na raňajky?" spýtal sa ma keď bol tesne pri mne.

„áno," šepla som a vedela som, že moje rozhodnutie vyhýbať sa mu skončilo.

„Tak sa najeme spoločne. Poďme. A ako si sa vyspala Amara?"

„celkom dobre a ty?" dúfala som, že sa ma neopýta na nič zo včerajška lebo som nevedela ako by som mala reagovať.

„Celkom fajn i keď som zaspal do práce, v hlave mi to dosť hučí a mám pocit, že som včera hovoril niečo čo som nemal a jedna osoba, s ktorou som včera viedol veľmi dôležitý rozhovor i keď v nie práve najtriezvejšom stave odo mňa ušla a tak som si trošku domyslel, že sa mi asi snaží vyhýbať. Ale okrem toho noc bola celkom fajn." Aj keď som sa naňho nepozerala tak som cítila jeho pohľad na mne. Ale ja som sa nedokázala na neho pozrieť.

„A m-možno sa ti to len všetko zdalo." Nechcela som aby si na to pamätal lebo som sa obávala toho, že mi povie, že to bolo len tak povedané a že to tak nemyslel.

„zasa až tak veľmi som včera nepil aby som si nepamätal niečo tak dôležité a nezabúdaj som úspešný muž a preto by sa mne niečo také nemalo stávať, že by som zabúdal a popravde na to ešte ani nemám vek, až tak starý nie som." Smial sa a keď som sa pozrela konečne naňho tak som videla, že je to úprimný úsmev a páčil sa mi. Takéto úsmevy sú u neho veľmi výnimočné. Keď sa usmieval tak dokonca vyzeral aj mladšie a hlavne vyzeral bezstarostne.

„J-ja..." nechcela som pokaziť jeho náladu tým, že by som povedala niečo nevhodné a nevedela som čo by zas bolo vhodné povedať na to čo mi povedal.

„Viem, že nevieš čo na to povedať a preto sa ani netráp. Videl som to aj včera na tebe, že si s tým čo som ti povedal nie veľmi stotožnená." Zvážnel a práve to som nechcela.

„ne-nerozumiem ti." Povedala som pretože som mala konečne pocit, že sa môžeme rozprávať úplne slobodne a že možno práve teraz je čas na to aby som povedala to čo cítim a to čo chcem. Lebo mal aspoň ako tak dobrú náladu čo sa u neho až tak veľmi nestáva.

„nerozumiem ti. Čomu z toho čo som povedal nerozumieš, veď som ti len povedal to čo som...."

„Och tu ste, už som Vás hľadala pán Summers, bála som sa, že ste ochorel keďže vy ste nikdy nezaspal do práce." Bola som rada, že nás prerušila Harryho kuchárka.

„Dneska nejdem do práce, zobral som si voľno a rozhodol som sa, že si dneska trošku pospím a potom sa budem motať po dome a možno tento čas využijem aj na to aby som spoznal ešte trošku viacej svoju manželku." Kým to hovoril tak zo mňa nespúšťal svoj pohľad a mala som pocit, že skúma moju reakciu na to čo hovoril.

„To je perfektné, takže dneska pripravím niečo špeciálne na obed." Zakričala jeho kuchárka s radosťou, musela som sa pousmiať nad jej reakciou i keď z toho čo povedal mi nebolo veľmi do smiechu. Ale videla som, že ani Harryho to nenechalo bez nejakej reakcie a aj jemu sa jemne zodvihli kútiky pier.

„Skorej som rozmýšľal, že by sme išli s Amarou niekam na piknik, keďže je veľmi pekné počasie."

„tak vám pôjdem niečo pripraviť." Skríkla a utekala preč.

„ne-nemusíš so mnou.."

„Ja viem, že nemusím ale veľmi rád by som ťa spoznal a možno budeš nakoniec a j dobrou spoločnosťou a keďže sme manželia tak by sme mali aj niečo o sebe vedieť keďže sa jeden druhého už nikdy nezbavíme. Poďme sa naraňajkovať aby nám tam všetko nevychladlo, potom si trošku oddýchneme teda ja musím ísť ešte poslať nejaké papiere do firmy a niečo vyriešiť a dajme tomu, že okolo dvanástej by sme mohli ísť do záhrady a tam by sme si spravili spoločne piknik a aj by sem sa mohli trošku navzájom spoznať." Odsunul mi stoličku vedľa seba a spoločne sme sa naraňajkovali bez slova. Obaja sme mali nad čím premýšľať.

.........

„Pripravená?" spýtal sa ma Harry, ktorý ma čakal pod schodmi s úsmevom na perách a s piknikovým košíkom v rukách.

„á-áno." Odpovedala som mu tiež s úsmevom.

„nemusíš byť v strese zo mňa. Dnes nebudem až tak protivný ako je to v iné dni. Dnes by som chcel aby to všetko bolo príjemné pre oboch a možno aby sme obaja čo to zistili niečo nové o tom druhom. Môžeš to brať aj len ako také kamarátske stretnutie." Povedal a ja som vedela už dopredu, že to tak nemôžem brať. Veď nemôžem tak brať niekoho ku komu možno mám trošku iné city ako ku kamarátovi.

„do-dobre, teším sa."

„celkom aj ja. Už veľa rokov som nebol na žiadnom pikniku. Asi posledne to bolo keď som bol ešte chlapec lebo moja matka bola posadnutá takýmito posedeniami a bolo to celkom fajn. Mal som rád tie dni keď sme si len tak niekde sadli a mohli oddychovať a tváriť sa, že sme normálne obyčajná rodina a nie rodina, na ktorej závisí celá naša spoločnosť..." nevedela som ako mám na to reagovať lebo od Cary som vedela, že o svojej mame nikdy nehovoril a bála som sa, že aj len jedným slovom môžem všetko pokaziť. Preto som radšej ostala ticho a len som sa usmievala. Bola som šťastná už aj len z toho ,že sa mi aspoň trošku otvoril a ja som ho mohla spoznávať. Mohla som konečne uvidieť to akým je naozajstným človekom.

„Myslíš si, že tu to bude dobre?" spýtal sa ma keď sme prešli asi do stredu záhrady k jazierku kde to vyzeralo nádherne. Za tie dni čo som bola už tu som sem ešte nikdy neprišla. Nikdy som sa neodvážila ísť až na takúto prehliadku jeho domu.

„J-je tu nádherne." musela som sa obzerať všade okolo seba.

„ešte si tu nebola? Myslel som si, že toto miesto objavíš, keď to tu budeš spoznávať." Hovoril kým ukladal deku na zem a ja som mu pomáhala vyberať jedlo z piknikového koša. Všetko to tak krásne vyzeralo a uvedomila som si, že aj my dvaja sme teraz museli vyzerať ako zaľúbený pár, obaja sme sa na seba usmievali a ja som mala konečne pocit, že som mu neni iba na príťaž.

Krásny nový rok 2018 Vám prajem.

Dúfam, že sa Vám časť páčila.